ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie Vlk, IČO: 31 303 862, so sídlom Tulčík č. 310, Prešov, právne zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8127/2011-1.10 (19/2011-rozkl.) z decembra 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/56/2012-55 zo dňa 03. apríla 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/56/2012-55 zo dňa 03. apríla 2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I.
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8127/2011-1.10 (19/2011-rozkl.) z decembra 2011, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 6517/2011-2.2 zo dňa 22.08.2011. Týmto prvostupňovým rozhodnutím správny orgán povolil žiadateľovi - štátnemu podniku Lesy SR výnimku zo zákazu druhovej ochrany ustanoveného v § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) na ničenie chráneného druhu rastliny, soldanelky uhorskej (Soldanella hungarica) a vydal súhlas podľa § 6 ods. 2 a § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. na zásah do biotopu európskeho významu (Ls5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy) a biotopu národného významu (Ls5.2 Kyslomilné bukové lesy) v súvislosti s výstavbou lesnej cesty Balková 1 a lesnej cesty Balková 2 na území s 2. stupňom ochrany - lesné porasty JRPL 136, 137 a 163.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že správne orgány oboch stupňov sa dostatočným spôsobom vysporiadali s podkladmi rozhodnutia, s námietkami, či pripomienkami žalobcu. Správne orgány vychádzali pri rozhodovaní z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, prihliadli na ochranu a záujmy prírody a krajiny a v konaní neboli porušené procesné práva účastníkov konania. Námietky uvedené v žalobe krajský súd považoval za námietky všeobecného charakteru. V danom prípade ide o realizáciu lesných ciest, na ktoré už boli vydané stavebné povolenia (SP 466/2010-02 zo dňa 20.12.2012), pričom v danom prípade ide len o zmenu stavby pred dokončením, ktorá má spočívať v čiastočnom presmerovaní a výraznom skrátení cesty (lesná cesta Balková 1) a predĺžení cesty o 150 m z dôvodu potreby vybudovania odvozného miesta (lesná cesta Balková 2). V správnom konaní boli podstatné najmä skutočnosti uvedené v stanovisku Štátnej ochrany prírody SR (ďalej aj „ŠOP SR“) k námietkam žalobcu, ktoré spočívajú predovšetkým v tom, že v procese realizovanom v súlade s § 28 zákona č. 543/2002 Z.z. nebol zistený významný vplyv uvedených lesných ciest na dotknuté územia európskeho významu, resp. na druhy európskeho významu, resp. aj to, že výstavbou zničené či nepriaznivo ovplyvnené lesné biotopy, majú bežný výskyt v lokálnom aj regionálnom meradle.
II.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil na náhradu trovy konania. Uviedol, že v prvostupňovom správnom rozhodnutí je oboznámený obsah podaní a listín, ktoré správny orgán obstaral v priebehu konania. Z týchto podkladov však nevyvodzuje žiadny skutkový stav ani právny záver a to vo vzťahu k tomu, v čom prevyšuje záujem na vykonaní činnosti zamýšľanej žiadateľom nad záujmom na ochrane prírody, ktorý je vyjadrený zaradením druhu soldanelka uhorská medzi chránené rastliny a ktorý je vyjadrený tým, že v § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. zakazuje chránené rastliny úmyselne trhať, zbierať, rezať, vykopávať alebo ničiť v jej prirodzenom areáli vo voľnej prírode. Zakotvením uvedeného zákazu do zákona a zaradením soldanelky uhorskej medzi chránené rastliny zákonodarca vyjadril taký silný záujem na ochrane tohto rastlinného druhu, ktorý nadobudol povahu všeobecne záväzného pravidla, ktoré sa vzťahuje na všetky prípady rovnakého druhu. Akákoľvek výnimka z tohto zákonom zakotveného pravidla musí byť odôvodnená záujmom, ktorý je významnejší a naliehavejší ako je všeobecne záväzným právnym predpisom vyjadrený záujem na zákaze takejto činnosti.
Udeliť výnimku zo zákazu podľa § 34 zákona č. 543/2002 Z.z. je možné len vtedy, ak správny orgán zváži uvedené okolnosti a na základe úplných skutkových zistení dôjde správnou úvahou k záveru, že žiadosť žiadateľa je dôvodným prípadom na prelomenie pravidla, že činnosti, ktoré žiadateľ plánuje vykonávať sa vykonávať nesmú. Z rozhodnutia správneho orgánu však musí byť zrejmé, ktoré konkrétne skutkové okolnosti zistené z obstaraného podkladu rozhodnutia umožňujú urobiť záver o existencii záujmu silnejšieho ako je záujem na ochrane prírody vyjadrený všeobecne záväzným právnym predpisom rovnako ako z neho musí byť zrejmé, že z uvedeného hľadiska, vyhodnotením dvoch protirečiacich si záujmov došiel správny orgán k právnemu záveru vyjadrenému v rozhodnutí o udelení výnimky. Tieto skutkové a právne závery musia byť podstatou každého rozhodnutia orgánu ochrany prírody o udelení výnimky. Námietky žalobcu, že administratívne rozhodnutia neobsahujú všetky podstatné skutočnosti, nemožno hodnotiť ako všeobecné. Pokiaľ rozhodnutie neobsahuje skutkové závery a právne úvahy, ktoré by zohľadňovali všetky skutočnosti, potom o takomto rozhodnutí nemožno uvažovať ako o zákonnom rozhodnutí.
Obe administratívne rozhodnutia trpia vadami vytknutými v žalobe. Žalobca v podanej žalobe poukázal na konkrétne časti rozhodnutia žalovaného, ktoré odkazujúc na obsah prvostupňového rozhodnutia nezodpovedajú skutočnosti. Tvrdenia obsiahnuté v žalobe je možné verifikovať obsahom odôvodnenia prvostupňového administratívneho rozhodnutia. Prvostupňový súd neuvádza pre svoje závery žiadne konkrétne časti rozhodnutí správnych orgánov, ani na ne neodkazuje, len uvádza svoj záver, že správne orgány sa dostatočným spôsobom vysporiadali s podkladmi rozhodnutia, námietkami či pripomienkamižalobcu. Ani v jednom z administratívnych rozhodnutí nemožno nájsť vyhodnotenie účinku povoľovanej výnimky na ciele ochrany na území európskeho významu Stolica a v chránenom vtáčom území Muránska planina - Stolica. Biotop európskeho významu je biotopom, ktorý je v Európe ohrozený vymiznutím alebo má malý prirodzený areál alebo predstavuje typické ukážky jednej alebo viacerých biogeografických oblastí Európy. V protiklade s touto definíciou, ktorá zároveň obsahuje aj dôvod a význam ochrany biotopov európskeho významu je konštatovanie, že uvedené biotopy budú síce zničené alebo nepriaznivo ovplyvnené, ale uvedené biotopy „majú bežný výskyt v lokálnom aj regionálnom meradle“. Pre naplnenie zmyslu a ochrany biotopov európskeho významu je nepodstatné, či majú bežný výskyt v lokálnom alebo regionálnom meradle. Konštatovanie o bežnom výskyte predmetných biotopov nemá žiadny relevantný vzťah k zmyslu ochrany biotopov európskeho významu. Žalobca v žalobe poukázal aj na rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR v inej právnej veci, v ktorom žalovaný vyjadril právny názor, ktorý je v podstate zhodný s názorom, ktorý bol základom podaní žalobcu v predmetnom konaní. Taktiež mal prvostupňový súd posudzovať napadnuté rozhodnutia aj z hľadiska § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).
III.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdiť. Uviedol, že prvostupňový správny orgán si za účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu vyžiadal stanovisko od ŠOP SR ako odbornej organizácie ministerstva, ktorá v zmysle čl. 3 písm. b/ a i/ Štatútu štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky vydaného rozhodnutím ministra životného prostredia Slovenskej republiky z 5.12.2007 č. 76/2007-1.8. ako odborná organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave. ŠOP SR, Správa NP Muránska planina vo svojom stanovisku č. NPMP/362/11 zo dňa 08.06.2011 navrhuje súhlasiť so zmenami projektovej dokumentácie v súvislosti s výstavbou lesných ciest Balková 1 a Balková 2. Prvostupňový správny orgán si osvojil názor vyjadrený v stanoviskách žiadateľa a ŠOP SR, pričom najdôležitejšie časti prvostupňový správny orgán citoval vo svojom rozhodnutí č. 6517/2011-2.2 zo dňa 22.08.2011. K námietke žalobcu, a síce, v čom prevyšuje záujem na vykonaní činnosti zamýšľanej žiadateľom nad záujmom na ochrane prírody, ktorý je vyjadrený zaradením druhu soldanelka uhorská medzi chránené rastliny a ktorý je vyjadrený tým, že v ust. § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. zakazuje chránené rastliny úmyselne trhať, zbierať, rezať, vykopávať alebo ničiť v jej prirodzenom areáli vo voľnej prírode, prvostupňový správny orgán uviedol: „Čo sa týka identifikovaných biotopov LS 5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy a Ls 5.2 Kyslomilné bukové lesy v žiadnom prípade nedôjde, (pri šírke koruny cesty 4 m) k fragmentácii a narušeniu kompaktnosti biotopov“. Dôkazom sú stovky km lesných ciest ktoré tvoria prirodzenú súčasť biotopov EV a NV na Slovensku a neboli brané ako prekážka vyhlásenia ÚEV. Dôjde len k rozvoľneniu časti biotopu, čo nemá najmenší negatívny vplyv na jeho kvalitu a stabilitu, naopak zvýšeným svetelným benefitom môže dôjsť k rozšíreniu biodiverzity územia. Nedôjde ani k fragmentácii, prípadne tvorbe bariérových prvkov pre živočíchy, ktoré s obľubou na svoju migráciu používajú hlavne lesné cesty a chodníky. Chránený druh Soldanella hungarica (niekoľko desiatok jedincov) ktorí bol identifikovaní pracovníkmi správy NP Muránska planina v JPRL 137 1 (v navrhovanej trase cesty) sa vyskytuje v okolí a neúmyselným zničením niekoľko desiatok jedincov nedôjde k ohrozeniu výskytu druhu v lokalite ani v SKUEVe. Necielené vyrušovanie, resp. usmrcovanie bezstavovcov nie je možné na 100% eliminovať ale intenzita a rozsah týchto negatívnych vplyvov je dočasný, zanedbateľný (vo vzťahu k významu cesty) a neohrozí stav biotopov.“ Zároveň prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, z akého dôvodu je výstavba obdobných lesných ciest dôležitá z hľadiska ochrany prírody a žalovaný vo vyjadrení ďalej citoval z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný poukázal na to, že na realizáciu predmetných lesných ciest už boli vydané stavebné povolenia a v súčasnosti už ide len o zmenu stavby pred dokončením, ktorá spočíva v čiastočnom presmerovaní a výraznom skrátení v prípade lesnej cesty Balková 1 a predĺžení cesty o 150 m z dôvodu potreby vybudovania odvozného miesta v prípade lesnej cesty Balková 2.
V prvostupňovom správnom rozhodnutí sú dôvody, ktoré žalovaného viedli k záveru, že povolenie výnimiek je v súlade so záujmami ochrany prírody, dostatočne vysvetlené. Zhodnotenie vplyvov na územie vyplýva zo stanoviska ŠOP SR, Správy NP Muránska planina, ktoré je v rozhodnutí citované, pričom celkové zhodnotenie vplyvov je vyjadrené v prvostupňovom rozhodnutí okrem iného záverom: „Cesta s vybudovanými odvodovými priekopami, priepustmi a udržiavanými odrážkami nespôsobuje riziko pre biotopy ani pre okolie.“ Druhostupňový správny orgán sa s takto vyhodnoteným skutkovým stavom stotožnil, a preto podaný rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil.
Na záver žalovaný uviedol, že aj pri výstavbách iných lesných ciest, ktoré žalobca spochybňuje a napáda, uplatňuje rovnaké námietky, ktoré majú všeobecný charakter, čo vylučuje akýkoľvek individuálny prístup k jednotlivo prejednávaným veciam. Takéto konanie je podľa názoru žalovaného v rozpore s deklarovanými princípmi a účelom existencie žalobcu ako občianskeho združenia, ktoré podporuje ochranu prírody a je motivované iba snahou o získanie trov konania na úkor žalovaného a nie snahou o dosiahnutie cieľov ochrany prírody.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že na základe žiadosti žiadateľa - štátneho podniku Lesy SR zo dňa 14.06.2011 o udelenie výnimky zo zákazu podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. na ničenie chránených rastlín druhu Soldanella hungarica, ktoré sa nachádzajú na plánovanej trase lesných ciest Balková 1 a Balková 2, ďalej o udelenie súhlasu na zásah do biotopu národného významu Ls5.2 Kyslomilné bukové lesy a do biotopu európskeho významu Ls5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. a o udelenie súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. na výstavbu lesných ciest bolo vydané prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 6517/2011-2.2 zo dňa 22.08.2011. Predmetným prvostupňovým rozhodnutím, výrokom A, bola povolená výnimka zo zákazu ustanoveného § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. Výnimkou sa povolilo žiadateľovi ničiť chránené rastliny druhu soldanelka uhorská. Zároveň výrokom B bol vydaný súhlas podľa § 6 ods. 2 a § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. na zásah do biotopov európskeho významu (Ls5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnané lesy) a biotopu národného významu (Ls5.2 Kyslomilné bukové lesy) v súvislosti s výstavbou lesných ciest Balková 1 a Balková 2. V predmetnom území platí 2. stupeň ochrany - lesné porasty JPRL136, 137 a 163. Výnimka bola povolená za podmienok stanovených v bodoch 1 až 5, pričom bolo stanovené, že predmetná výnimka platí do ukončenia stavby. V dokumente žiadateľa zo dňa 25.07.2011 je uvedené, že predmetnú stavbu bolo potrebné dokončiť do konca septembra 2011. Senát odvolacieho súdu nemá vedomosť, či predmetná stavba bola do uvedeného dátumu aj reálne dokončená.
K žiadosti o udelenie výnimky bolo zaslané stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Správa Národného parku Muránska planina zo dňa 08.06.2011, v ktorom bol vyjadrený súhlas so zmenami v Projektovej dokumentácii investičnej akcie „Lesná cesta - Balková 1“, ako aj investičnej akcie „Lesná cesta - Balková 2“, v rámci ktorých dôjde ku skráteniu lesnej cesty Balková 1 a k predĺženiu lesnej cesty Balková 2 o 150 m. V rámci správneho konania podal žalobca nesúhlasné stanovisko k udeleniu výnimky, v ktorom poukázal na záporné dôsledky výstavby, ako sú napr.: narušenie kompaktnosti lesných porastov a zvýšenie fragmentácie európsky a národne významných biotopov; narušenie kompaktnosti biotopov chránených druhov, ich vyrušovanie (resp. necielené usmrcovanie) pri výstavbea samotnej prevádzke lesnej cesty; neprimerané sprístupnenie lesov nielen pre lesohospodárov, ale i pre pytliakov, zlodejov, vykrádačov hniezd, motorkárov a pod.; okrem chránených druhov vtákov a veľkých cicavcov vyskytujúcich sa v uvedenom území budú výstavbou a užívaním ciest ohrozené i drobné bezstavovce, ktorých priestorové šírenie je výrazne limitované. Štátna ochrana prírody, Správa Národného parku Muránska planina vo vyjadrení zo dňa 05.08.2011 uviedla, že budovanie lesných ciest môže mať skutočne negatívny dopad z hľadiska ochrany prírody. Napriek tomu vyjadrila súhlas s vybudovaním predmetných ciest vzhľadom na to, že existovala potreba sprístupnenia dotknutých lesných porastov, ako aj z dôvodu, že existujúca údolná cesta z dôvodu extrémnych sklonových pomerov nebola vhodná na odvoz dreva, ktoré je v dotknutom území potrebné spracovať (tzv. kalamitné smrekové drevo). Predmetná stavba tak priamo súvisí s manažmentom územia vo vzťahu k hospodárskym lesom. Ďalej uviedla, že v prípade lesnej cesty Balková 2 nejde o novú cestu, ale o úpravu parametrov existujúcej cestnej komunikácie.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. ak orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení podľa § 9 ods. 1 upozorní, že činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Súhlas obsahuje aj a) identifikáciu biotopu európskeho významu a biotopu národného významu, b) popis jeho stavu, c) mapové vymedzenie hranice biotopu, d) vymedzenie pozemkov, ak svojím umiestnením a využitím súvisia s realizáciou súboru opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopu, e) určenie relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho istého biotopu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území Slovenskej republiky.
Podľa § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic.
Podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. chránenú rastlinu je zakázané úmyselne trhať, zbierať, rezať, vykopávať alebo ničiť v jej prirodzenom areáli vo voľnej prírode.
Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.
Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnals návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové administratívne rozhodnutie o povolení výnimky podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. a o udelení súhlasu podľa § 6 ods. 2 a § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z.
Senát odvolacieho súdu uvádza, že tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach uviedli, z akých podkladov pri rozhodovaní vychádzali, ktorými boli žiadosť žiadateľa zo dňa 14.06.2011, odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Správa Národného parku Muránska planina zo dňa 08.06.2011. Taktiež vzali do úvahy aj vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.07.2011, vyjadrenie žiadateľa zo dňa 08.08.2011 a stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Správa Národného parku Muránska planina zo dňa 05.08.2011. Štátna ochrana prírody SR je odbornou organizáciou Ministerstva životného prostredia SR, ktorá v zmysle čl. 3 písm. b/, i/ Štatútu štátnej ochrany prírody SR zabezpečuje okrem iného aj spracovávanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciu činnosť orgánov ochrany prírody. Na strane 5, posledný odsek prvostupňového správneho rozhodnutia je celkovo zhodnotené, z akých úvah správny orgán vychádzal. Rovnako sú úvahy prvostupňového správneho orgánu obsiahnuté aj v odsekoch 7 a 8 na strane 5 rozhodnutia. Žalobca v podanej žalobe a v odvolaní neuvádza, s akými konkrétnymi námietkami žalobcu, vznesenými počas správneho konania sa správny orgán nevysporiadal. Z uvedených dôvodov považoval senát odvolacieho súdu námietku žalobcu, týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia správneho rozhodnutia za neodôvodnenú. Žalobca taktiež namieta, že jednotlivé časti administratívneho rozhodnutia nezodpovedajú skutočnosti, avšak neuviedol, ktoré konkrétne tvrdenia skutočnosti nezodpovedajú.
Žalobca v podanej žalobe poukázal aj na rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. 7654/2011- 2.2 zo dňa 28.12.2011, z ktorého aj odcitoval. Z uvedeného je zrejmé, že správny orgán je povinný každý jednotlivý prípad posudzovať individuálne. Keďže predmetné rozhodnutie žalovaného nie je predmetom tohto preskúmavacieho konania, senát odvolacieho nemôže posudzovať jeho zákonnosť a správnosť v súvislosti s preskúmavaným administratívnym rozhodnutím.
Z napadnutých administratívnych rozhodnutí vyplýva, že v konaní o povolení výnimky boli zhodnotené všetky relevantné skutočnosti, podané vyjadrenia a stanoviská, boli zachované všetky práva účastníkov konania. V konaní boli zohľadnené konkrétne špecifiká daného územia, ako aj možné vplyvy výstavby na biotopy a okolie.
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S rozsudkom krajského súdu sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov stotožniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že žalobcovi ichnáhradu nepriznal, keďže v konaní nemal úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.