ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a zo sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci žalobcu: D. N., K., proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice (predtým Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OP1-2011/026998/TJM zo dňa 07. decembra 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/123/2012-51 zo dňa 10. apríla 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/123/2012-51 zo dňa 10. apríla 2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OP1-2011/026998/TJM zo dňa 07.12.2011 a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Uvedeným rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Košice - okolie č. B/2011/02827, B/2011/02832, B/2011/02833 zo dňa 01.08.2011, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“). Žalobca sa priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu dopustil tým, že dňa 16.04.2011 v čase okolo 13.30 hod zo svojho pozemku vulgárne vynadal JUDr. P. Y. slovami, že je „sprostý kokot, že to máme súdnictvo, že ten ústavný sudca je kokot, chuj, pako, debil“. JUDr. C. Y. vulgárne vynadal, že je „sprostá, jebnutá, debil, že sú žobráci“ a Ing. E. Y. vulgárne vynadal, že je „kokot, debil šašo, pako, buzerant, aby sa nebavil s puckou, že fajčí marihuanu a vyvracal sa ako chuj“, čím sa dopustil úmyselne priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu ublížením na cti tým, že urazil vyššie uvedené osoby. Prvostupňovým rozhodnutím bola uznaná vinnou zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu aj manželka žalobcu. Za uvedený priestupok bola žalobcovi podľa ustanovenia § 49 ods. 2 s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb.uložená sankcia, pokuta vo výške 30,- € a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16,- €.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že obvinené osoby sa počas priestupkového konania ku skutku čiastočne priznali a zároveň boli usvedčené z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu aj výpoveďami navrhovateľov a svedkov, a teda správny orgán prvého stupňa po riadnom zhodnotení dôkazového materiálu nemal inú možnosť ako rozhodnúť v súlade s právnymi predpismi tak, že žalobca je vinný zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. Druhostupňový správny orgán po posúdení odvolania opätovne prehodnotil skutkový stav v tejto veci a stotožnil sa s názorom správneho orgánu prvého stupňa ohľadne vyslovenia viny, ako aj uloženia pokuty, ktorej výška bola v konaní náležite odôvodnená.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa. Domáhal sa, aby odvolací súd zrušil obvinenie z priestupku a zároveň zrušil aj pokutu vo výške 30,- € z dôvodu, že rozhodnutie súdu nepovažuje za dostatočne odôvodnené, lebo iba ak je rozhodnutie dostatočne, racionálne a presvedčivo odôvodnené, má verejná moc morálne právo vynucovať jeho rešpektovanie a adresáti rozhodnutia majú morálnu povinnosť ho rešpektovať. Namietal, že súd prvého stupňa odmietol jeho dôkaz - videozáznam zo dňa 16.04.2011, ktorý priložil formou nahrávky DVD nosiča. Na tomto DVD je zaznamenaný celý priebeh incidentu, a nie je počuť ani jednu nadávku, ktorú by manželka žalobcu alebo žalobca priamo vyriekli na rodinu Y. tak, ako je to popísané v administratívnych rozhodnutiach. Všetky vyjadrené slová a vety na DVD sú jeho osobným komentárom k videonahrávke. Od polície z OO PZ v Kysaku žiadal pred začatím priestupkového konania na Obvodnom úrade Košice - okolie, aby rodina Y. doložila ako dôkaz o vulgárne vyslovených slovách CD nosič, na ktorý si E. Y. nezákonne nahrával žalobcu s manželkou. Popísal tiež postup po podaní trestného oznámenia na E. Y. pre porušenie § 377 ods. 1 Trestného zákona.
Žalobca ďalej uviedol, že súd prvého stupňa nepreskúmal na akom právnom základe sa policajti dostavili na súkromný pozemok rodiny Y.. Podľa jeho názoru policajti porušili zákon, keď protizákonne vyšetrovali priestupky, ktoré už boli premlčané. Súd prvého stupňa sa nezaoberal tým, že došlo k nezákonnému vyšetrovaniu premlčaných trestných činov a podľa jeho názoru ho manželia Y. krivo obvinili z krádeže a poškodzovania cudzej veci. Na základe vyšetrovania sa zistilo, že skutky, ktoré uviedli manželia Y. sú premlčané a preto bolo obvinenie zrušené. Žalobca sa však domáha potrestania osôb za krivé obvinenie a domáha sa, aby rodina Y. poskytla videozáznam zo dňa 16.04.2011 a následne sa porovnali oba videozáznamy. K podanému odvolaniu priložil Oznámenie Krajského riaditeľstva policajného zboru v Košiciach o výsledku prešetrenia sťažnosti č. KRP-Sť-216/2011 zo dňa 24.11.2011, Záznam spísaný podľa § 5 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach č. KRP-Sť-216/2011 zo dňa 27.09.2011, Odpoveď Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - okolie č. ORPZ-KS- OPP8-362/2011 zo dňa 05.08.2011 a dva DVD nosiče s videonahrávkami.
Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu stotožnil s rozsudkom krajského súdu a zotrval na obsahu vyjadrenia k podanej žalobe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z obsahu súdneho a administratívneho spisu zistil, že Obvodný úrad Košice - okolie, odbor všeobecnej vnútornej správy ako vecne a miestne príslušný orgán podľa § 4 zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s poukazom na § 55 a § 57 zákona 372/1990 Zb. a § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v zneníneskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) vydal dňa 01.08.2011 rozhodnutie č. B/2011/02827, B/2011/02832, B/2011/02833, ktorým žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb., ktorých sa dopustil na skutkovom základe, že:
Dňa 16.04.2011 v čase okolo 13.30 hod zo svojho pozemku vulgárne vynadal JUDr. P. Y. slovami že je „sprostý kokot, že to máme súdnictvo, že ten ústavný sudca je kokot, chuj, pako, debil“. JUDr. C. Y. vulgárne vynadal, že je „sprostá, jebnutá, debil, že sú žobráci“ a Ing. E. Y. vulgárne vynadal, že je „kokot, debil šašo, pako, buzerant, aby sa nebavil s puckou, že fajčí marihuanu a vyvracal sa ako chuj“, čím sa dopustil úmyselne priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu ublížením na cti, tým, že urazil vyššie uvedené osoby. Za uvedený priestupok bola žalobcovi podľa ustanovenia § 49 ods. 2 s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. uložená sankcia, pokuta vo výške 30,- €, a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16,- €. Druhostupňový správny orgán prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Košice - okolie potvrdil.
Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v rozhodnutí obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona.č 372/1990 Zb. priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech,
Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. k úplným a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku prvostupňového súdu, s ktorými sa stotožňuje, dodáva:
Žalobca do zápisnice o prejednaní priestupku na ústnom pojednávaní dňa 08.07.2011 uviedol: „Vlastním s manželkou chatu v lokalite Malý Ružinok v katastri obce U. G.. Dňa 16.04.2011 v čase okolo 13.30 h došlo medzi mnou, mojou manželkou a rodinou p. Y. ku konfliktu. Nepovedal som p. Y., že je „sprostý kokot“. Povedal som mu iba v tom zmysle, že takých cigánov zamestnávajú na Ústavnom súde. Nijako ináč som mu nenadával. Je pravdou, že som povedal p. Y., že je „jebnutá“. Rodine Y. som povedal, že sú žobráci, taktiež som im povedal, že sú „jebnutí na hlavu“, ale že sú debili som určite nepovedal. E. Y. som videl raz fajčiť marihuanu, povedal som mu, že je „darmožráč“, lebo je nezamestnaný, že žije z našich daní a je lenivý ako pes. Nepamätám si presne, možno som mu povedal, že je „buzerant“. Rodina Y. si nezaslúži žiť, prajem im rakovinu. Rodine Y. som pomáhal pri výstavbe chaty, požičiaval som im náradie, taktiež som im zaviedol na pozemok elektrinu na čierno, za čo som musel neskôr platiť pokutu, a preto som sa vtedy pohádal s p. Y.. Bol som upovedomený, že svedok Bc. E. I. bude vypočutý dňa 11.07.2011 o 14.00 h. Navrhujem vypočuť svedkov U. Y. a U. P..“ Uvedenú zápisnicu žalobca na záver podpísal.
Manželka žalobcu do zápisnice o priestupku na svojom vypočutí dňa 08.07.2011 uviedla: „Vlastním s manželom chatu v lokalite Malý Ružinok v katastri obce U. G.. Dňa 16.04.2011 v čase okolo 13.30 h došlo medzi mnou, mojím manželom a rodinou p. Y. ku konfliktu. P. Y. som nenadávala, len som mu povedala, že majú dosť peňazí, nech si kúpia kamery, aby videli kto im chodí po pozemku, p. Y. som vulgárne nenadávala, len som jej povedala, že je právnička ako riť, lebo ma provokuje. E. Y. povedal môj manžel, že mu „jebe na mozog, že je pako, debil, buzerant“, ja takéto slová nepoužívam. E. Y. som len povedala, že kameň do neho hodím, nakoľko nás provokoval, lebo nás kameroval a smial sa. Nepamätám sa, že som povedala manželom N. (pozn. odvolacieho súdu, pravdepodobne malo byťmanželom Y.), že im paragrafy lezú na mozog. Manžel len zo zlosti ponadával manželom Y. a ich synovi E., nakoľko nás už oznamovali pred dvoma rokmi a urobili z neho zlodeja bez dôkazov. Veľakrát manžela upozorňujem, aby také slová nepoužíval, nakoľko sa mi nepáčia. Bola som upovedomená, že svedok Bc. E. I. bude vypočutý dňa 11.07.2011 o 14.00 h.“ Uvedenú zápisnicu manželka žalobcu na záver podpísala.
JUDr. P. Y. do zápisnice o priestupku na svojom vypočutí dňa 08.07.2011 uviedol: „Dňa 16.04.2011 v čase okolo 13.30 h zo susedného pozemku v lokalite Malý Ružinok v katastri obce U. G. mi bezdôvodne vulgárne vynadal D. N., že som „sprostý kokot, že to máme súdnictvo, že ten ústavný sudca je kokot, chuj, pako, debil“ a C. N. mi vynadala, že „mi paragrafy lezú na mozog, že na staré kolená sme v piči“ a mojej manželke JUDr. C. Y. bezdôvodne vulgárne vynadal D. N., že je „sprostá, jebnutá, debil, že sme žobráci“ a C. N. jej vynadala, že jej „paragrafy lezú na mozog, že na staré kolená sme v piči a že je právnička ako jej riť, čím mi ublížili na cti tým, že ma urazili. Rovnako D. N., keď zbadal môjho syna E. Y., tak mu vulgárne vynadal, že je „kokot, debil, šašo, pako, buzerant, aby sa nebavil s puckou, že fajčí marihuanu a vyvracal sa ako chuj“ a C. N. mu vynadala, že mu „jebe na mozog, že je kokot, debil, buzerant a hodila by do neho kameň“. Uvedenú zápisnicu na záver podpísal. Manželka a syn JUDr. P. Y. vypovedali zhodne.
Ing. P. Z. do zápisnice o priestupku na svojom vypočutí dňa 08.07.2011 uviedol: „Som zamestnaný ako referent na OO PZ Kysak. Dňa 16.04.2011 v čase o 13.30 h som bol ako člen hliadky OO PZ spolu s npor. Bc. E. I. vyhotoviť fotodokumentáciu a vykonať ohliadku miesta činu k trestnej veci p. JUDr. C. Y. pre prečin poškodzovania cudzej veci v chatovej lokalite Ružinok, v katastri obce U. G.. Počas dokumentovania opakovane dochádzalo k slovným urážkam od majiteľov susednej chaty D. N. a C. N., ktorí stáli na svojom pozemku a vulgárne nadávali manželom Y. a taktiež ich synovi. Na adresu Ing. E. Y. odznelo, že je „debil, pako, šašo, kokot, že fajčí marihuanu“. Na adresu JUDr. P. Y. odznelo, že je „debil, pako, kokot, že ten ústavný sudca je kokot“ z úst D. N., pričom C. N. povedala obom manželom Y., že im paragrafy lezú na mozog. Na adresu rodiny Y.alej odznelo, že sú „debili, jebnutí a že im jebe na mozog“. Na ďalšie nadávky si s odstupom času nespomínam. Bolo ich značné množstvo zo strany obidvoch manželov N. na adresu rodiny Y..“ Svedok uvedenú zápisnicu na záver podpísal.
Bc. E. I. do zápisnice o priestupku na svojom vypočutí dňa 11.07.2011 uviedol: „Som zamestnaný ako poverený policajt - straší referent na OO PZ Kysak. Dňa 16.04.2011 v čase o 13.30 h som bol ako člen hliadky OO PZ spolu so stržm. Ing. P. Z. vyhotoviť fotodokumentáciu a vykonať ohliadku miesta činu k trestnej veci p. JUDr. C. Y. pre prečin poškodzovania cudzej veci v chatovej lokalite Ružinok, v katastri obce U. G.. Počas dokumentovania opakovane dochádzalo k slovným urážkam od majiteľov susednej chaty D. N. a C. N., ktorí stáli na svojom pozemku a vulgárne nadávali manželom Y. a taktiež ich synovi. Na adresu Ing. E. Y. z úst p. N. odznelo, že fajčí marihuanu a vyvracal sa ako „chuj, že je debil, buzerant“. Na adresu JUDr. P. Y. odznelo, že je „kokot, že ten ústavný sudca je kokot“ z úst D. N., pričom C. N. povedala obom manželom Y., že im paragrafy lezú na mozog. Na viac nadávok, ktoré tam boli spomenuté sa už konkrétne nepamätám, ale bolo ich veľmi veľa zo strany manželov N. na adresu rodiny Y., pričom oni uvedené nadávky neopätovali. Poučil som aj manželov N., že sa dopúšťajú priestupku na úseku občianskeho spolunažívania, ale oni ďalej nadávali.“ Svedok uvedenú zápisnicu na záver podpísal.
U. P. do zápisnice o priestupku na svojom vypočutí dňa 25.07.2011 uviedol: „Dňa 16.04.2011 v čase o 13.30 h som bol na pozemku rodiny N.. Nachádzal sa tam p. D. N. a C. N.. Na susednom pozemku sa nachádzala rodina Y. a dvaja policajti, pričom D. N. začal kamerovať. D. N. vynadal E. Y. do „buzerantov“, na iné nadávky si nepamätám. Neviem uviesť ako dlho prebiehalo kamerovanie zo strany D. N., možno 5-10 minút. Uvedený incident považujem za nie bežný, pričom takýto incident som v živote nezažil. Na adresu manželov Y. si nepamätám, že by padli zo strany rodiny N. nejaké nadávky, aj keď ich pripúšťam. S rodinou N. som kamarát. Pán Y. je môj švagor.“ Svedok uvedenú zápisnicu na záver podpísal.
Ing. U. Y. do zápisnice na svojom vypočutí dňa 01.08.2011 uviedol: „Dňa 16.04.2011 v čase o 13.30 hsom bol na pozemku rodiny N.. Nachádzal sa tam p. D. N. a C. N.. Na susednom pozemku sa nachádzala rodina Y. a dvaja policajti. V uvedenom čase sa tam nachádzal aj p. P.. V uvedenom čase sa tam odohrala hádka medzi obidvoma uvedenými rodinami. Neviem, kto skôr vytiahol kameru, neviem ani posúdiť kto vyprovokoval hádku. Myslím si, že Y. nenadávali N.. Nepamätám si, že by N. nadávali Y.. Nepamätám si ani, kedy som presne odišiel z uvedeného miesta, možno som tam bol 15-20 minút. Mne bolo divné, že prečo sa policajti zaoberajú takýmto podaním. Incident sa stal pred troma mesiacmi, pričom si nepamätám na detaily uvedeného incidentu. Nepamätám sa na jednotlivé vety. Nepadali vulgarizmy z môjho ponímania. Trvám na tom aj napriek tomu, že uvedený incident bol nasnímaný dvoma kamerami. Táto veta je na podnet poškodených, je odpoveďou na ich otázku. Uvedený incident nevnímam nijako, o tri dni som na to zabudol. Takýto incident som nezažil, nepamätám si. Pomáhame si s pánom N. ako susedia.“ Svedok uvedenú zápisnicu na záver podpísal.
Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. · Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť), · Subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel, · Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje, · Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania.
Sankciou, t.j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§ 11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.). Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne). V prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). V predmetnej právnej veci bol podľa názoru odvolacieho súdu presne a nado všetku pochybnosť zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty:
- priestupku sa dopustil žalobca (subjekt),
- žalobca dňa 16.04.2011 v čase okolo 13.30 hod vulgárne nadával rodine Y., tak ako je to špecifikované v napadnutých administratívnych rozhodnutiach, t.j. ublížil im na cti tým, že ich urazil (subjektívna stránka),
- predmetom ochrany bolo občianske spolunažívanie (objekt),
- žalobcovým konaním bolo narušené občianske spolunažívanie (objektívna stránka).
V predmetnej právnej veci žalobca odôvodnil svoje konanie tým, že všetky vyjadrenia, slová a vety, ktoré odzneli aj na jeho predloženej videonahrávke sú jeho osobným komentárom k nej. V podanom odvolaní tiež namietal, že on ani jeho manželka na rodinu Y. nevyslovili vulgárne slová, ako to opisujú všetci svedkovia. Senát najvyššieho súdu konštatuje, že uvedené tvrdenia žalobcu sú v rozpore s jeho tvrdením, ktoré uviedol do zápisnice dňa 08.07.2011 na svojom vypočutí. Z uvedenej zápisnice, ktorú žalobca podpísal, je zrejmé, že potvrdil, že p. Y. povedal v tom zmysle, že „takých cigánov zamestnávajú na ústavnom súde“. Potvrdil, že p. Y. povedal, že je „jebnutá“. Potvrdil, že rodine Y.povedal, že sú „žobráci“ a že sú „jebnutí na hlavu“. Taktiež pripustil, že E. Y. možno povedal, že je „buzerant“. Manželka žalobcu na svojom vypočutí dňa 08.07.2011 potvrdila, že žalobca E. Y. povedal, že mu „jebe na mozog, že je pako, debil, buzerant“. Taktiež potvrdila, že jej manžel (žalobca) zo zlosti ponadával manželom Y. a ich synovi. Taktiež svedok, ktorého vypočutie navrhol žalobca, U. P. na svojom vypočutí dňa 25.07.2011, potvrdil, že žalobca vynadal E. Y. do „buzerantov“. Uviedol, že si nepamätá na ďalšie nadávky zo strany rodiny N. na manželov Y., avšak ich pripustil. Ing. U. Y. si nepamätá na nadávky, ktoré by počas daného incidentu odzneli.
Najvyšší súd konštatuje, že z výpovede samotného žalobcu, jeho manželky a jedného zo svedkov, ktorých vypočutie žalobca navrhol vyplýva, že rodine Y. vulgárne nadával. Obrana žalobcu, prezentovaná v podanom odvolaní, že slová, ktoré počuť na nahrávke sú len jeho komentár k nej, možno považovať za účelovú, nakoľko z predloženého videozáznamu to nie je zrejmé. Najvyšší súd sa oboznámil s predloženou videonahrávkou a konštatuje, že z predloženej videonahrávky nebolo možné usúdiť, že žalobca predmetné slová myslel ako komentár k nahrávke. Verbálne prejavy žalobcu boli dostatočne zreteľné a počuli ich aj ostatní prítomní pri danom incidente. Najvyšší súd z uvedenej videonahrávky vyberá nasledovné: Z prvého videa trvajúceho 10:58 minút - z obsahu je zrejmé, že žalobca sa so svojou kamerou nachádzal v blízkosti rodiny Y. a privolaných policajtov a na adresu syna povedal: „Tebe, ty debilko jeden, ty. Idz si hrať s autíčkami ty kokot jeden“ (so začiatkom na predmetnej nahrávke o cca 0:19 minút). Na adresu p. Y.alobca povedal: „Minulého roku si tu volala políciu a čo neurobili, sprostá jedna.... Ty, ty, na hlavu padnutá, hnusná“ Na videonahrávke vidno, ako p. Y. ide smerom k žalobcovi a komunikuje s ním. (so začiatkom na predmetnej nahrávke o cca 0:33 minút). So začiatkom o cca 3:30 minút na predmetnej nahrávke je počuť, ako žalobca vyslovil na adresu syna nasledovné: „Čo Ty pozeráš šašku jeden. Choď sa zamestnať a ne tu si bav s puckou. Ty buzerant, nejaký bazmek, sa smeješ ne, pako....“ Na druhom videu s trvaním 0:59 minút je zaznamenané dokumentovanie policajtov susedného pozemku, bez verbálnych prejavov. Na treťom videu s trvaním 1:23 minút vidno, ako policajti dokumentujú pozemok Y. a keď prišiel E. Y. s kamerou žalobca povedal: „Čo buzerantiku“. Na štvrtom videu s trvaním 0:47 minút je zaznamenaný odchod policajtov.
Vo vzťahu k argumentačnej obrane žalobcu najvyšší súd poukazuje na to, že verbálny prejav expresívneho charakteru sledoval cieľ uraziť a ponížiť iného. Výrazy, ktoré žalobca použil majú význam všeobecne známy, ktorý má hanlivý, vulgárny, urážlivý charakter. Vulgárne verbálne prejavy sa priečia nielen právnym normám, ale aj morálnym pravidlám, ktoré sú v spoločnosti všeobecne odsudzované. Prejav žalobcu nemožno chápať ako komentár k videonahrávke, keďže zreteľne komunikuje s okolím a svoje verbálne prejavy im adresuje priamym oslovením. Jeho verbálne prejavy zreteľne počuli ľudia nachádzajúci sa v jeho okolí. Žalobca sa domáhal, aby boli od slova do slova vypísané všetky vulgárne slová, ktoré na adresu rodiny Y. povedal. Najvyšší súd k tejto požiadavke žalobcu uvádza, že pre uznanie páchateľa vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu nie je potrebné doslovne vypísať všetky hanlivé výrazy. Už len tie výrazy, ktoré žalobca v zápisnici o vypočutí zo dňa 08.07.2011 pripustil, že použil na adresu rodiny Y., postačuje na kvalifikáciu jeho konania ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
Najvyšší súd uvádza, že smerovať dokazovanie k objasneniu prítomnosti príslušníkov polície na pozemku rodiny Y., prípadne jej príčin na mieste samom je pre posúdenie právnej zodpovednosti za spáchanie priestupku irelevantné. K otázke posudzovania právnej zodpovednosti sa priestupok sa už najvyšší súd vyjadril vyššie. Taktiež pre objasnenie právnej zodpovednosti sa spáchaný priestupok je irelevantné, či z daného incidentu existuje ešte ďalší videozáznam. Vyjadrenia svedkov, poškodených, ako aj samotného žalobcu s jeho manželkou sú jednoznačné a neodôvodňujú vznik pochybností o správnosti zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci administratívnymi orgánmi oboch stupňov.
Odôvodnenie rozsudku krajského súdu obsahuje stručné, jasné a výstižné vysvetlenie, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, taktiež prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom krajského súdu, že dôkazy vykonané správnym orgánom potvrdili, že zo strany žalobcu došlo ku konaniu, ktorým naplnil skutkovú podstatu priestupku uvedeného v § 49 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. Správny orgán postupoval súladne s ustanoveniami zákona č. 372/1990 Zb., ako aj Správneho poriadku, keď pri posudzovaní konania žalobcu vychádzal z vykonaných dôkazov, ktoré vyhodnotil samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé tento záver spochybniť, preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a rozsudok odvolací súd ako vecne správny v zmysle ust. § 219 ods.1, 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní, ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.