ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Sone Langovej v právnej veci žalobkyne: Bc. G. D., bytom F., právne zastúpená: JUDr. Juraj Kus, advokát, so sídlom Námestie osloboditeľov 10, Michalovce, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Č.p.: SLV-PS-PK-87/2012 zo dňa 18.07.2012, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/315/2012-40 zo dňa 17.05.2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/315/2012-40 zo dňa 17.05.2016 p o t v r d z u j e.
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I.
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného č. Č.p.: SLV-PS-PK- 87/2012 zo dňa 18.07.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Č.p.: SPC- OSZ-VZ-46.973-2/2012 zo dňa 23.03.2012, ktorým bolo žalobkyni priznané odchodné vo výške 1.417,91 €, podľa § 33 ods. 1 písm. a/, ods. 2, § 58, § 60, § 81 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.).
Krajský súd skonštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že rozhodnutím Lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bola žalobkyni určená zdravotná kvalifikácia „D“ nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2011. Predmetné rozhodnutie bolo podkladom pre postup podľa § 192 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon číslo 73/1998 Z.z.). Prvostupňový správny orgán Personálnym rozkazom č. 659 zo dňa 19.12.2011 (v rozsudku bolonesprávne uvedené 19.12.2001) oznámil žalobkyni, že jej skončí služobný pomer dňom 31.12.2011 (v rozsudku bolo nesprávne uvedené 31.12.2001). Žalobou napadnutým rozhodnutím bola potvrdená doba pre určenie sumy odchodného, a to 6 rokov a 286 dní.
Krajský súd vyjadril nesúhlas s posúdením časového obdobia od 13.10.2011 do 31.12.2011 ako služobné voľno bez nároku na služobný plat, a to z dôvodu, že v spise sa nenachádza žiadosť žalobkyne o poskytnutie služobného voľna bez nároku na služobný plat. Z rozhodnutí správnych orgánov nevyplynulo, prečo služobný pomer žalobkyne za dané časové obdobie bol kvalifikovaný ako nezapočítaná doba služobného pomeru (§ 58 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z.) pre výpočet odchodného zo dňa 17.02.2012.
Podľa názoru krajského súdu, odchodné patrí žalobkyni podľa § 33 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. v rozsahu a za podmienok stanovených zákonom, pretože jej služobný pomer skončil dňa 31.12.2011. Z uvedeného dôvodu žalovaný nesprávne posúdil dĺžku trvania služobného pomeru a výšku odchodného, a preto jeho rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.
O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
II.
Voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalovaný v zákonom určenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že podľa § 33 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z., v znení účinnom do 30.04.2013, do doby trvania služobného pomeru podľa ods. 1, do doby trvania služobného pomeru sa nezapočítavajú doby dočasného pozbavenia výkonu funkcie, ak nebol policajtovi doplatený rozdiel, o ktorý bol služobný plat skrátený, doby výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončili právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, doby služobného voľna bez nároku na služobný plat alebo neplatenú zálohu, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, s výnimkou materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov uvedených v § 7 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z..
Žalobkyňa bola prijatá do služobného pomeru dňa 01.01.2005 a ten bol ukončený dňa 31.12.2011. Jej služobný pomer teda trval 7 dokončených rokov. Dňom 12.10.2010 bola uznaná dočasne neschopnou výkonu štátnej služby a od uvedeného dňa do skončenia podpornej doby uplynutia jedného roka jej patril služobný plat a náhrada služobného platu. Dňa 22.10.2011 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o nespôsobilosti žalobkyne na výkon štátnej služby, na základe ktorého došlo k prepusteniu zo služobného pomeru dňom 31.12.2011. Z dôvodu, že žalobkyni dňa 12.10.2011 uplynula podporná doba a vzhľadom na jej zdravotné posúdenie nemohla vykonávať štátnu službu, nemala podľa § 84 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. a čl. 2 ods. 1 Nariadenia MV SR č. 17/2008 od uvedeného dňa nárok na služobný príjem. Za obdobie od 13.10.2011 do 31.12.2011 ona ani služobný úrad neodviedli poistné na výsluhové zabezpečenie a túto dobu je potrebné považovať za služobné voľno bez nároku na služobný plat a zároveň ju nemožno započítať do obdobia, za ktoré jej vzniká nárok na odchodné. Služobný pomer žalobkyne, rozhodujúci pre nárok na odchodné, preto trval 6 rokov a 286 dní. Jeden a pol násobok priemerného služobného platu žalobkyne, za najlepší ukončený kalendárny rok 2010, predstavuje sumu 1.417,91 €. Rozhodnutie, ktorým bola žalobkyni určená klasifikácia „D“ - nespôsobilá na výkon štátnej služby policajta, je dôsledkom jej dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a je prekážkou výkonu štátnej služby
Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.
III.
Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 1.7.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 1 a 2 O.s.p.).
Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 192 ods. 1 písm. b/ a ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia.
Policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b), ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, policajt zaradený v stálej štátnej službe môže byť prepustený, iba ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených policajtov.
Podľa § 84 zákona č. 328/2002 Z.z., na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia savzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z., policajt, ktorý sa stane dočasne neschopným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania okrem prípadov uvedených v § 7, má prvých desať dní nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu určený zo služobného platu, ktorý mu patril v čase vzniku dočasnej neschopnosti, okrem príplatku za štátnu službu v noci, príplatku za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatku za štátnu službu vo sviatok. Po uplynutí prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti má policajt, ktorý sa stane dočasne neschopným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania okrem prípadov uvedených v § 7, nárok na náhradu služobného platu vo výške 100% zo sumy služobného platu určeného podľa prvej vety zníženej o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, najdlhšie však do uplynutia jedného roka od začiatku dočasnej neschopnosti (ďalej len "podporná doba"), ak ďalej nie je ustanovené inak. Takto zistený služobný plat sa zaokrúhľuje na eurocenty smerom nahor.
Policajt, ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 1, okrem prípadov uvedených v § 7, má prvých desať dní nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu okrem príplatku za štátnu službu v noci, príplatku za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatku za štátnu službu vo sviatok. 3a) Po uplynutí prvých desiatich dní do 30. dňa dočasnej neschopnosti vrátane má policajt, ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, než ako sú uvedené v odseku 1, okrem prípadov uvedených v § 7, nárok na náhradu služobného platu vo výške 100% sumy určenej v § 12. Od 31. dňa dočasnej neschopnosti má policajt, ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, než ako sú uvedené v odseku 1, okrem prípadov uvedených v § 7, nárok na nemocenské vo výške uvedenej v § 8, najdlhšie do uplynutia podpornej doby.
Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské sa u policajta určujú za kalendárny deň z čistého denného služobného platu.
Podľa § 30 zákona č. 328/2002 Z.z., predstavuje odchodné jednu z foriem výsluhového zabezpečenia.
Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.Z., odchodné patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom policajtovi, ktorého služobný pomer skončil uvoľnením, prepustením, uplynutím dočasnej štátnej služby.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, odchodné podľa odseku 1 patrí policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak jeho služobný pomer trval najmenej päť rokov, vo výške jednonásobku základu podľa § 60 a zvyšuje sa za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru o jednu polovicu základu podľa § 60 najdlhšie však do 30 rokov trvania služobného pomeru.
Podľa § 58 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a) a ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.Z., dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993.
Do doby trvania služobného pomeru podľa odseku 1 sa nezapočítavajú u policajta okrem hasiča doby prerušenia výkonu funkcie, doby dočasného pozbavenia výkonu funkcie, ak mu nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený, doby výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, doby služobného voľna bez nároku na služobný plat alebo neplatenej zálohy, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, s výnimkou materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov uvedených v § 7 ods. 3 (v dôsledku požitia alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok, pri spáchaní úmyselného trestného činu, sebapoškodením).
Rok trvania služobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní.
Podľa § 60 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z., základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta sa zistí z priemerného služobného platu podľa odseku 3 a u profesionálneho vojaka z priemerného služobného platu podľa odseku 5 v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov predo dňom skončenia služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Ak policajt a profesionálny vojak skončia služobný pomer posledným dňom kalendárneho roka, započítava sa taký kalendárny rok do obdobia desiatich ukončených kalendárnych rokov rozhodujúcich na zistenie základu podľa odseku 1.
Podľa ust. § 83 ods. 1 až 3 zákona č. 328/2002 Z.z., na žiadosť sa poskytujú a) výsluhový príspevok, b) odchodné, c) úmrtné, d) výsluhový dôchodok, e) invalidný výsluhový dôchodok, f) vdovský výsluhový dôchodok, g) vdovecký výsluhový dôchodok, h) sirotský výsluhový dôchodok, i) služby, j) dávky úrazového zabezpečenia pozostalých.
Na žiadosť sa policajtovi poskytuje aj a) náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti, b) nemocenské, c) vyrovnávacia dávka, d) materské, e) kúpeľná starostlivosť, f) dávky úrazového zabezpečenia.
Za žiadosť podľa odseku 2 sa považuje potvrdenie dočasnej pracovnej neschopnosti, potvrdenie o potrebe prevedenia na inú prácu, potvrdenie o očakávanom dni pôrodu, potvrdenie o potrebe ošetrovania člena rodiny, preukaz o trvaní dočasnej neschopnosti a návrh na kúpeľnú starostlivosť.
Podľa § 93 zákona č. 328/2002 Z.z., dávky a služby sociálneho zabezpečenia poskytované podľa tohto zákona sa uhrádzajú z osobitného účtu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 98 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.Z., vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie policajta tvorí a) služobný príjem, b) náhrada za nevyčerpanú dovolenku, c) doplatok k služobnému platu, d) služobný plat ustanovený osobitným predpisom, ktorý patrí policajtovi v rozhodujúcom období.
Podľa § 99 zákona č. 328/2002 Z.z., rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu policajta a profesionálneho vojaka je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie.
Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., sociálne zabezpečenie policajta alebo profesionálneho vojaka zaniká dňom skončenia služobného pomeru.
Podľa § 79 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z., ak policajt nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa neudeľuje, ak je neprítomnosť policajta v službe pre dôležitú osobnú prekážku ospravedlnená. Služobné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými dňami služby policajta; ak ďalej nie je ustanovené inak. Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, dôležitú osobnú prekážku v štátnej službe a prekážku podľa § 83 ods. 1 a ich trvanie je policajt povinný preukázať.
Podľa § 83 ods. 1 písm. a) až d), ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., služobné voľno bez nároku na služobný plat sa policajtovi poskytne na nevyhnutne potrebný čas z dôvodu a) nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania hromadných dopravných prostriedkov, b) činnosti registrovaného kandidáta pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, pri referende a pri voľbách do orgánov územnej samosprávy, c) činnosti svedka a inej fyzickej osoby predvolanej na konanie pred súdom alebo pred iným štátnym orgánom, alebo pred orgánom obce, ak ide o konanie v osobnom záujme policajta alebo na ktoré dal podnet policajt svojím zavinením, d) iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.
Policajtovi možno poskytnúť služobné voľno bez nároku na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas, ak o to požiada z vážnych dôvodov. O poskytnutí služobného voľna na čas, ktorý vo svojom súhrne nepresiahne 60 dní v kalendárnom roku, rozhoduje nadriadený a o poskytnutí služobného voľna na čas dlhší ako 60 dní v kalendárnom roku rozhoduje minister.
Podľa § 130 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ak priznanie platových náležitostí a ďalších náležitostí je podmienené vykonávaním štátnej služby, za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje aj čas a) čerpania dovolenky, dodatkovej dovolenky, prvých dvoch týždňov kúpeľnej starostlivosti alebo preventívnej rehabilitácie, b) keď policajt nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý deň výkonu štátnej služby, c) náhradného voľna za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni, d) služobného voľna pre prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu, ak policajtovi nebola poskytnutá náhrada služobného platu alebo iná náhrada, e) služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe, f) služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej služby, g) prehlbovania kvalifikácie, h) prestávky v službe, i) prestávky na dojčenie, j) služobnej cesty strávený inak ako plnením služobných úloh, ktorý spadá do základného času služby policajta v jednotlivých dňoch.
Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že dôvodom na prepustenie žalobkyne bolo posúdenie jej zdravotného stavu rozhodnutím Lekárskej komisie Ministerstva vnútra SR č.p.: SPC-OZ- PL-KE-128/2010 zo dňa 06.10.2011, ktorým jej bola stanovená klasifikácia „D“ - nespôsobilá na výkon štátnej služby policajta. O jej prepustení rozhodol nadriadený žalobkyne Personálnym rozkazom č. 60 zo dňa 26.10.2011 s tým, že jej služobný pomer skončil dňa 31.12.2011.
Uvedenému postupu predchádzala okolnosť, že odo dňa 12.10.2010 bola uznaná dočasne neschopnou výkonu štátnej služby, dňom 12.10. 2011 jej uplynula podporná doba a zanikol jej nárok na nemocenské. Dobu od 13. 10. 2011 do 31. 12. 2011 žalovaný klasifikoval ako služobné voľno bez nároku na služobný príjem.
Z citovaných ustanovení zákona číslo 328/2002 Z. z. vyplýva, že sociálne zabezpečenie policajta zanikádňom skončenia služobného pomeru. Z dokladov založených v spise súd zistil, že dôvodom skončenia služobného pomeru žalobkyne bol zdravotný stav a s ním súvisiace ochorenie, ktoré jej znemožnilo vykonávať štátnu službu. Účelom zákona o sociálnom zabezpečení policajtov je úprava poskytovania sociálneho zabezpečenia počas trvania ich služobného pomeru. Nemožnosť vykonávať štátnu službu z dôvodu, ktorý nevznikol zavinením policajta ale priamo v súvislosti s výkonom štátnej služby, nie je možné považovať za prekážku, pre ktorú môže nadriadený udeliť služobné voľno bez náhrady mzdy. Zo zákona vyplýva povinnosť služobnému úradu, poskytnúť policajtovi sociálne zabezpečenie počas trvania jeho služobného pomeru. Dočasnú nespôsobilosť na výkon štátnej služby z dôvodu zdravotného stavu, je preto potrebné považovať za dôležitú osobnú prekážku výkonu štátnej služby. Táto je preukázaná potvrdením lekára, a preto nie je potrebné osobitne žiadať o poskytnutia niektorej z foriem sociálneho zabezpečenia. Z obsahu spisu nie je možné zistiť, či dočasná neschopnosť výkonu štátnej služby skončila žalobkyni uplynutím podpornej doby (v spise sa nenachádza potvrdenie o jej ukončení, vystavené ošetrujúcim lekárom) a vznik iného dôvodu, pre ktorý žalobkyňa nevykonávala štátnu službu od 13.10.2011 do skončenia služobného pomeru. Zákon <. č. 328/2002 Z.z. vo svojom ust. § 6 výslovne hovorí len o zániku nároku na náhradu služobného platu, ale to neznamená, že príslušný lekár je povinný aj ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť policajta. Policajt môže byť i naďalej práceneschopný aj po vyčerpaní podpornej doby, ak jeho zdravotný stav nedovoľuje zapojenie sa do štátnej služby. Z obsahu spisu ďalej nevyplynulo, že by v tejto súvislosti poskytol nadriadený žalobkyni služobné voľno, resp. že by žalobkyňa požiadala o poskytnutie služobného voľna bez nároku na služobný plat. Podanie žiadosti policajtom, je pritom podmienkou na poskytnutie služobného voľna bez nároku na služobný plat. Keďže nadriadený neposkytol žalobkyni služobné voľno pre dôležitú osobnú prekážku, resp. služobné voľno bez nároku na služobný plat, je možné vychádzať z domnienky, že jej neprítomnosť v službe bola zo strany nadriadeného ospravedlnená. Ospravedlnenú neprítomnosť žalobkyne v období po uplynutí podpornej doby, od 13.10.2011 do skončenia služobného pomeru dňom 31.12.2011 možno preto pre účely daného prípadu považovať za služobné voľno podľa § 79 ods. 1 zákona č. 78/1998 Z.z. Nezapočítanie tohto obdobia v rozpore s ust. § 130 ods. 1 písm. e) cit. zákona, do doby výkonu štátnej služby pre účely platových a iných náležitostí preto z vykonaných dôkazných prostriedkov nevyplýva.
Odvolací súd sa na základe uvedených skutočností stotožňuje so závermi prvostupňového súdu a s právnym posúdením veci. Okolnosť, že žalobkyňa alebo osobný úrad neodviedli v predmetnom období poistné na výsluhové zabezpečenie, nemôže byť akceptovaná ako dôvod na nevyplatenie odchodného za celú dobu trvania služobného pomeru žalobkyne, t. j. za 7 rokov trvania jej štátnej služby.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. tak, že hoci mala úspech v odvolacom konaní, žiadne trovy odvolacieho konania jej nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.