ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: PhDr. U.E., PhD. Z., právne zastúpený: Advokátska kancelária Law Firm, Podzámka 18, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. SVS-OVVS1-2013/15188 zo dňa 22. mája 2013, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/189/2013-45 zo dňa 15. mája 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/189/2013-45 zo dňa 15. mája 2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 28.02.2013 č. ObU-TT-OVVS1-2013/003471, ktorým nepovolil zmenu priezviska PhDr. U.E. PhD. podľa § 6 ods. 1 a § 9 zákona NR SR č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov z doterajšieho priezviska „T.“ na nové priezvisko „T. Z.“.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že v preskúmavanej veci dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona. Správne orgány oboch stupňov konštatovali, že sa nejedná o zmenu priezviska tak, ako to požadoval žalobca vo svojej žiadosti, ale ide o vytvorenie zloženého priezviska v zmysle ust. § 6 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine u snúbencov, ktorí sa môžu rozhodnúť o tom, že priezvisko jedného z nich bude spoločným priezviskom a jeden z nich si zároveň ako druhé priezvisko v poradí ponechá svoje doterajšie priezvisko. Aj keď si žalobca podal žiadosť o „zmenu“ priezviska podľa § 11 zákona č. 300/1993 Z.z., v konečnom dôsledku ide o vytvorenie „zloženého priezviska“ T. - Z..
Ďalej uviedol, že žalobca v žiadosti o zmenu priezviska ako jeden z dôvodov uviedol, že je pod týmto menom známy vo svojej pracovnej oblasti a že toto priezvisko je mu historicky vlastné, keďže ho používali starí rodičia. Z predloženej fotokópie rodného listu žalobcu sa však toto tvrdenie nezakladá na pravde. Mená a priezviská rodičov žalobcu boli T., matka rodným priezviskom F. a mená starých rodičov boli Q. - Q., rodená Z., z čoho je zrejmé, že žiadna priama súvislosť s priezviskom Z. neexistuje.
Záverom poukázal na judikatúru NS SR a právny názor uvedený v rozsudku sp. zn. 8Sžo/5/2012, podľa ktorého správny orgán pri rozhodovaní o povolení, resp. nepovolení zmeny priezviska musí rozhodovať tak, aby dôvod hodný osobitného zreteľa bol vyložený vždy vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, konkrétnej situácii, resp. ku konkrétnej osobe.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) v plnom rozsahu vyhovie.
Namietal, že od samého začiatku ako dôvod na zmenu priezviska uvádza, že je vedecky aktívnou osobou v oblasti histórie a archeológie, ktorá zahŕňa aj publikačnú činnosť a v publikačnej činnosti a svojom profesijnom živote používa priezvisko T. Z. už viac ako 13 rokov. Okrem toho mu vznikajú problémy aj ako konateľovi spoločnosti Archeologická agentúra, s.r.o., nakoľko je obchodným partnerom známy pod priezviskom T. Z. a tiež pri podpisovaní oficiálnych dokumentov a obchodných zmlúv. Nesúhlasí s názorom, že nejde o zmenu priezviska, ale o vytvorenie zloženého priezviska, pretože nežiadal na zmenu priezviska s pomlčkou, ale na dvojslovné priezvisko T. Z., čo zákon nezakazuje. Argumentoval, že žalovaný si nesprávne vyložil § 4 ods. 1 zákona o mene a priezvisku, keď uviedol, že tento zákon umožňuje občanovi SR používať v úradnom jazyku iba jedno priezvisko. Toto tvrdenie nie je podporené žiadnym zákonným ustanovením. Rovnako ani v § 6 ods. 3 cit. zákona č. 300/1993 Z.z. sa nehovorí o viacerých priezviskách, resp. viacslovnom priezvisku, preto z neho nemôže ani vyplývať, že viacslovné priezvisko je možné nadobudnúť výhradne sobášom alebo osvojením. V takomto prípade by sa jednalo o protiústavnú diskrimináciu jednotlivca pre jeho stav a pre jeho pohlavie. Za správny nepovažoval ani názor žalovaného, že zmena priezviska T. na priezvisko T. Z. nie je zmenou, ale iba doplnením priezviska.
Na záver poukázal na názor ÚS SR uvedený v rozhodnutí III ÚS 274/07 z 11.10.2007, v ktorom ústavný súd konštatuje, že: ani v modernom právnom štáte sa nemožno vyhnúť medzerám, či iným nedostatkom právnych predpisov, pričom obzvlášť citeľný je tento negatívny jav v odvetví práva správneho... Orgány aplikujúce správne právo, a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej úpravy svojim výkladom odstraňovať. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy).
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom rozhodnutí a uviedol, že v tomto prípade priezvisko T. by sa nenahradilo ani nezmenilo. Poukázal na názor uvedený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 8Sžo/5/2012 a zdôraznil, že zákon žiadnym spôsobom neupravuje doplnenie a vytvorenie zloženého priezviska z dôvodu, že explicitne pojednáva len o zmene priezviska. Zdôraznil, že konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Správny orgán pri rozhodovaní o povolení alebo nepovolení zmeny priezviska musí rozhodovať tak, aby dôvod hodný osobitného zreteľa bol vyložený vždy len vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a ku konkrétnej situácii za predpokladu, že to bude v súlade s „myšlienkou“ dotknutého zákona o mene a priezvisku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s.p.)preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk., najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (244 ods. 3 O.s.p.).
Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného najvyšší súd zistil, že žiadosťou zo dňa 06.02.2013 doručenou Obvodnému úradu Trnava dňa 14.02.2013 požiadal žalobca o zmenu priezviska a to z doterajšieho priezviska T. na nové priezvisko T. Z.. V žiadosti uviedol, že dôvodov na zmenu priezviska je viacero, že je osobou vedecky aktívnou v oblasti histórie, ktorá zahŕňa aj publikačnú činnosť, v ktorej viac ako 10 rokov používa priezvisko T. Z.. Pod týmto priezviskom je v svojej oblasti známy a patrilo aj jeho predkom v priamej línii (starým rodičom).
Obvodný úrad Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č.: ObU-TT-OVVS1- 2013/03471 zo dňa 28.02.2013 žiadosť žalobcu zamietol.
Na základe podaného odvolania žalovaný rozhodnutím číslo: SVS-OVVS1-2013/015188 zo dňa 22.05.2013 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov upravuje problematiku určenia a používania mena a priezviska, ako aj problematiku zmeny mena a priezviska. Štátny občan Slovenskej republiky má právo a povinnosť užívať meno, resp. mená a priezvisko či priezviská, ktoré má uvedené v úradnom výpise z matriky. Meno a priezvisko človeka sú jeho dva základné individualizačné znaky, majú význam nielen pre osobný život občana, ale aj z celospoločenského hľadiska, najmä ako predpoklad všestrannej a presnej evidencie obyvateľov. Z tohto dôvodu je preto dôležité poskytnúť občanovi možnosť úpravy, opravy alebo zmeny mena alebo priezviska, ale súčasne ustanoviť súhrn pravidiel, zmyslom ktorých je potreba určitej regulácie.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, každý musí mať priezvisko.
Štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, 2) prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov (§ 4 ods. 2 citovaného zákona).
Zmena mena a priezviska je upravená v § 6 zákona.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o priezvisko hanlivé a musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom pre rozhodnutie súdu.
Najčastejším dôvodom na povolenie zmeny priezviska je hanlivé priezvisko. O takýto prípad v danej vecinejde.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania. V súdnej praxi sa stretávame aj s rozhodnutiami, ktoré v určitom smere navigujú súdy na skúmanie danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa vo vzťahu k určitému druhu konania. Pokiaľ ide o pojem „dôvody hodné osobitného zreteľa“ treba poznamenať, že zákon taxatívne nevypočítava všetky prípady, pre ktoré je možné zmenu priezviska žiadateľovi povoliť a nemôže byť ani natoľko podrobný a zachádzať do jednotlivosti, aby postihol celú rozmanitosť života. Preskúmanie týchto dôvodov má byť vecou správneho orgánu a jeho správnej úvahy, ktorá nemôže vybočiť z rámca daného zákonom a má mať odraz v odôvodnení rozhodnutia.
V danom prípade správne orgány oboch stupňov nezistili dôvody hodné osobitného zreteľa a dospeli k záveru, že sa v skutočnosti nejedná u žalobcu o zmenu doterajšieho priezviska T., ale ide o vytvorenie nového zloženého priezviska „T. Z.“ (ktoré upravuje ustanovenie § 6 ods. 3 písm. c/ zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine), ktoré nie je možné zo zákona zapísať do príslušnej evidencie - matriky.
Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd nepovažuje ani profesijnú činnosť žalobcu, kvôli ktorej sa domáha zmeny priezviska a ani používanie priezviska jeho predkami, čo nakoniec z administratívneho spisu ani nevyplýva.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal. Žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému ich náhrada neprináleží.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.