ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci navrhovateľky: I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, Národná 34, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu č. 1N 4239/12 zo dňa 02. januára 2013, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25 Sp/1/3013-19 zo dňa 30.05.2013, jednomyseľne
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky opravuje číslo konania napadnutého rozsudku, ktoré správne je č. k. 25 Sp/1/2013-19.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25 Sp/1/2013-19 zo dňa 30.05.2013 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozhodnutie odporcu č. 1N 4239/12 zo dňa 02. januára 2013, navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal a súčasne uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok 35 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd zistil, že odporca vec správne právne posúdil a rozhodol v súlade s právnou úpravou. Z obsahu spisu, najmä žiadosti o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 10.12.2012 v spojení aj s priloženými rozhodnutiami Okresného súdu v Žilina č. k. 21D/91/2010, Dnot 130/2010 zo dňa 16.01.2012 a Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoD/5/2012-107 zo dňa 30.04.2012, ako aj z vyjadrení navrhovateľky v odvolaní a doplnení odvolania vyplýva, že žiadala o poskytnutie právnej pomoci vo veci prejednanianovoobjaveného majetku v konaní o dedičstve po jej rodičoch. Stotožnil sa v tejto veci so stanoviskom odporcu, že sú dané dôvody na konštatovanie zrejmej bezúspešnosti, keďže navrhovateľka do dňa vydania rozhodnutia odporcu (dňa 02.01.2013) nepredložila listinné dôkazy, ktoré by preukazovali existenciu vlastníctva neprejednaného nehnuteľného majetku na meno jej právnych predchodcov (otca M. S. a matky I. S., rod. U.). Z uvedených dôvodov už bolo uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoD/5/2012-107 zo dňa 30.04.2012 potvrdené uznesenie Okresného súdu v Žiline č. k.21D/91/2010- 55 zo dňa 16.01.2012 vo veci prejednania dedičstva v prospech navrhovateľky. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu podaní navrhovateľky nebola preukázaná existencia ďalšieho majetku, ktorý by mohol byť prejednaný v konaní podľa § 175x ods. 1 O.s.p.
Proti tomu rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie. Uviedla, že sa obrátila na Okresný i Krajský súd v Žiline vo veci novoobjaveného majetku po jej poručiteľoch a žiadala, aby z katastra nehnuteľností boli predložené na súd vložky z evidencie, v ktorej sa jej rodičia nachádzajú. Namietala, že nebolo prejednané všetko, čo užívali a vlastnili. Kataster oznámil súdu, že p. E. má všetko prejednané. Navrhovateľka žiada, aby jej odporca pomohol sformulovať návrh.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len,,O.s.p.“) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.) a následne po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým podľa § 219 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. potvrdil rozsudok krajského súdu.
Z obsahu vyjadreniu odporcu (v prvostupňovom konaní) zo dňa 24.05.2013 najvyšší súd zistil, že navrhovateľka v prejednávanej veci požiadala centrum o poskytnutie právnej pomoci vo veci prejednania novoobjaveného majetku po jej otcovi. Ako však vyplýva z listín priložených k žiadosti, predovšetkým zo súdnych rozhodnutí, žiadateľka sa domáha usporiadania vlastníckych vzťahov, ktoré je možné riešiť len v sporovom konaní. Žiadateľka bola na túto skutočnosť odporcom upozornená, avšak naďalej trvala a trvá na prejednaní ňou označeného majetku ako novoobjaveného v rámci dedičského konania. Na základe uvedeného centrum rozhodlo o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci v tejto veci z dôvodu zrejmej bezúspešnosti.
Senát najvyššieho súdu z administratívneho spisu odporkyne zistil, že jeho obsahom je fotokópia uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 6 CoD/5/2012-107 zo dňa 30.04.2012, ktorým Krajský súd v Žiline ako súd odvolací potvrdil uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 21D/91/2010-55 zo dňa 16.01.2012, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľka už v dedičskom konaní žiadala prejednať aj ďalšie pozemky uvedené v identifikácii parciel z roku 1995 vytvorené z vložiek č. 754, 765, 755 a iné. Išlo o parcely č. 11886, 11887, 10152, 10153, 11013, 10263. Krajský súd v Žiline v odôvodnení uviedol, že uvedené skutočnosti sú sporné a tieto môže byť predmetom sporového civilného konania, predovšetkým na základe žaloby o určenie vlastníckeho práva, prípadne určovacej žaloby, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi navrhovateľky.
Z uvedeného je zrejmé, že usporiadaniu vlastníckych pomerov k tvrdenému majetku, ktorý patrí do dedičstva po jej poručiteľovi bráni právoplatné uznesenie Krajského súdu v Žiline. Je preto osvedčené, že tento typ nároku je zrejme bezúspešný.
Navrhovateľka sa v danom prípade mala riadiť právnym názorom Krajského súdu v Žiline, že vo veci ide o sporové konanie a podať žalobu, že predmetné pozemky patria do dedičstva po poručiteľovi M. S.. Uvedený procesný postup žalobkyni odporučil i odporca v liste 1N 4239/12 EV.č.1648/13 zo dňa 09.01.2013 s tým, že má podať novú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci. V sporovom konaní o majetok je v zásade potrebné komplexne preskúmať majetkové pomery žiadateľa o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešnej navrhovateľke nevznikol nárok na náhradu trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Najvyšší súd postupom podľa § 164 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 O.s.p. vo výroku odstránil zjavnú nesprávnosť a uviedol správne číslo konania napadnutého rozsudku č. k. 25 Sp/1/2013-19.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.