ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcov 1/ R. Q., trvale bytom C., 2/ L. U., trvale bytom C., oboch právne zastúpených JUDr. Martinom Spakom, advokátom so sídlom Spišská Nová Ves, Odborárov 49, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, za účasti 1/ L. A., trvale bytom C. a 2/ Ing. J. P., trvale bytom B., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu bývalého Krajského stavebného úradu v Prešove zo dňa 14. júna 2012 č. 2012-502/1774-2/SP-KC, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/68/2012-55 zo dňa 25.04.2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/68/2012-55 zo dňa 25.04.2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/ o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Krajského stavebného úradu v Prešove, ktorý ako príslušný správny orgán na základe spoločného odvolania žalobkýň preskúmal rozhodnutie stavebného úradu Obce Lúčka zo dňa 30.06.2011 č.j. SP 60/02/2011/Pk (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), ktorým podľa § 88a ods. 4, § 66 Stavebného zákona a § 4, § 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z. dodatočne povolil zmenu nedokončenej stavby: „Prístavba k hospodárskej budove“ na pozemku parcela KN-C č. 35 v k.ú. C. pre stavebníčky R. Q. a L. U. tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkýň 1/ a 2/ zamietol a rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu potvrdil.
Krajský súd zistil, že stavebníčky namietali znenie bodu 20 prvostupňového rozhodnutia, ktorým sa stanovila povinnosť zriadiť betónový žľab, resp. rigol osadený v teréne súbežne s juhozápadnou stenou stavby za účelom zvedenia dažďových vôd z uličky pri hranici so susedným domom na pozemku parcela C-KN č. 32 v k.ú. C.. Sused L. A. namietal, že stavba, ktorá je predmetom konania jeumiestnená od steny jeho rodinného domu len 0,75 m, čo spôsobuje zamedzenie plynulého odtoku vody, hlavne po daždi a na jar pri topení snehu. Krajský súd konštatoval, že napadnutou podmienkou v bode 20 stavebný úrad zabezpečil ochranu pred stekajúcou vodou pri užívaní susediacich stavieb. Podmienka betónového žľabu, resp. rigolu zabezpečí, že stekajúca voda bez ohľadu na to, z ktorého pozemku pochádza bude bezpečne odvedená a je finančne a priestorovo menej náročným riešením ako žalobkyňami navrhovaný plot s murovaným základom.
Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ a 2/ v zastúpení advokátom včas odvolanie. Namietali, že z obsahu zápisnice z pojednávania z 25.04.2013 je zrejmé, že súd im nedoručil písomné podanie žalovaného (vyjadrenie k žalobnému návrhu). Toto podanie bolo doručené až na pojednávaní, pričom k vykonaniu dôkazu došlo len jeho prečítaním. Ďalej namietali, že zapracovaním bodu č. 20 do stavebného povolenia došlo k neprimeranému zásahu do majetkovej sféry žalobcov. Ak by sa stavebný úrad aj žalovaný, ako aj súd oboznámili s reálnym stavom na predmetných nehnuteľnostiach, zistili by, že skutočným dôvodom, pre ktorý táto námietka bola zo strany Ing. L. A. vznesená je to, že na jeho nehnuteľnosti v časti pod zemou absentuje akákoľvek hydroizolácia, a preto dochádza k jej zamokaniu, teda bez vplyvu dažďov a pod. Žalobcovia opakovane navrhovali, že na vlastné náklady postavia na vlastnom pozemku plot. Ing. L. A. s tým nesúhlasil, keďže by nemohol vykonávať údržbu na svoje nehnuteľnosti z pozemku žalobkýň. Vzťahy medzi nimi a Ing. A. sú rozvrátené. Nevidia dôvod, prečo by mali z dôvodu údržby jeho nehnuteľnosti strpieť prítomnosť cudzej osoby na svojom pozemku. Navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobe vyhovel.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.06.2014 navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Účastník konania 1/ L. A. vo vyjadrení zo dňa 25.06.2014 k odvolaniu žalobkýň 1/ a 2/ uviedol, že žalobcovia svojvoľne zväčšili pôdorys stavby smerom k jeho rodinnému domu v rozpore s vydaným stavebným povolením a týmto konaním znemožnili prirodzený odtok dažďových vôd z ich pozemku. On im umožnil dokončiť stavbu v stavebnom konaní o dodatočnom povolení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a podľa § 250j ods. 3 posledná veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Preskúmaním veci senát zistil, že obec Lúčka ako stavebný úrad v rozhodnutí o dodatočnom povolení zmeny nedokončenej stavby „prístavba k hospodárskej budove“ na pozemku parcela C-KN č. 35 k.ú. C.slo SP 60/02/2011/Pk zo dňa 30.06.2011 pre dokončenie stavby určil pod bodom 20. podmienku, že „Súčasťou stavby bude betónový žľab resp. rigol osadený na teréne súbežne s juhozápadnou stenou stavby za účelom zvedenia dažďových vôd z uličky so susedným domom na parcele C-KN č. 32 v k.ú. C.. Dažďová voda zo žľabu bude zvedená na vlastný pozemok“.
Spor spočíva oblasti susedských vzťahov, a to v rozsahu primeranosti podmienky na výstavbu betónového žľabu.
Podľa § 88a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.
Určovaním podmienok pri dodatočnom povolení stavby stavebný úrad reaguje na faktický stavnepovolenej stavby s cieľom uviesť stavbu do súladu so stavebnými predpismi a so záujmami chránenými stavebným zákonom. Ide o dodatočné opatrenia, ktoré stavebník musí strpieť, keďže zavinil stav, že stavba je v rozpore so stavebnými predpismi. Ide o administratívne benefícium v prospech stavebníka, ktoré je výnimkou zo zásady, že nepovolená stavba sa má odstrániť. Určovanie podmienok v zmysle § 88a ods. 4 stavebného zákona patrí do správnej úvahy stavebného úradu. Je potrebné zdôrazniť, že dodatočným povoľovaním stavby sa len následne prispôsobujú podmienky realizácie stavby s cieľom odstrániť stavebníkom zavinený protiprávny stav. Námietky účastníkov voči podmienkam na dokončenie stavby v zmysle § 88a ods. 4 stavebného zákona sa preskúmavajú iba v rozsahu ust. § 245 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
Senát sa oboznámil s geometrickým plánom geodeta Petra Garneka zo dňa 05.05.2011 č. 14/2011 na zameranie hospodárskej budovy p.č. 35/2 na vydanie kolaudačného rozhodnutia a zistil, že pôdorys stavby výrazne zasiahol do existujúcich stavebných pomerov. Zrealizovaním navrhovanej dostavby sa zastavaná plocha budovy zväčšila o 60,48 m2. Je zrejmé, že odtoková plocha pre dažďové vody je realizáciou stavby vo vzdialenosti 75 cm od susediaceho pozemku parc. C-KN č. 32 k.ú. C. výrazne zúžená. Senát nenašiel logické rozpory v správnej úvahe stavebného úradu.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcom 1) a 2) ako neúspešným účastníkom nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.