UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: B. H., G., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 5N 1337/12, ev. č. 6426/12 zo dňa 19. decembra 2012, konajúc o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Sp/4/2013-16 zo dňa 24. júla 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Sp/4/2013-16 zo dňa 24. júla 2013 p o t v r d z u j e.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením č. k. 7Sp/4/2013-16 zo dňa 24.07.2013 Krajský súd v Košiciach uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 35 € z dôvodu, že navrhovateľka v tomto súdnom konaní nebola úspešná a v zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.) je súdny poplatok povinný zaplatiť aj ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu v tomto konaní nebol úspešný. Predmetom preskúmania zákonnosti v konaní 7Sp/4/2013 bolo rozhodnutie žalovaného sp. zn. 5N 1337/12 zo dňa 19.12.2012, ktorým bol žalobkyni odňatý nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že žalobkyňa ako oprávnená osoba v stanovenej lehote dohodu o poskytovaní právnej pomoci neuzavrela a neudelila plnomocenstvo určenej advokátke.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie. Žiadala, aby súd opätovne zvážil a prehodnotil rozhodnutie o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 35 € a následne jej odpustil tento poplatok, ktorý však už navrhovateľka dňa 15.08.2013 zaplatila. V odvolaní navrhovateľka popísala svoju situáciu, ktorá je značne komplikovaná aj nedostatkom finančných prostriedkov. Zároveň uviedla, že nesúhlasí s vetou „... a v konaní nebola úspešná“, keďže v konaní sp. zn. 41C/38/2010 bola uložená jej bývalému manželovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 50€, a teda navrhovateľka bola úspešná. Odvolací súd (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez pojednávania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech.
Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Podľa § 138 ods. 4 O.s.p. ak bol účastníkovi priznaný nárok na právnu pomoc podľa osobitného predpisu, takéto rozhodnutie má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom mu bola právna pomoc priznaná.
Ustanovenie § 138 ods. 4 O.s.p. stanovuje, že ten, komu bol priznaný nárok na právnu pomoc (ako bola v tomto prípade navrhovateľka) je zároveň oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok. Navrhovateľke však bol rozhodnutím Centra právnej pomoci odňatý nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že s určenou advokátkou neuzatvorila plnomocenstvo. Čiže odo dňa 09.07.2013 (právoplatnosť rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Sp/4/2013-11 zo dňa 17.05.2013) nebola navrhovateľka oslobodená od súdneho poplatku. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok jej bola uložená uznesením zo dňa 24.07.2013. Tento súdny poplatok navrhovateľka aj dňa 15.08.2013 uhradila.
Občiansky súdny poriadok vo svojom ustanovení § 138 ods. 1 stanovuje, že ak už raz boli súdne poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení od súdneho poplatku, nie je možné ich vrátiť. Odvolanie navrhovateľky by bolo možné považovať za návrh na oslobodenie od súdneho poplatku, ale keďže už raz poplatok vo výške 35 € zaplatila, ani v prípade kladného rozhodnutia o oslobodení od súdnych poplatkov nie je možné v zmysle zákonov tento poplatok navrhovateľke vrátiť.
Pri súdnych poplatkoch platených po skončení konania na základe výsledku sporu (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.) oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. však nie je aplikovateľné.
Skutočnosť, že navrhovateľka v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41C/38/2010 bola úspešná nesúvisí s touto vecou, ktorá je na Krajskom súde v Košiciach vedená pod sp. zn. 7Sp/4/2013. V tomto konaní 7Sp/4/2013 navrhovateľka úspešná nebola, keďže rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sp/4/2013-11 zo dňa 17.05.2013 bolo potvrdené rozhodnutie Centra právnej pomoci, proti ktorému sa navrhovateľka odvolala.
Ak má navrhovateľka záujem o zmenu spôsobu platby z „k rukám matky“ na „poštovou poukážkou“ je potrebné, aby podala tento návrh na príslušný okresný súd. V tomto konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7Sp/4/2013 bolo prejednávané odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci, avšak nie je možné v tomto konaní (7Sp/4/2013) riešiť spôsob platby výživného pre maloleté dieťa. Zároveň navrhovateľka môže opätovne podať Centru právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci pri podávaní tohto návrhu, keďže rozhodnutie o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci sa týkalo len tejto jednej veci a ak navrhovateľka splní zákonom stanovené podmienky, môže opätovne požiadať Centrum o poskytnutieprávnej pomoci.
Z uvedených dôvodov - keďže už raz zaplatený poplatok nie je možné vrátiť ani odpustiť, a to ani napriek zložitej finančnej situácii navrhovateľky, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. veta prvá potvrdil.
Senát rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný