3Sžo/56/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Kúpele Horný Smokovec, s.r.o., Horný Smokovec 2, Vysoké Tatry, právne zastúpený: Barger Prekop, s.r.o., advokátska kancelária, Aupark Tower, Einsteinova 24, Bratislava, proti odporcovi: Mesto Vysoké Tatry, Starý Smokovec 1, Starý Smokovec, Vysoké Tatry, právne zastúpený: JUDr. František Komka, advokát, Hlavná 27, Prešov, za účasti: 1. Literárny fond, Grösslingová 55, Bratislava, 2. P. A., J., 3. F. A., O., 4. P. A., O., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 512-4/2011 zo dňa 30. augusta 2011, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/39/2011-58 zo dňa 19. apríla 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/39/2011-58 zo dňa 19. apríla 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením zastavil konanie vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2S/39/2011 podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a zároveň vec postúpil Obvodnému úradu dopravy Poprad, ako orgánu vecne a miestne príslušnému. Rozhodol tak z dôvodu, že konaniu na súde musí predchádzať odvolacie konanie na správnom orgáne a podmienky na postup podľa § 247 a nasl. O.s.p. neboli splnené.

Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 3 ods. 1, 2, 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 135/1961 Zb.) a § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 369/1990 Zb.)

Uznesenie krajského súdu napadol navrhovateľ odvolaním, v ktorom navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že navrhovateľ je na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s Ing. A. G. a B. X. nájomcom „Príjazdnej komunikácie do Detskej liečebne v Hornom Smokovci“ (ďalej len cesta). Navrhovateľ požiadal odporcu o určenie použitia trvalého dopravného značenia na ceste: značka„zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch okrem vozidiel kúpeľných hostí a dopravnej obsluhy“ a dopravného zariadenia na ceste: závora - reťazová zábrana. Dňa 30.08.2011 vydal odporca rozhodnutie č. 512-4/2011, ktorým nedal súhlas s osadením závory. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ žalobu, o ktorej rozhodoval Krajský súd v Prešove a vydal napadnuté uznesenie č. k. 2S/39/2011-58 zo dňa 19.04.2013.

Navrhovateľ uviedol, že výrok napadnutého uznesenia v princípe korešponduje s cieľom sledovaným žalobou, t.j. vrátiť celú vec do administratívneho konania a v ňom dosiahnuť nápravu protiprávneho stavu. Podľa navrhovateľa je však predmetné uznesenie nezákonné, pretože prvostupňový súd sa dôsledne nevysporiadal s otázkou aplikácie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) na konanie o žiadosti navrhovateľa, týkajúcej sa použitia trvalého dopravného značenia. Prvostupňový súd v napadnutom uznesení uviedol, že v zmysle § 37 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. sa na konanie mesta o žiadosti navrhovateľa vzťahuje správny poriadok. Z toho dôvodu dospel k záveru, že musí prebehnúť odvolacie konanie na správnom orgáne a proti predmetnému rozhodnutiu odporcu bolo prípustné odvolanie. Zákon č. 369/1990 Zb. vo všeobecnosti predvída aplikáciu správneho poriadku na administratívne konanie obce. Avšak v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. sa na konanie obce vo veci určovania použitia dopravných značiek a dopravných zariadení, ako je tomu aj v tomto prípade, správny poriadok nevzťahuje. V tomto prípade ide o prenesený výkon štátnej správy. Prvostupňový súd sa podľa navrhovateľa nevysporiadal s otázkou, prečo aplikoval ustanovenia zákona č. 369/1990 Zb. a nie ustanovenia zákona č. 135/1961 Zb.

Odporca k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a navrhovateľa zaviazal na úhradu trov konania vo výške 330,64 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľa (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len „cestný správny orgán“) sú: a) ministerstvo, b) okresné úrady v sídlach krajov, c) okresné úrady.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.

Podľa § 3 ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. okresné úrady riadia a kontrolujú výkon štátnej správy uskutočňovanej obcami ako prenesený výkon štátnej správy a výkon štátneho odborného dozoru vykonávaného obcami.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. na činnosti podľa odseku 2 druhej vety, odseku 3 písm. a), b), c), e), f), h), i), j), k), l), m), n), p), q), r) a s), odseku 4 písm. d) a e) a odseku 5 písm. d), f) a g) sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 534/2003 Z.z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania administratívneho rozhodnutia (ďalej len zákon č. 534/2003 Z.z.) štátnu správu na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií vykonávajú obce a samosprávne kraje v rozsahu ustanovenomosobitnými predpismi.

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri prenesenom výkone štátnej správy obec, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy obec, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní; o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

V prejednávanom prípade sa dostali do rozporu ustanovenia § 3 ods. 2, ods. 5 písm. d/, ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. s ustanovením § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., podľa ktorého na konanie, v ktorom rozhoduje obec pri prenesenom výkone štátnej správy, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Avšak na druhej strane v zmysle § 3 ods. 6 sa na činnosť okresných úradov, v rámci ktorej riadia a kontrolujú výkon štátnej správy uskutočňovanej obcami ako prenesený výkon štátnej správy, nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú ani na konanie podľa § 3 ods. 2 veta druhá zákona č. 135/1961 Zb., v ktorom obce určujú a rozhodujú o použití dopravných značiek a dopravných zariadení na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách a povoľujú vyhradené parkoviská.

Z uvedeného potom vyplýva, že ak obce rozhodujú pri prenesenom výkone štátnej správy o použití dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách podľa zákona č. 135/1961 Zb. na konanie nepoužijú správny poriadok (lex specialis derogat legi generali - osobitný zákon má prednosť pred všeobecným). Citovaný zákon ako lex specialis neobsahuje právnu úpravu, ktorá by upravovala osobitný druh administratívneho konania, ani spôsob akým by mal neúspešný účastník postupovať v prípade, ak nie je s výsledkom konania spokojný. Takúto úpravu obsahuje zákon č. 369/1990 Zb. v § 27 ods. 2 za bodkočiarkou - o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Mesto Vysoké Tatry rozhodnutím č. 512-4/2011 zo dňa 30.08.2011 nedalo súhlas na osadenie závory - reťazová zábrana na verejnej účelovej komunikácii, na ktorej to žiadal vlastník komunikácie, z dôvodu zachovania charakteru verejnej komunikácie podľa § 22 zákona č. 135/1961 Zb. Rozhodoval v zmysle ustanovení § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. a § 2 ods. 2 zákona č. 534/2003 Z.z. V poučení rozhodnutia uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný.

Mesto Vysoké Tatry v danom prípade rozhodovalo ako orgán pri prenesenom výkone štátnej správy. V prípade konania podľa § 3 ods. 2 veta druhá zákona č. 135/1961 Zb. je vylúčené použitie správneho poriadku, preto nemôže v danej veci ako druhostupňový orgán rozhodovať ani okresný úrad, keďže z ustanovenia § 3 ods. 5 písm. c/ zákona č. 135/1961 Zb. vyplýva právomoc konať v druhom stupni pre okresné úrady len v správnom konaní a to vo veciach štátnej správy v druhom stupni, ak v prvom stupni rozhoduje obec; čo však nie je posudzovaný prípad, pretože v tomto prípade nejde o správne, ale o osobitné administratívne konanie.

Ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. sa vzťahuje tak na § 3 ods. 2 veta druhá zákona č. 135/1961 Zb., ako aj na § 3 ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb., teda na rozhodovanie obcí o určení použitia dopravných značiek, dopravných zariadení. Ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. ako lex specialis vylučuje použitie všeobecných predpisov o správnom konaní, na rozdiel od zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (§ 27). Na druhej strane lex specialis (zákon č. 135/1961 Zb.) neriešia ani neustanovuje spôsob konania o opravnom prostriedku. Naopak lex generalis - zákon č. 369/1990 Zb. stanovuje v § 27 ods. 2 za bodkočiarkou právomoc správneho súdu konať o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce.

Na základe uvedeného je preto podľa názoru najvyššieho súdu potrebné konštatovať, že predmetná vec patrí do právomoci súdu. Rozhodnutie Mesta Vysoké Tatry č. 512-4/2011 zo dňa 30.08.2011 je nutné kvalifikovať ako neprávoplatné prvostupňové rozhodnutie, ktoré je v zmysle § 250l a nasl. O.s.p. preskúmateľné správnym súdom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p.

V ďalšom konaní, po splnení procesných podmienok na konanie, bude úlohou krajského súdu vo veci konať a rozhodnúť podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.