ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: K. R., T., A., právne zastúpený JUDr. Mariánom Kuckom, advokátom so sídlom Národná 7, Žilina, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. novembra 2010, číslo: GR ZVJS-48-49/31- 2010, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 S/358/2010-26 zo dňa 20. júla 2012 jednomyseľne
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 S/358/2010-26 zo dňa 20. júla 2012 p o t v r d z u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 134,79 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet JUDr. Mariána Kucka, advokáta v Žiline.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného, vec mu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že jeho úlohou bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-48-49/31-2010 zo dňa 18.11.2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ústavu na výkon väzby Bratislava, číslo: ÚVV-307/18/31-2010 zo dňa 14.07.2010 o uložení povinnosti uhradiť trovy výkonu väzby vo výške 515,74 Eur do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia a konštatoval, že zo strany správnych orgánov neboli dodržané ustanovenia § 32 ods. 1, ods. 2 a § 59 ods. 1 zákona č 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pri zisťovaní všetkých dostupných podkladov pre vydanie rozhodnutia a dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a je pre nepreskúmateľné prenedostatok dôvodov, pretože žalovaný sa nezaoberal námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, neuviedol aké konkrétne šetrenie jeho identity vykonal, neuviedol konkrétne postupy a výsledky, ktoré by viedli k stanovisku, že napriek námietkam žalobcu sa jedná o totožnú osobu s osobou, ktorá bola v udanej dobe vo výkone väzby a sústredil sa iba na zákonné predpisy ohľadom stanovenia trov výkonu väzby a šetrenie adresy povinného, keď sa nepodarilo rozhodnutie doručiť na adresu uvádzanú podozrivou osobou, avšak ďalšie okolnosti už nepreveroval.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne zruší rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.07.2012 č. k. 4S 358/2010-26 a vec mu vráti na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania chronologicky uviedol postup správnych orgánov pred vydaním rozhodnutí, nestotožnil sa so skutkovými závermi krajského súdu a zdôraznil, že rozhodnutia považuje za vecne správne, pretože riaditeľ ústavu svojím rozhodnutím o výške trov iba vyčísľuje trovy, ktoré z hľadiska priznania povinnosti ich náhrady (vrátane označenia povinného), určuje svojím rozhodnutím súd (§ 555 ods. 1, 2 Trestného poriadku). Pokiaľ ide o označenie povinného, žalovaný ho pri vydaní rozhodnutia uviedol tak, ako bol označený v uznesení súdu, a čo sa týka šetrenia identity žalobcu, vykonalo sa pri prijímaní do väzby v zmysle § 6 ods. 1 zákona o výkone väzby.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v podstate zopakoval dôvody ako ich uviedol krajský súd a navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 134,79 Eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o termíne vyhlásenia rozhodnutia uverejnené na úradnej tabuli súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk, najmenej 5 dní vopred, senát rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený v rozsudku krajského súdu, a z ktorého v stručnosti vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bratislava 1 č. k. 1T 48/2009 zo dňa 26.05.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť v bode II dňa 04.08.2009, bol povinný K. R., trvale bytom A., Q., zaviazaný uhradiť trovy výkonu väzby za dobu od 05.12.2008 do 26.05.2009. Na základe tohto uznesenia vydal Ústav na výkon väzby Bratislava 1 dňa 14.07.2010 rozhodnutie č. ÚVV-307/18/31-2010, ktorým podľa § 65 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení zákona č. 127/2008 Z.z. v spojení s § 54 ods. 1 zákona uložil žalobcovi povinnosť uhradiť trovy výkonu väzby vo výške 515,74 € do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu, ktoré prevzal žalobca dňa 30.08.2010 podal odvolanie, v dôvodoch ktorého namietal, že sa vo výkone väzby v čase uvedenom v rozhodnutí a ani inom nenachádzal.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Bratislave a odvolanie žalobcu zamietol.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva aj nasledovné: trestným rozkazom zo dňa 21.04.2009 sp. zn. 1T 48/2009 Okresný súd Bratislava 1 vo výroku o vine uznal za vinných obžalovaných 1. S. V. a 2. „obžalovaného vydávajúceho sa za K. R.“.
Okresný súd však vo výroku o treste uložil samotný trest obžalovanému K. R., hoci správne mal byť trest uložený „obžalovanému vydávajúcemu sa za K. R.“. Navyše, aj v uznesení Okresného súdu Bratislava 1 z 08.12.2008 č. k. OTp 642/2008, ktorým sudca pre prípravné konanie rozhodol o vzatí do väzby, je uvedená „osoba mužského pohlavia vydávajúca sa za K. R.“.
Z uvedeného vyplýva, že nemohlo ísť o K. R. (žalobcu), ale o osobu, ktorá sa za K. R. vydávala, ale jejskutočná totožnosť nebola zistená. Táto skutočnosť je zrejmá aj z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I ČVS: ORP-1446/1-OSV-B1-2010-BG zo dňa 16.09.2010 o prerušení trestného stíhania začatého na podnet žalobcu, v ktorom sa konštatuje, že doteraz nezistený páchateľ uviedol do omylu príslušníkov Policajného zboru tak, že pri zisťovaní jeho totožnosti, počas jeho výsluchu, ako aj pri vykonávaní iných procesných úkonov sa vydával za inú osobu, ako v skutočnosti je, a to za K. R., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom A., ulica T. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 221/2006 Z.z., ak bol obvinený právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby za dobu prvých 180 kalendárnych dní trvania väzby.
Podľa § 65 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, všeobecný predpis o správnom konaní (v poznámke odkaz na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov) sa použije pri rozhodovaní o a) výške trov spojených s výkonom väzby.
Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov určuje správny orgán.
Z doteraz vykonaného dokazovania a vyššie uvedeného nie je preukázané, že je to žalobca, ktorý bol právoplatne uznaný za vinného, ale bola to osoba vydávajúca sa za K. R.. Ak bola uložená povinnosť nahradiť trovy spojené s výkonom väzby žalobcovi, neznamená to, že iná osoba nemohla byť vo výkone väzby, a preto je záver žalovaného predčasný.
Za podstatné je v danej veci preukázanie alebo nepreukázanie právne relevantným spôsobom totožnosť osoby nachádzajúcej sa vo výkone väzby a výkone trestu. Doteraz za rozhodujúce považovali správne orgány právoplatné uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 č. k. 1T 48/2009 z 26.05.2009, ktorým sa odsúdenému K. R. ukladá povinnosť nahradiť trovy spojené s výkonom väzby od 05.12.2008 do 26.05.2009, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie väznice o výške trov väzby. Iné dôkazy pre vydanie rozhodnutia obstarané neboli, a preto krajský súd rozhodol v súlade so zákonom ak dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s názorom krajského súdu v tom, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Na záver odvolací súd ešte poznamenáva, že administratívny spis nie je úplný ani žurnalizovaný, nemožno z neho zistiť ani to, komu bolo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 o povinnosti nahradiť trovy väzby, na základe ktorého boli vydané rozhodnutia a vyčíslená výška trov väzby.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 15.11.2012 vo výške 127,16 €, k tomu režijný paušál vo výške 7,63 € (špecifikovaných v podaní žalobcu zo dňa 15.11.2012), čo predstavuje spolu 134,79 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.