Najvyšší súd
3Sžo/50/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: mjr. JUDr. P. D., V., B.,
právne zastúpený: JUDr. Ľ. F., advokát, D., B., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o návrhu na obnovu konania, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/163/2011-28 zo dňa 30. septembra 2011, jednomyseľne
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4S/163/2011-28 zo dňa 30. septembra 2011 m e n í tak, že konanie z a s t a v u j e.
Po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená žalovanému na konanie o návrhu na obnovu konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 4S/163/2011-28 zo dňa 30.09.2011 zastavil konanie vedené pod sp. zn. 4S/163/2011 a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že konanie zastavil pre nedostatok podmienky konania spočívajúcej v tom, že v správnom súdnictve nie je obnova konania prípustná. Poukázal pritom na ustanovenia § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p. (v odôvodnení napadnutého uznesenia nesprávne uvedené označenie § 246 ods. 1 O.s.p.), § 103, § 104 O.s.p.
Proti uzneseniu prvostupňového súdu podal dňa 28.10.2011 odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je doslovne upravená možnosť podania ani ďalších opravných prostriedkov podľa štvrtej časti O.s.p., a to ani odvolania, ani dovolania, okrem obnovy konania, napriek tomu sa vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 4S/59/2009 a pod sp.zn. 4S/163/2011 uplatnil opravný prostriedok podľa štvrtej časti O.s.p. – odvolanie. Z toho logicky vyplýva, že proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa je možné podľa štvrtej časti O.s.p. uplatniť opravné prostriedky a obnova konania je tiež opravným prostriedkom podľa tejto hlavy. V ustanovení § 246c ods. 1 O.s.p. je vymedzená prípustnosť použitia opravných prostriedkov podľa štvrtej časti O.s.p. tak, že na riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti O.s.p. sa primerane použijú ustanovenia napr. štvrtej časti O.s.p. Možnosť použitia opravného prostriedku podľa § 246c ods. 1 v piatej časti O.s.p. (t.j. vylúčenie použitia opravných prostriedkov podľa štvrtej časti, a to odvolania, dovolania, obnovy konania) je vymedzená negatívne tak, že proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Poukázal na ustanovenie § 228 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého môže účastník konania právoplatný rozsudok napadnúť návrhom na obnovu konania za splnenia zákonných požiadaviek. To, že použitie opravných prostriedkov (odvolanie, dovolanie, obnova konania) nie je priamo upravené v piatej časti O.s.p. neznamená, že nie sú prípustné. Z uvedeného vyplýva, že použitie opravného prostriedku návrhu na obnovu konania proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, keď rozhodoval podľa § 246 ods. 1 O.s.p. ako vecne príslušný súd prvého stupňa je podľa Občianskeho súdneho poriadku prípustné. Zastaviť konanie podľa § 246c ods. 1 O.s.p. by bolo možné za platnosti starej právnej úpravy, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd prvého stupňa rozhodoval ako vecne príslušný súd aj o návrhoch na preskúmanie zákonnosti prepustenia zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru, t.j. pred rozdelením kompetencií medzi krajským súdom a najvyšším súdom ako vecne príslušnými súdmi v prvom stupni. Žalobca považuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd posudzuje každý úkon podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený, že podanú žalobu z hľadiska jej obsahu je potrebné posúdiť ako úkon - návrh na obnovu konania v správnom konaní.
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Je nesporné, že žalobca sa návrhom zo dňa 29.08.2011 domáhal obnovy konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky na základe personálneho rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 754 zo dňa 05.01.2006 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. p.: SLV-887/2008 zo dňa 05.03.2009, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí.
Obnovu konania, ako mimoriadny opravný prostriedok, upravuje druhá hlava štvrtej časti O.s.p., ktorá sa na konanie podľa piatej časti O.s.p. použije podľa prvej vety § 246c ods. 1 O.s.p. primerane.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Najvyšší súd konštatuje, že obnova konania vo veciach rozhodovania o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., nie je v zmysle § 246c veta druhá O.s.p., prípustná. Prípustnosť obnovy konania nie je totiž v druhej hlave piatej časti O.s.p. upravená. Vzhľadom na to, že zákon tento mimoriadny opravný prostriedok nepripúšťa, procesný postup súdu prvého stupňa, keď zastavil konanie, bol vecne správny. O zmene napadnutého uznesenia krajského súdu rozhodol senát odvolacieho súdu podľa § 220 O.s.p. s poukazom na citované ustanovenie § 104 ods. 1 O.s.p. veta druhá, keďže spolu so zastavením konania mal prvostupňový súd rozhodnúť aj o postúpení veci príslušnému orgánu na rozhodnutie o návrhu na obnovu konania, pretože konanie o obnove konania je upravené v § 245 zákona č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, a prieskumu zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov v režime druhej hlavy piatej časti O.s.p., predchádza konanie podľa zákona č. 73/1998 Z.z.
Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentuje tým, že v piatej časti O.s.p. nie je doslovne upravená možnosť podania ani ďalších opravných prostriedkov podľa štvrtej časti O.s.p. a to ani odvolania, dovolania, okrem obnovy konania, takýto výklad procesného predpisu nemá oporu v zákone. Senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti napr. ustanovenie § 250ja O.s.p., kde sú presne upravené podmienky prípustnosti odvolania proti rozhodnutiam súdov, ktoré rozhodovali podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Prípustnosť podania odvolania je v piatej časti jednoznačne upravená. Ak by zákonodarca mal v úmysle v správnom súdnictve pripustiť použitie mimoriadnych opravných prostriedkov, takúto možnosť by zakotvil v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Zákonodarca v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku označenej ako Správne súdnictvo ustanovuje zákonné podmienky, na základe ktorých súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, pričom postupujú na základe historického vývoja podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, avšak tak, že v konaní postupujú podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá je špeciálnou právnou úpravou voči ostatným jeho častiam a na riešenie otázok, ktoré nie sú priamo ustanovené v tejto časti použijú cez ustanovenie § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Senát odvolacieho súdu upozorňuje na to, že súdy skúmajú svoju právomoc skôr, ako začnú vo veci konať a ich právomoc na konanie musí byť v právnom predpise uvedená pozitívne. Občiansky súdny poriadok však neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by vo veciach správneho súdnictva bol prípustný iný opravný prostriedok a v iných prípadoch ako upravuje § 246c ods. 1 O.s.p. prvá veta. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky súdy môžu konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa zistil, že v danej veci nemá dostatok právomoci na konanie o návrhu navrhovateľa na obnovu konania v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nebol oprávnený o tomto návrhu konať, správne preto rozhodol o zastavení konania, avšak opomenul vec postúpiť príslušnému orgánu do právomoci, ktorého patrí konanie o návrhu na obnovu konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru (§ 104 ods.1 veta druhá O.s.p. v spojení s § 41 ods.2 O.s.p.), keďže súdnemu prieskumu zákonnosti postupov a rozhodnutí, takéto konanie predchádza. Spôsobilým a do právomoci súdu patriacim bude až rozhodnutie vydané v administratívnom konaní o návrhu na obnove konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 220 zmenil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods.1 veta prvá O.s.p., § 146 ods.1 písm. c/ O.s.p., § 224 ods.2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania pretože konanie bolo zastavené.
Senát rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 07. februára 2012
JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková