Najvyšší súd

3 Sžo 51/2010

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej

veci navrhovateľov: 1/ V. Z., bytom N., 2/ P. Z., bytom B., 3/ PaeDr. M. M., bytom B.,

obaja zastúpení V. Z., navrhovateľom v 1. rade, 4/ JUDr. R. Z., bytom B., 5/ Z. B., bytom N.,

6/ PharmDr. I. Z., bytom N., obe zastúpené V. Z., navrhovateľom v 1. rade, proti odporcovi:

Obvodný pozemkový úrad v Nových Zámkoch, Svätoplukova č. 1, 942 24 Nové Zámky, o

preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ObPÚ-99-09/7610/SL zo dňa 02.

júla 2009, o odvolaní navrhovateľa v 4. rade proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.

23Sp/164/2009-17 zo dňa 18. novembra 2009 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

č.k. 23Sp/164/2009-17 zo dňa 18. novembra 2009   m e n í   tak, že rozhodnutie odporcu zo

dňa 02. júla 2009, č. ObPÚ-99-09/7610/SL podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. z r u š u j e  

a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu zo dňa 02.07.2009

č. ObPÚ-99-09/7610/SL, ktorým odporca ako orgán príslušný podľa § 5 zákona

č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona

č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom rozhodol

tak, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky ustanovené v § 3 ods. 1 písm. j/ zákona

č. 503/2003 Z.z. na navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemky

v kat. území B. ako parc.č. X. – roľa o výmere 1464 m2, zapísaná vo vložke č. X., parc.č. X. –

roľa o výmere 1593 m2 vo vložke č. X., parc.č. X. – roľa o výmere 12912 m2 zapísaná vo

vložke X. a parc.č. X. – záhrada o výmere 608 m2 zapísaná vo vložke X. z dôvodu, že kúpna

zmluva zo dňa 23.02.1966 uzavretá medzi P. Z., bytom B. ako odpredávajúcim a MNV v B.

ako kupujúcim, kúpna zmluva zo dňa 15.08.1974 uzavretá medzi Ing. Š. Z. ako

odpredávajúcim a MNV v B. ako kupujúcim a kúpna zmluva zo dňa 07.01.1975 uzavretá

medzi Ing. Š. Z. ako odpredávajúcim a MNV v B. ako kupujúcim, sú v súlade s vtedy

platnými cenovými predpismi a preto ich nemožno považovať za prechod nehnuteľností do

vlastníctva štátu v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. j/ zákona, t.j. kúpnej zmluvy uzavretej

v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

Krajský súd nezistil zo strany odporcu porušenie zákona v preskúmavanom rozhodnutí

a dospel k záveru, že je správne a rešpektujúce príslušné ustanovenie zákona č. 503/2003 Z.z.,

a stotožnil sa s právnym názorom odporcu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ v 4. rade R. Z., v ktorom žiadal

napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, lebo je v rozpore

s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, a nespravodlivé z dôvodu, že správny orgán

nepreskúmal všetky dôkazy, ktoré boli navrhnuté. Namietal, že nemôže súhlasiť so záverom

odporcu a súdu, že by kúpna zmluva nebola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných

podmienok, pretože jeho nebohý otec ako kulak nemohol darovať z predmetných

nehnuteľností stavebné pozemky svojím synom na stavbu domu zo strachu a obáv pred

politickými perzekúciami. Podaním zo dňa 07.01.2010 upresnil svoje odvolanie a rozhodnutie

žiadal zrušiť v časti týkajúcej sa uplatneného reštitučného nároku k parcelám č. X. a X.

zapísaným v pozemkovej vložke č. X. kat. územie B..

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení

s ustanovením § 246c O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v rozsahu dôvodov

uvedených v odvolaní navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 v spojení s ustanovením § 246c veta

prvá O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) s tým,

že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourg.gov.sk a rozsudok verejne

vyhlásený (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovatelia si podľa § 3

ods. 1 písm. j/ zákona č. 503/2003 Z.z. uplatnili dňa 23.12.2004 na Obvodnom pozemkovom

úrade Nové Zámky ako oprávnené osoby reštitučný nárok na nehnuteľnosti zapísané

v pozemnoknižnej vložke X. kat. územie B. ako parc.č. X., parc. X., na nehnuteľnosti

zapísané vo vložke č. X. ako parc.č. X. a vo vložke X. ako parc.č. X. po nebohom otcovi P. Z.

a ako pôvodní vlastníci. Podľa dedičského rozhodnutia č. D 1595/69, dedičmi po P. Z., nar.

10.10.1902 (zomr. X.) sú manželka K. Z., (zomr. dňa X.) a deti V. Z., nar. X., R. Z., nar. X.,

Š. Z., nar. X., M. M., rod. Z., nar. X. a P. Z., nar. X.. V priebehu správneho konania zomrel Š.

Z. a na základe dedičského rozhodnutia č. 16D 1026/2005 sú dedičmi a oprávnenými osobami

po nebohom Z. B., rod. Z. a PharmDr. I. Z., rod. Z..

Šetrením správny orgán zistil, že k prevodu nehnuteľností došlo na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 23.02.1966 uzavretej medzi P. Z. ako predávajúcim a bývalým MNV v B. ako

kupujúcim, zastúpeným predsedom J. R., na základe ktorej odpredal nehnuteľnosti

v intraviláne katastrálneho územia obce B. na stavebné pozemky podľa geometrického plánu

č. 915-051-18-5 za kúpnu cenu stanovenú podľa zákona č. 73/1964 Zb.

Ďalšími kúpno-predajnými zmluvami zo dňa 07.01.1975, 15.07.1974 a 20.09.1974

uzavretými medzi predávajúcim Ing. Š. Z., JUDr. R. Z. a V. Z. a kupujúcim bývalým MNV

v B., došlo k odpredaju nehnuteľností resp. ich častí, na výstavbu materskej škôlky za kúpnu

cenu stanovenú podľa vyhlášky č. 47/1969 Zb.

Predmetom preskúmania súdom je rozhodnutie odporcu, ktorým o navrhovateľmi

uplatnenom nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom rozhodol tak, že navrhovatelia

ako oprávnené osoby nespĺňajú podmienky stanovené v § 3 ods. 1 písm. j/ zákona

č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len zákon o navrátení vlastníctva), a to uzavretie kúpnej zmluvy v tiesni

za nápadne nevýhodných podmienok.  

Pre naplnenie reštitučného titulu uvedeného vo vyššie citovanom ustanovení § 3 ods. 1

písm. j/ zákona, musia byť splnené obe zákonné podmienky súčasne (tieseň a nápadne

nevýhodné podmienky). Navrhovatelia pritom za tieseň označili skutočnosť, že zmluvu

ich nebohý otec uzavrel pod nátlakom v obave, že bude musieť opustiť dom, ktorý mu bol

už predtým skonfiškovaný a tiež preto, že mal záujem, aby budúce stavebné pozemky,

na ktoré sa tieto nehnuteľnosti mali rozparcelovať dostali aj jeho deti, čo sa však nestalo.

Obvodný pozemkový úrad rozhodnutie odôvodnil tým, že kúpnopredajné zmluvy sú v súlade

s vtedy platnými cenovými predpismi a preto ich nemožno považovať za prechod

nehnuteľností do vlastníctva štátu v zmysle citovaného ustanovenia.

Odvolací súd sa nestotožnil s odporcom v časti výkladu pojmov tieseň a nápadne

nevýhodné podmienky a s interpretáciou rozsudku NS SR 2 Sžo 75/2008 na tento prípad. Je nesporné, že za tieseň treba považovať objektívny stav, ktorý na osobu dolieha

takým spôsobom a závažnosťou, že ju obmedzuje v slobodnom rozhodovaní. Jeho výsledkom

je uzavretie takej zmluvy, ktorú by inak neuzavrela. V danom prípade uzavretie kúpnej

zmluvy bolo v súvislosti s bezprostrednou hrozbou vyvlastnenia, ktorého účel však nebol

vo verejnom záujme – hrozba vyvlastnením pozemkov na stavbu súkromných rodinných

domov pre iných občanov, kde absolútne absentuje verejný záujem a vyvlastnenie pre účely

materskej škôlky, kde verejný záujem tiež nebol jednoznačne osvedčený. Predávajúci

uzatváral kúpnu zmluvu pod hrozbou vyvlastnenia na zjavne na súkromnoprávny účel iných

osôb. Tieto skutočnosti najvyšší súd považuje za právne významné a treba ich odlišovať

právne akceptovateľnej   hrozby vyvlastnenia vo verejnom záujme.

Odvolací súd sa nestotožnil s odporcom ani v časti výkladu že bez ďalšieho nemohlo

ísť o nápadne nevýhodné podmienky, ak kúpna cena bola stanovená v súlade s cenovým

predpisom platným v čase uzavretia zmluvy. Je zrejmé, že štát i v tom čase musel vykupovať

pozemky podľa cenových predpisov. Nápadne nevýhodné podmienky treba posudzovať

vzhľadom na okolnosti a predmet prevodu. Je potrebné objektivizovať hodnotu prevádzanej

nehnuteľnosti k právnym pomerom v čase uzavretia zmluvy, prípadne i znaleckým

dokazovaním.

V danej veci je potrebné poukázať i na publikované právne vety k rozsudku NS SR

2 SžoKS 1/2004 (95/2006, časopis Zo súdnej praxe) podľa ktorých „pri skúmaní naplnenia

znakov nápadne nevýhodných podmienok treba vždy starostlivo skúmať, či ide o nevýhodnosť

takej intenzity, že ju možno kvalifikovať ako nápadnú voči stavu, ktorý existoval v dobe

uzavretia kúpnej zmluvy vzhľadom k podmienkam vtedy obvyklým“.

Odvolací súd, pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného správneho orgánu dospel k záveru,

že o reštitučnom nároku navrhovateľov rozhodol na základe nedostatočne zisteného

skutkového stavu, a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku

skutkových dôvodov. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené

na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké

dôkazy boli v konaní vykonané.

Vlastný výrok rozhodnutia nepresvedčí o jeho správnosti, ak nebude riadne

odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok

rozhodnutia, musí zodpovedať výsledkom konania a musí mať náležitosti, ktoré sú

ustanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov

(správny poriadok). V odôvodnení správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom

na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu

pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi

a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (ods. 3

citovaného zákona).

Týmto požiadavkám rozhodnutie odporcu nezodpovedá. Odporca postupoval tak,

že v odôvodnení svojho rozhodnutia iba zhrnul skutkové zistenia, zrekapituloval vývoj veci,

odcitoval rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 2Sžo 75/2008 a rozhodol bez toho, aby svoje

závery odôvodnil. Absencia úvah zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia

pre nedostatok dôvodov.

Z odôvodnenia tiež nevyplýva, či sa odporca zaoberal otázkami, na ktoré

navrhovatelia upriamili pozornosť a to, že išlo nielen o odpredaj poľnohospodárskych

pozemkov, ale aj záhrad s ovocnými stromami, ktoré neboli ocenené a ich hodnota pojatá

v zmluve a tiež, že za nápadne nevýhodné podmienky považovali skutočnosť, že

o novovytvorené stavebné pozemky sa nemohli zaujímať, čím sa dostali do podstatne

nevýhodnejšej pozície ako iní žiadatelia, čo považujú za nevýhodné podmienky, pretože im

vzniklo menej práv. V každom prípade je nevyhnutné ich vyhodnotiť, či už svedčia

v prospech alebo neprospech účastníka.

Splnenie zákonných podmienok podľa § 3 ods. 1 písm. j/ reštitučného zákona,

a to tieseň a nápadne nevýhodné podmienky zákonodarca predpokladá kumulatívne.

Na základe právnej teórie a zaužívanej právnej praxe je potrebné tieseň vykladať ako stav,

vyplývajúci z objektívnych skutočností, ktoré pôsobili na fyzickú osobu ako vlastníka do takej

miery, že tento urobil vo vzťahu k svojmu majetku taký právny úkon, ktorý by v právnom

štáte inak neurobil. Pokiaľ ide o ďalšiu zákonnú podmienku a to, že kúpna zmluva bola

podpísaná za nápadne nevýhodných podmienok, odvolací súd poukazuje na to, že pri skúmaní

naplnenia znakov nápadne nevýhodných podmienok treba vždy starostlivo skúmať, či ide

o nevýhodnosť takej intenzity, že ju možno kvalifikovať ako nápadnú voči stavu,

ktorý existoval v dobe uzavretia kúpnej zmluvy vzhľadom k podmienkam vtedy obvyklým.

Tu odvolací súd dáva do pozornosti Nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 154/08-32 zo dňa

26.02.2009.

Zo skutkových okolností v danej veci nevyplýva, že by správny orgán vykonal

dokazovanie na preukázanie alebo nepreukázanie splnenia zákonných podmienok

na navrátenie vlastníctva uplatneného navrhovateľmi, a nemôže obstáť v odôvodnení

len citácia rozsudku najvyššieho súdu, pretože každý prípad je potrebné posudzovať

individuálne, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti.  

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja

ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení

s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu

nepriznal. Úspešný navrhovateľ si náhradu trov neuplatnil a odporca zo zákona nemá nárok

na náhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 13. mája 2010

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková