Najvyšší súd

3 Sžo/5/2012

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: D. I. S. I., s.r.o., T. P., IČO: X., právne zastúpený S.-L. s.r.o., D. B., proti žalovanému: Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Pezinku, Radničné nám. 1, Pezinok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/1758 zo dňa 19. októbra 2009, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/253/2009-77 zo dňa 04. mája 2011, v spojení s uznesením č. k. 2S/253/2009-103 zo dňa 28. novembra 2011, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/253/2009-77 zo dňa 04. mája 2011 v spojení s uznesením č. k. 2S/253/2009-103 zo dňa 28. novembra 2011   m e n í   tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2009/1758 zo dňa 19. októbra 2009 v spojení s rozhodnutím Mesta Pezinok sp. zn. 5/5/1303/09/24865/09 zo dňa 26. septembra 2009   z r u š u j e   podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec   v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 738,40 € na účet právneho zástupcu žalobcu S.-L., s.r.o., B. do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením č. k. 2S/253/2009-103 zo dňa 28.11.2011 Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/1758 zo dňa 19. októbra 2009, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Pezinok sp. zn. 5/5/1303/09/24868/09 zo dňa 26.09.2009 (správne sp. zn. 5/5/1303/09/24865/09 zo dňa 26. septembra 2009), ktorý rozhodol tak, že „Komunikáciu, D. V. v P. – SO 01 Miestna zberná komunikácia – I. etapa“ nevyhlási za neverejnú účelovú.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že pokiaľ ide o rozhodnutia o nevyhlásení komunikácie za neverejnú účelovú komunikáciu, táto bola projektovaná, realizovaná a skolaudovaná ako miestna komunikácia napájajúca sa na jestvujúcu ulicu SNP a zabezpečuje nadväznosť na celkovú existujúcu a navrhovanú zástavbu daného územia. Podľa nájomnej zmluvy k pozemkom vo vlastníctve Mesta Pezinok, na ktorých sa nachádza časť predmetnej komunikácie, má žalobca túto komunikáciu odovzdať do správy a vlastníctva mesta, ktoré by ju zaradilo do siete miestnych komunikácií a zabezpečovalo by jej správu a údržbu. Keďže si žalobca záväzok z nájomnej zmluvy nesplnil (odovzdanie komunikácie do správy a vlastníctva Mesta Pezinok) a naďalej zostal jej vlastníkom, nemohla komunikácia nadobudnúť status miestnej komunikácie, ktorej vlastníkom môže byť v zmysle cestného zákona len obec. Jej vlastníkom je v celom rozsahu žalobca a to nielen tej časti, ktorá sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, ale aj v časti vybudovanej na mestských pozemkoch, ktoré si žalobca za účelom výstavby prenajal od Mesta Pezinok.

Z rozhodnutí správnych orgánov vydaných v konaní je zrejmé, že vlastnícke právo žalobcu ku komunikácii nespochybnili a plne ho rešpektujú. S vlastníctvom účelovej komunikácie však zákon spája povinnosť vlastníka zabezpečovať jej správu a údržbu, ktorú musí rešpektovať bez ohľadu na to, či ide o účelovú komunikáciu verejnú alebo neverejnú. Verejný charakter účelovej komunikácie je determinovaný jej funkčným využitím, s ktorým sa počítalo vo všetkých štádiách povoľovacieho konania a to, že pôjde o všeobecne prístupnú komunikáciu nadväzujúcu na existujúcu a navrhovanú zástavbu územia, z dopravného hľadiska zabezpečujúcu dostupnosť nielen novej rodinnej zástavby, ale aj širšieho mestského územia. Takto vymedzené funkčné využitie predmetnej komunikácie, ktoré bolo nepochybne jednou z podmienok povolenia celej zástavby v danej lokalite, sa podľa obsahu administratívneho spisu nezmenilo a preto súd nevidel dôvod, pre ktorý by malo byť napadnuté rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, resp. pre ktorý by malo správne uváženie Mesta Pezinok i žalovaného vybočovať zo zákonom stanovených medzí. Tvrdenie žalobcu o neústavnom nútenom obmedzení jeho vlastníctva k predmetnej komunikácii jej súčasným právnym statusom, považoval krajský súd za neopodstatnené a je toho názoru, že vydanými rozhodnutiami nedošlo k zmene právneho statusu komunikácie ako verejne prístupnej komunikácie, ktorý bol vymedzený v stavebno-právnom konaní a bol žalobcovi zrejmý, a na tom nič nemení ani skutočnosť, že medzi žalobcom a Mestom Pezinok nedošlo k dohode o kompenzácii za verejné užívanie. Za dôvod pre vyhlásenie za neverejnú komunikáciu súd nepovažoval ani tvrdenie žalobcu, že spojenie medzi jednotlivými časťami Mesta Pezinok je zabezpečené inými pozemnými komunikáciami a preto v zhode so žalovaným tvrdenia žalobcu nepovažoval za dostatočný dôvod pre vyhlásenie verejnej účelovej komunikácie za neverejnú.

Pokiaľ ide o procesné námietky žalobcu krajský súd konštatoval, že rozhodnutia správnych orgánov majú zákonom predpísané náležitosti. Z výroku prvostupňového rozhodnutia je zrejmé o čom a podľa akého ustanovenia zákona sa rozhodlo, rozhodnutie vo veci bolo síce stručne, ale zrozumiteľne odôvodnené. Skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa vo výroku rozhodnutia o nevyhlásení „Komunikácie, D. V. v P. – SO 01 Miestna zberná komunikácia – I. etapa“ za neverejnú účelovú komunikáciu označil všetky pozemky, na ktorých je predmetná pozemná komunikácia vybudovaná, teda nielen tie, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, nespôsobuje neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť rozhodnutia a nie je vadou, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Spomenutá špecifikácia pozemkov, ako aj výrok o tom, že predmetná miestna zberná komunikácia vybudovaná na O. ulici bude verejnou účelovou komunikáciou, možno považovať za nadbytočný výrok, ktorý však nemohol nijako ukrátiť žalobcu na jeho právach.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná náhradu trov konania, alternatívne ak dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu rozsudku, uznesením rozsudok Krajského súdu v Bratislave zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o konkrétne dôvody argumentoval, že Mesto Pezinok ako príslušný správny orgán na základe žiadosti rozhodlo o nevyhlásení komunikácie – „Komunikácia, D. V. v P. – SO 01 Miestna zberná komunikácia – I. etapa“ za neverejnú účelovú a o tom, že predmetná komunikácia bude verejná účelová komunikácia, čím nepochybne došlo k vydaniu rozhodnutia v rozpore so zákonom a dispozičnou zásadou o veci, ktorej sa návrh netýkal. Žalovaný postupoval v rozpore s ustanovením § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, neodstránil vady rozhodnutia Mesta Pezinok a krajský súd nesprávne právne posúdil obmedzenie jeho vlastníckeho práva zaručené mu zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len Ústava SR) ako neopodstatnené napriek tomu, že žalovaný hrubo nerešpektoval jeho vlastnícke právo k ceste tým, že odmietol vyhlásiť cestu za neverejnú účelovú komunikáciu.

Žalovaný tým, že potvrdil rozhodnutie Mesta Pezinok, ktoré rozhodlo i o časti komunikácie, ktorá mu nepatrí (parc. č. X., X., X.X. X. v k.ú. P.), ho tak v rozpore so zákonom a bez právneho dôvodu zaväzuje na plnenie povinnosti k časti komunikácie, ktorej vlastníkom nie je a nezákonne a bezodplatne ho obmedzuje vo výkone vlastníckeho práva. V zmysle § 22 cestného zákona v spojení s § 22 vyhlášky Ministerstva dopravy ako i zo stanoviska žalovaného č. 2009/712 zo dňa 27.04.2009 bolo preukázané, že v prípade cesty ide o účelovú komunikáciu, ktorá slúži na účel napojenia novovybudovanej rodinnej zástavby na iné pozemné komunikácie a nie na prepojenie jednotlivých častí Mesta Pezinok. Súd prvého stupňa nesprávne konštatuje v rozsudku na str. 7 ods. 2 právna veta, že: „rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov majú zákonom predpísané náležitosti vymedzené citovanými ustanoveniami správneho poriadku, napriek tomu, že: prvá výroková časť rozhodnutia Mesta Pezinok potvrdeného rozhodnutím žalovaného č. 2009/1758 znie: „Komunikáciu, D. V. v P. – SO 01 Miestna zberná komunikácia – I. etapa“ nevyhlási za neverejnú účelovú“, t.j. je zrejmé, že v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku absentuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa o nevyhlásení cesty za neverejnú účelovú rozhodlo, uvedené rozhodnutie (jeho časť) je bez právneho základu a právne posúdenie súdu prvého stupňa nesprávne. Výroková časť prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu je zmätočná najmä s ohľadom na neskoršiu špecifikáciu pozemnej komunikácie, čo je však iné a širšie vymedzenie komunikácie v porovnaní so špecifikáciou cesty, ktorej vyhlásenie za neverejnú účelovú žiadal, čo spôsobuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť tohto rozhodnutia a nadväzne aj nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Mesto Pezinok rozhodlo o nevyhlásení komunikácie bez jej bližšej špecifikácie a žalovaný potvrdil rozhodnutie, ktorého výrok je formulovaný nejasne, nezrozumiteľne a spôsobom, ktorý zákon neumožňuje. Ide len o konštatovanie budúceho stavu uvedenej komunikácie, čo však jednoznačne nespĺňa atribúty výroku rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný nezaoberal jeho návrhmi, námietkami a vyjadreniami a nesprávne sa odvoláva na nájomnú zmluvu zo dňa 11.05.2006, nakoľko predmetom tejto nájomnej zmluvy nebol prenájom pozemkov pod cestou, ale prenájom časti pozemku parc. č. X., X. a X. k. ú. P., čo sú pozemky síce vo vlastníctve Mesta Pezinok, ale vyhlásenie za neverejnú účelovú komunikáciu v časti týchto pozemkov nenavrhoval a ani nemá záujem na ich vyhlásení za neverejnú účelovú komunikáciu.

Žalovaný sa tiež v rozhodnutí nezaoberal jeho námietkou, že Mesto Pezinok v odôvodnení rozhodnutia odkazuje na nájomnú zmluvu, na jej bod 7.2 písm. f/ a údajný záväzok na bezodplatné odovzdanie cesty mestu Pezinok, pričom uvedené tvrdenia sú vo vzťahu k žiadosti o vyhlásenie cesty za neverejnú účelovú komunikáciu právne irelevantné, keďže v prípade pozemkov, ktoré boli predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy nejde o pozemky charakterizované ako cesta a žalobca ani nežiadal ich vyhlásenie za neverejnú účelovú komunikáciu. Žalovaný a ani Mesto Pezinok sa v rozhodnutí nezaoberali skutočným stavom a v žiadosti preukázanými právnymi vzťahmi k ceste a tým, že cesta slúži na napojenie novovybudovaného súkromného a uzatvoreného areálu zástavby rodinných domov a na už existujúce komunikácie Mesta Pezinok, že neslúži ako spojovacia komunikácia na prepojenie jednotlivých častí Mesta Pezinok a ani námietkou, že vyhlásením cesty za neverejnú účelovú komunikáciu nedôjde k znemožneniu prístupu k akejkoľvek inej časti v Meste Pezinok po iných mestských komunikáciách. Nie je žiaden dôvod, ktorý by bránil vyhláseniu cesty za neverejnú účelovú komunikáciu, žalobca svoje výlučné vlastnícke právo k ceste preukázal, Mesto Pezinok túto skutočnosť v rozhodnutí ignorovalo a riadne neodôvodnilo, prečo nevyhlásilo cestu za neverejnú účelovú komunikáciu hoci boli preto splnené všetky zákonné predpoklady.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 13.07.2011 navrhol napadnuté rozhodnutie, ktoré má zákonom predpísané náležitosti potvrdiť. V dôvodoch vyjadrenia uviedol, že o žiadosti žalobcu Mesto Pezinok v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z § 22 ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. rozhodlo, že predmetnú komunikáciu nevyhlási za neverejnú, nakoľko stavba bola povolená rozhodnutím o umiestnení stavby, stavebným povolením a skolaudovaná kolaudačným rozhodnutím ako miestna zberná komunikácia, ktorá sa napája na komunikáciu vytvorenú v rámci lokality S., ide pozdĺž potoka S. a napája sa na ul. SNP. Z uvedeného je zrejmé, že nemôže byť neverejná, pretože zabezpečuje nadväznosť na celkovú existujúcu a navrhovanú zástavbu územia a z dopravného hľadiska je to dôležitá dopravná tepna s logickým dopravným riešením. Žalobca sa v nájomnej zmluve na pozemky vo vlastníctve Mesta Pezinok zaviazal, že po kolaudácii komunikácie stavebné dielo bezodplatne odovzdá mestu, ktorú povinnosť si nesplnil a tak nemohla byť predmetná komunikácia zaradená do siete miestnych komunikácií, naďalej zostala vo vlastníctve žalobcu (ktorému z cestného zákona vyplýva povinnosť udržiavať ju v stave zodpovedajúcom účelu) ako verejná účelová a takúto komunikáciu môže (ale nemusí) príslušná obec vyhlásiť za neverejnú. Tým, že Mesto Pezinok rozhodlo o jej nevyhlásení za neverejnú v celom rozsahu, teda aj na pozemkoch X., X., X. X., ktorých sa žiadosť žalobcu netýkala, ale na ktorých bola stavba povolená, nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia.

Žalovaný ďalej podotkol, že uzatvorená nájomná zmluva neobsahuje iba predmet nájmu, ktorý spomína v odvolaní žalobca, ale aj účel nájmu – zmluvné strany sa dohodli, že účelom tejto nájomnej zmluvy je získanie právneho vzťahu k pozemkom, na ktorých nájomca na svoje náklady vybuduje stavebné dielo SO – 01 – zbernú komunikáciu situovanú po obvode urbanistického územia D. V., s napojením na ulicu SNP v P., a práva a povinnosti zmluvných strán, bod 7.2 písm. (f) – prenajímateľ sa zaväzuje po kolaudácii stavebného diela uvedeného v účele tejto zmluvy bezodplatne ho odovzdať prenajímateľovi. Tvrdenie žalobcu, že cesta slúži na napojenie novovybudovaného súkromného a uzatvoreného areálu zástavby rodinných domov neobstojí z troch dôvodov:

1. areál nie je uzatvorený, 2. ak by sa aj uzavrel, verejná komunikácia nezabráni prístupu do rodinnej zástavby a 3. Mesto Pezinok v dostatočnom predstihu pred začatím stavby a tiež ešte pred spracovaním projektovej dokumentácie riešilo usporiadanie novovybudovaného úseku cesty pre zaradenie do cestnej siete mesta ako miestnu komunikáciu, ktorá by bola vo vlastníctve a správe mesta a je nespochybniteľné, že komunikácia má slúžiť ako verejná, všeobecne prístupná a užívaná a dopravne dôležitá pre dostupnosť širšieho územia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetná komunikácia bola určená na plnenie dopravnej funkcie nielen do novej rodinnej zástavby D. V., ale aj spájacej funkcie s vonkajšou cestnou sieťou a nie je možné vyhlásiť výsek tejto komunikácie za neverejnú hlavne preto, že len ako celok tvorí pre územie mesta všeobecne prístupnú a užívanú komunikáciu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, najmenej 5 dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že dňa 26.06.2009 podal žalobca Žiadosť o vyhlásenie Cesty za neverejnú účelovú komunikáciu z dôvodu, že je výlučným vlastníkom pozemku a stavby na ňom postavenej pod názvom: „Komunikácie, D. V. v P. – SO – 01 Miestne zberná komunikácia – I. etapa“, časť komunikácie postavenej na pozemku – parc. č. X., X., X., X. X., X., X., X., X. v katastrálnom území P. a z dôvodu, že má za preukázané, že „cesta“ slúži na napojenie novovybudovaného súkromného a uzatvoreného areálu zástavby rodinných domov na už existujúce komunikácie mesta, že cesta je   účelovou komunikáciou, a že jej vyhlásením za neverejnú nedôjde k znemožneniu prístupu k akejkoľvek inej časti v Meste Pezinok po iných mestských komunikáciách.

Rozhodnutím zo dňa 26. septembra 2009 sp. zn.: 5/5/1303/09/24865/09 Mesto Pezinok ako vlastník siete miestnych komunikácií a súčasne cestný správny orgán rozhodol tak, že „Komunikáciu, D. V. v P. – SO 01 Miestna zberná komunikácia – I. etapa“ nevyhlási za neverejnú účelovú. Ďalej rozhodol, že podľa § 22 ods. 3 cestného zákona pozemnú komunikáciu vybudovanú na pozemkoch parc. č. X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X.. v k.ú. P. ako SO 01 Miestna zberná komunikácia, ktorá bola vybudovaná na O. ulici vo výmere 11 460 m2 bude verejná účelová komunikácia, ktorá bola navrhnutá tak, aby pri využívaní zabezpečila nadväznosť na celkovú existujúcu a navrhovanú zástavbu územia a cestnú sieť.

O podanom odvolaní žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie Mesta Pezinok potvrdil. Podstatou námietok žalobcu bolo, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v rozpore so zákonom a dispozičnou zásadou (§ 18 zákona č. 71/1967 Zb o správnom konaní (správny poriadok) keďže rozhodol o časti komunikácie, ktorej sa žiadosť žalobcu netýkala a pochybil aj žalovaný, ktorý vady v odvolacom konaní neodstránil.

Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len cestný zákon) v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy (§ 3) a orgánov štátneho odborného dozoru (§ 3c) vo veciach pozemných komunikácií.

Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na

a/ diaľnice, b/ cesty, d/ miestne komunikácie,

e/ účelové komunikácie (§ 1 ods. 2 cestného zákona).

Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona, pozemné komunikácie sa budujú, rekonštruujú, spravujú a udržiavajú v súlade so zásadami štátnej dopravnej a cestnej politiky, s koncepciou rozvoja dopravy a vzhľadom na ochranu životného prostredia.

Podľa § 2 ods. 3 veta tretia cestného zákona, plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych komunikácií zabezpečujú obce; pri účelových komunikáciách ich zabezpečujú ich vlastníci a iné oprávnené osoby.

Podľa § 4b ods. 1 cestného zákona, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.

Účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Pre povolenie stavby účelovej komunikácie platí ustanovenie § 16.

Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka (§ 22 ods. 1, 2, 3 cestného zákona).

Podľa vyhlášky č. 35/1984 Zb. Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) podľa § 22 ods. 1

1/ účelovými komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom, staveniskám, lomom, baniam, pieskovniam a k iným objektom a cesty v uzavretých priestoroch a objektoch,

2/ účelové komunikácie v uzavretých priestoroch a objektoch sú neverejné; iné účelové komunikácie môže v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi vyhlásiť za neverejné miestny národný výbor na návrh vlastníka, správcu alebo užívateľa dotknutej komunikácie,

3/ o právnych pomeroch účelových komunikácií platia všeobecné predpisy.

Správne orgány svoje rozhodnutia odôvodnili tým, že predmetná komunikácia je zatiaľ stále vo výlučnom vlastníctve žalobcu, pretože nebol splnený záväzok vyplývajúci z nájomnej zmluvy zo dňa 11.05.2006 zn. 14559/5/2006 (bod 7.2.(f)) o jej bezodplatnom odovzdaní prenajímateľovi Mestu Pezinok po kolaudácii stavebného diela (rozhodnutie Mesta Pezinok zo dňa 13.10.2006 zn.: 5/81-Kol/6099-26025/2006), preto je aj podľa stanoviska žalovaného verejnou účelovou komunikáciou, keďže slúži na napojenie novej lokality D. V. a prepojenie s ulicou SNP v P., a podľa § 3d ods. 4 cestného zákona platí, že účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb. Vyhlásením komunikácie za verejnú účelovú komunikáciu nebude žalobca obmedzený vo výkone vlastníckeho práva ku komunikácii (práve naopak), ktorá je a bude aj naďalej verejnou účelovou komunikáciou v správe a údržbe žalobcu, čím bude vo verejnom záujme sprístupnené napojenie novej lokality D. V. a prepojenie s ulicou SNP v P.

Podľa § 23 zákona č. 135/1961 Zb. (cestný zákon), ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov).  

Podľa § 18 ods. 1 správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplývajú dva spôsoby začatia správneho konania – procesná aktivita účastníka konania (návrh na začatie konania) alebo procesná aktivita správneho orgánu (podnet). So začatím správneho konania správny poriadok spája práva a povinnosti tak pre správny orgán, ako aj pre účastníka konania, resp. zúčastnenú osobu.

Vo svojom návrhu účastník vymedzí, o čom bude správny orgán rozhodovať, t.j. určí predmet konania. Od takto vymedzeného predmetu konania sa správny orgán nemôže odchýliť. Účastník konania má právo nakladať (disponovať) s konaním v tom zmysle, že jeho kvalifikovaný prejav vôle môže spôsobiť nielen začatie správneho konania, ale aj jeho skončenie. Tento jeho prejav vôle je pre správny orgán záväzný – ak teda účastník podá návrh na začatie správneho konania, správny orgán musí z úradnej povinnosti konať v správnom konaní. Takýto postup je prejavom tzv. dispozičnej zásady v správnom konaní.

Druhý spôsob, akým možno podľa zákona č. 71/1967 Zb. začať správne konanie, je podnet správneho orgánu. V takom prípade dochádza k začatiu správneho konania bez aktívnej účasti budúceho účastníka konania. Je to vtedy, keď z hmotnoprávnej úpravy vyplýva pre správny orgán možnosť alebo povinnosť začať správne konanie. Zvyčajne je cieľom konania rozhodnúť o povinnosti účastníka konania, ale nie vždy to tak musí byť (zásada oficiality). Pokiaľ ide o dôvody pre začatie konania ex offo, zdrojom informácií je vlastná činnosť správneho orgánu, ale aj oznámenia iných subjektov.

V danom prípade sa správne orgány vyššie citovanými ustanoveniami neriadili. Žalobca sa v správnom konaní domáhal, ako vlastník pozemku a stavby na ňom postavenej, vyhlásenia cesty „Komunikácia, D. V. v P. - SO 01 Miestna zberná komunikácia – I. etapa“ za neverejnú účelovú komunikáciu podľa § 22 ods. 3 cestného zákona. Mesto Pezinok, ako príslušný prvostupňový správny orgán, však vo výroku svojho rozhodnutia zo dňa 26. septembra 2009 sp. zn.: 5/5/1303/09/24865/09 nielenže rozhodlo o tom, že ju nevyhlási za neverejnú účelovú, ale rozhodlo aj o tom, že bude verejná účelová komunikácia, teda nad rámec vymedzeného predmetu konania (dispozičnej zásady).

Žalobca určil predmet konania, vyhlásenie cesty za neverejnú účelovú, preto mal správny orgán rozhodnúť o tom, či ju za takú vyhlási alebo nie. Ak však vzhľadom na individuálne okolnosti danej veci usúdil, že je potrebné ju vyhlásiť za verejnú účelovú komunikáciu, išiel nad rámec návrhu, pretože pri takomto postupe mal dodržať zákonné podmienky na začatie konania o tomto predmete konania a upovedomiť o tom účastníkov. Keďže ani žalovaný, ktorý rozhodoval o otázke, ktorá nebola predmetom konania v prvom stupni, uvedené pochybenie neodstránil, postup správnych orgánov považuje odvolací súd za takú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/253/2009-77 zo dňa 04.05.2011 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/253/2009-103 zo dňa 28.11.2011 zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v   konaní priznal na náhradu trovy konania pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov a z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby podľa predloženej špecifikácie:

Za prevzatie zastúpenia zo dňa 19.06.2009, za žalobu zo dňa 15.12.2009 vo výške 2x 115,83 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.) v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý v roku 2009 bol vo výške 695,41 €, režijný paušál 2x 6,95 €. Právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) bola priznaná uplatnená DPH vo výške 19 % v sume 46,66 €.

Za účasť na pojednávaní dňa 04.05.2011, za vypracovanie odvolania zo dňa 22.06.2011 vo výške 2x 123,50 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 14 ods. 1 písm. c/, e/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý v roku 2011 predstavoval 741 €, režijný paušál vo výške 2x 7,41 €. Právnemu zástupcovi žalobcu bola priznaná uplatnená DPH vo výške 20 % v sume 52,36 €.

Žalobcovi boli priznané na náhradu iné trovy konania vo výške 132 €, konkrétne 66 € za súdny poplatok za žalobu a 66 € za zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie.

Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu iné trovy konania vo výške 132 € (66 € + 66 €) a trovy právneho zastúpenia vo výške 606,40 €, spolu 738,40 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na bankový účet právneho zástupcu žalobcu č. X vedený v T. B., a.s.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 05. júna 2012

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková