Najvyšší súd
3 Sžo 53/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej, v právnej
veci navrhovateľa: V. K., bytom P., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Nitre,
Štefánikova tr. č. 88, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 2008/01195-418/04-R I
zo dňa 02.10.2008, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.
23Sp/199/2008-23 zo dňa 09.09.2009, takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
č.k. 23Sp/199/2008-23 zo dňa 09. septembra 2009 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu č. 2008/01195-
418/04-R I zo dňa 02.10.2008, ktorým odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa
na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva
k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov (ďalej len,,zákon č. 503/2003 Z.z.“) tak, že navrhovateľ
ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z. spĺňa podmienky
reštitučného nároku podľa § 3 ods. 1 písm. m/ a o/ zákona č. 503/2003 Z.z. Navrhovateľovi pre zákonné prekážky podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z.z. nepriznal vlastnícke
právo k pôvodnej nehnuteľnosti – parcele č. X. roľa, dnes zlúčenej do parcely č. X./1 orná
pôda v k.ú. M.: PKV č. X., parcela č. X., podiel 1/1, pôv. vlastník V. V., druh pozemku roľa,
výmera 2513 m², vyvlastnená výmera 2513 m². Navrhovateľovi podľa § 6 ods. 2 zákona č.
503/2003 Z.z. priznal právo na náhradu za výmeru 2513 m² v prislúchajúcom podiele 1/5 t.j.
za 503 m².
Krajský súd z administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa
21.11.2004 žiadal o navrátenie vlastníctva k parcele č. X. k.ú. M., kde neuviedol žiadne
ďalšie oprávnené osoby a ani nepredložil splnomocnenie na ich zastupovanie. Správny orgán
konal s ním ako s oprávneným a vyzýval ho v priebehu konania na doplnenie dokladov.
Správny orgán mal v konaní preukázané, že predmetná parcela č. X. pôvodne vedená
v PKV č. X. prevedená do PKV č. X. k.ú. M. ako roľa o výmere 0,2513 ha bola pridelená V.
V. na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. 1199/48-B17 Povereníctva pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy zo dňa 24.03.1948 za prídelovú cenu 503,-- Kčs.
Podľa zápisnice BL 5940 zo dňa 05.08.1959 Rady ONV a MNV v Nitre sa V. V.
,,vzdal“ parcely č. X. a tiež ďalších parciel č. X. a č. X. v prospech nového nadobúdateľa
Štátne majetky n.p. N. Teda ich prevzal štát podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z.
bez právneho dôvodu.
Zápisnica zo dňa 05.08.1959 svedčí o tom, že ONV pridelil nehnuteľnosť, ktorá bola
výmerom priznaná do vlastníctva V. V. Štátnym majetkom n.p. N. a z úradného záznamu zo
dňa 19.03.1963 vyplýva, že V.V. a manželka A. rod. J. sa vzdávajú prídelu v prospech štátu
a za tieto nehnuteľnosti dostanú náhradu. V konaní pred správnym orgánom nebolo
preukázané, že by bola právnym predchodcom navrhovateľa poskytnutá náhrada. Pridelené
nehnuteľností výmerom nebolo v právomoci odnímať inému orgánu, ale len Povereníctvu
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy na základe vládneho nariadenia č. 122/1951.
Z uvedeného je zrejmé, že uvedené rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol
oprávnený a preto nemohlo vyvolať právne účinky odňatia prideleného majetku, v dôsledku
čoho bolo v tomto prípade nesporne preukázané, že štát nehnuteľnosť prevzal bez právneho
dôvodu.
V danom prípade bolo preukázané, že predmetná nehnuteľnosť je vo vlastníctve
nepovinnej právnickej osoby, a preto ju nemožno vydať, ale správne rozhodol správny orgán
o priznaní práva navrhovateľa na náhradu za pôvodný pozemok.
V predmetnej veci zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva pre odporcu alebo
pre súd povinnosť vykonávať dokazovanie, akým spôsobom nadobudol vlastníctvo súčasný
vlastník S., s.r.o., Bratislava alebo jeho právny predchodca.
Reštitučné zákony sú voči všeobecnej občianskoprávnej úprave predpismi
špeciálnymi, ktoré majú pri použití prednosť, dokonca majú povahu predpisov,
ktoré aplikáciu všeobecného predpisu obvykle vylučujú. Zákon č. 502/2003 Z.z. upravuje
vzťahy oprávnených a povinných osôb pri zmierňovaní následkov niektorých majetkových
krívd, ku ktorým došlo v období rokov 1948-1990 prechodom pozemkov na štát alebo
inú právnickú osobu na základe niektorého reštitučného titulu. Jedným z týchto reštitučných
titulov je aj prevzatie nehnuteľnosti štátom bez právneho dôvodu. Špecifikom tohto
reštitučného titulu je, že vychádza z toho, že právne opatrenia minulého režimu zásadne
platia. Avšak popri nároku na vydanie nehnuteľností podľa reštitučných zákonov nemožno
vylúčiť i nárok navrhovateľa na ochranu vlastníctva podľa občianskeho zákona.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
namietal, že počas podanej žiadosti o reštitúciu pozemkov bola parcela č. X. kúpená
stavebnou firmou z Bratislavy od neoprávneného údajného vlastníka P. C., ktorý nepreukázal
doklad o oprávnenom užívaní a ani doklad o vlastníctve tejto pôdy. Ďalej namietal, že
o vrátenie požiadal v zastúpení, dôkazom má byť to, že v roku 2008 odovzdal obvodnému
pozemkovému úradu splnomocnenie. Pozemok parc. č. X. nie je zastavaný a preto sa
navrhovateľ domnieva, že podľa zákona č. 503/2003 Z.z. im prináleží pôvodný pozemok.
Doklady o vlastníctve pôdy sa našli až v r. 2005 v Štátnom archíve v Nitre, na ktorých okrem
tejto uvedenej parcely č. X. boli aj ďalšie dve a to parc. č. X. o výmere 0,8354 ha a parcely č.
X. a č. X. o výmere 0,45 ha k.ú. N. – M. Navrhovateľ preto žiada, aby aj tieto dva pozemky
boli zaradené do reštitučného konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že je potrebné ho potvrdiť.
Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, že nárok na navrátenie vlastníctva
v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. si uplatnil navrhovateľ žiadosťou zo dňa
21.11.2004, v ktorej si uplatnil nárok na navrátenie pozemku v k.ú. Nitra M. parcela č. X. o
výmere 2104 m².
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku
podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky
s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu
v období od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“)
spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku
prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch
uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni
občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo
pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti.
Nárok na navrátenie vlastníctva v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. si
uplatnila V. K., dcéra pôvodného vlastníka. V žiadosti nie sú okrem navrhovateľa uvedené
žiadne ďalšie oprávnené osoby. Plnomocenstvo, na ktoré poukazuje navrhovateľ v odvolaní
bolo žalovanému doručené dňa 23.10.2008, teda až po vydaní rozhodnutia žalovaného č.
2008/01195-418/04-R I zo dňa 02.10.2008. Navrhovateľovi preto patrí náhrada za pozemok
podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z. len v podiele 1/5 po otcovi V.V.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku
môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade,
v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3.
Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
V žiadosti zo dňa 21.11.2004 si navrhovateľ uplatnil právo na navrátenie vlastníctva
len k pozemku v k.ú. Nitra M. parcela č. X. o výmere 2104 m². Lehota na uplatnenie práva na
navrátenie vlastníctva k pozemku je lehotou prekluzívnou a jej márnym uplynutím nárok
zaniká. Keďže navrhovateľ si neuplatnil nárok na navrátenie pozemkov parcely č. X. o
výmere 0,8354 ha a parciel č. X., X. o výmere 0,45 ha k.ú. N. – M. do 31. decembra 2004,
jeho nárok zanikol. Nedodržanie takejto lehoty nemožno odpustiť, správny orgán aj súd na
preklúziu musia prihliadať z úradnej povinnosti.
Účelom zákona č. 503/2003 Z.z. je zmiernenie následkov majetkových krívd,
ktoré vznikli v rozhodujúcom období (od 25. februára 1948 do 01. januára 1990).
Toto zmiernenie spočíva v navrátení vlastníctva k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo
na inú právnickú osobu na základe niektorého z reštitučných titulov. Oprávnená osoba mohla
právo na navrátenie vlastníctva k pozemku uplatniť do 31. decembra 2004 na obvodnom
pozemkovom úrade. Ak navrhovateľ túto lehotu nestihol a ak sa domnieva, že došlo
k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, môže sa svojho práva domáhať žalobou
v občianskom súdnom konaní podľa predpisov občianskeho práva.
Navrhovateľ žiadal, aby mu bola parcela č. X. vrátená, pretože tento pozemok nie je
zastavaný. Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z.z. vlastníctvo k pozemkom alebo
k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo
právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1). Parcela č. X. je vo vlastníctve S. s.r.o.
B., ktorá nie je povinnou osobou, preto vlastníctvo k tomuto pozemku nemožno navrátiť a
navrhovateľ ma právo na náhradný pozemok podľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z.
Odporca listom zo dňa 04.09.2008, ktorý bol navrhovateľovi doručený dňa 08.09.2008
informoval navrhovateľa, že ešte pred vydaním rozhodnutia sa môže domáhať vlastníckeho
práva k parcele č. X. v k.ú. M. v občianskoprávnom konaní na príslušnom okresnom súde
s tým, že ak podá žalobu, úrad konanie preruší. Navrhovateľ s takýmto postupom nesúhlasil
(list navrhovateľa zo dňa 29.09.2008, doručený odporcovi dňa 01.10.2008). Údaje katastra
nehnuteľností o právach k nehnuteľnostiam sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak
a keďže tieto údaje neboli navrhovateľom vyvrátené, správny orgán aj súd z nich vychádzali.
V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť orgánov verejnej správy a nemajú
právomoc riešiť spory o vlastnícke právo, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov.
Najvyšší súd ako súd odvolací sa stotožnil so závermi krajského súdu, ktoré krajský
súd aj náležite odôvodnil a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre
č.k. 23Sp/199/2008-23 zo dňa 09.09.2009 podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250ja
ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 250k
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250l
ods. 2 O.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, nakoľko navrhovateľ v odvolacom
konaní nemal úspech a odporcovi žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 13. mája 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková