3Sžo/55/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 19, Bratislava, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Petržalka, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2012/6129/13-Ha zo dňa 19.04.2012, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/73/2012-14 zo dňa 23.08.2012, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/73/2012-14 zo dňa 23. augusta 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave odmietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2012/6129/13-Ha zo dňa 19.04.2012, ktorým podľa § 28 ods. 2 písm. a/ zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon č. 377/1990 Zb.“) uložil navrhovateľovi pokutu vo výške 3.000 € za neudržiavanie čistoty a poriadku na nehnuteľnostiach - pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX a XXXX/X (O. E. O., za Domom nábytku U.) v k.ú. V., ktoré sú v jeho priamej správe.

Krajský súd odmietol opravný prostriedok navrhovateľa podľa § 250q Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,O.s.p.“), pretože dospel k záveru, že návrh bol podaný oneskorene. Vychádzal z toho, že keď pri ukladaní pokút podľa ustanovenia § 28 zákona č. 377/1990 Zb. sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, potom pre podanie odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty je stanovená lehota 15 dní v zmysle ustanovenia § 54 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon č. 71/1967 Zb.“).

Proti uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S poukazom na § 250m ods. 2 O.s.p. namietal, že lehota na podanie odvolania by mala byť tridsať dní. Ďalej uviedol, že rozhodnutie odporcu neobsahuje poučenie o tom, či právoplatné rozhodnutie je preskúmateľné súdom, vdôsledku čoho je jeho poučenie neúplné, a preto s ním zákon spája procesnú sankciu v podobe možnosti jeho napadnutia účastníkom konania na súde do šiestich mesiacov od jeho doručenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľa (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. z dôvodu neprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 250m ods. 2 O.s.p. návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.

Lehota na podanie návrhu podľa § 250m ods. 2 O.s.p. je lehotou všeobecnou, použitie ktorej je vylúčené iba v prípade, ak osobitný predpis, na základe ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu vydané, stanovuje inú ako tridsaťdňovú lehotu na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu. Zákon č. 71/1967 Zb. ako lex generalis pre oblasť verejnej správy, nemôže byť osobitným zákonom v zmysle ustanovenia § 250m ods. 2 O.s.p., keďže z jeho ustanovení v zmysle princípu pozitívnej enumerácie (§ 250l ods. 1 O.s.p.) prípustnosť opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu, o ktorom by rozhodoval súd podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ani nevyplýva. Lehota na podanie odvolania ako riadneho opravného prostriedku v správnom konaní podľa § 54 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., nie je totožná s lehotou na podanie opravného prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Konanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa riadi enumeratívnym princípom, z ktorého vyplýva, že súdne preskúmavacie konanie o opravnom prostriedku proti prvostupňovému neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu je možné len vtedy, ak je v zákone explicitne uvedené, že proti rozhodnutiu správneho orgánu možno podať opravný prostriedok na súd, na rozdiel od prípustnosti odvolania v správnom konaní na základe generálnej klauzuly ustanovenia § 53 zákona č. 71/1967 Zb.

V prejednávanej veci zákonom, ktorý by súdu zakladal právomoc na rozhodovanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu mohol byť zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ten však osobitnú lehotu na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu neupravuje.

Predmetom súdneho prieskumu má byť rozhodnutie mestskej časti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorým bola uložená pokuta za neudržiavanie čistoty a poriadku na užívaných pozemkoch. Mestská časť pri vykonávaní územnej samosprávy patriacej obci a pri plnení úloh štátnej správy prenesených na obec zákonom má v zmysle § 1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. postavenie obce. Predmetom ďalšieho skúmania preto musí byť právomoc súdu na konanie o opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v sporoch o právomoc, napr. vo veciach sp. zn. 5 Rks/2/2011 zo dňa 10.10.2011, 8 Rks/1/2012 zo dňa 13.03.2012 a 3 Rks/1/2012 [Ministerstvo zdravotníctva SR c/a Krajský súd v Žiline] zo dňa 24.04.2012, v ktorých vyslovil právny názor, že správne trestanie je preneseným výkonom štátnej správy, preto má v konaní o správnom delikte obec (mesto) postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy a o odvolaní proti jej rozhodnutiu potom rozhoduje príslušný správny orgán. Správne trestanie nie je pôvodnou kompetenciou samosprávy, ale je nevyhnutné ju odvodzovať od pôvodných kompetencií štátu. V danom prípade je nevyhnutné postúpiť vec Ministerstvu vnútra SR ako odvolaciemu správnemu orgánu, ktoré je v zmysle § 11 písm. b/ zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, v znení neskorších predpisov, ústredným orgánom štátnej správy pre všeobecnú vnútornú správu a koordináciu výkonu štátnej správy uskutočňovanej obcami, vyššími územnými celkami a orgánmi miestnej štátnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.