3Sžo/48/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: KOMAD, spol. s r.o., IČO: 31 567 916, Krásno nad Kysucou, právne zastúpený: JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r.o., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, A. Kmeťa 17, Žilina, za účasti: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, o preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00793/PAV zo dňa 09. júla 2013, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/102/2013-104 zo dňa 22. apríla 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/102/2013-104 zo dňa 22. apríla 2014 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie Obvodného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00793/PAV zo dňa 09.07.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím druhostupňový správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Krásno nad Kysucou č. 222/2013 zo dňa 02.04.2013, ktorý rozhodol o umiestnení stavby žiadateľa Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. - „Krásno nad Kysucou - Rozšírenie VN siete pre priemyselnú zónu“ na pozemkoch C-KN parc. č. 6012/25, 6012/3, 6012/170, 6012/172, 6012/165, 124167, 6012/166, 6909/10 v k.ú. M.. Objektová skladba povoľovanej stavby: prevádzkový súbor PS 201 - Kiosková trafostanica EH8 a stavebný objekt - SO 01 - montáž VN rozvodu. Trasa VN prípojok je navrhnutá odbočením v ZN linky z oceľového stožiara cez úsekové odpojovače. Popod cestu III. triedy budú zrealizované dva pretlaky a ďalej bude trasa pokračovať v súbehu s cestou v zelenom páse. Navrhovaná kiosková trafostanica - trafostanica EH8 s transformátorom 400kVA s NN rozvádzačom pre 6 vývodov. Ďalej boli stanovené podmienky na umiestnenie a projektovú prípravu stavby.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho dospel k záveru, že postup odvolacieho správneho orgánu bol do značnej miery nejednoznačný najmä tým, že výzvu na predloženie dôkazu zo dňa 14.06.2013 správny orgán doručoval jednak samotnému účastníkovi správneho konania - KOMAD, spol. s r.o., ktorému bola doručená dňa 20.06.2013 a následne aj právnemu zástupcovi odvolateľa - JUDr. Bohuslavovi Majchrákovi dňa 01.07.2013. Lehota, ktorá bola uvedená v tejto výzve a ktorá začala plynúť odo dňa doručenia tejto výzvy, začala jednak plynúť dňom doručenia spoločnosti KOMAD, spol. s r.o. od 21.06.2013 (vzhľadom na vyjadrenie jej právneho zástupcu, že netrvá na riadnom doručení výzvy jemu), ale vzhľadom na následné doručovanie jej právnemu zástupcovi začala opätovne plynúť dňa 02.07.2013. Ak teda správny orgán túto výzvu doručoval duplicitne a vždy z obsahu tejto výzvy vyplývala povinnosť predložiť dôkaz v lehote, ktorá začala plynúť odo dňa doručenia tejto výzvy, nemožno vytknúť právnemu zástupcovi žalobcu, že spravujúc sa obsahom tejto výzvy mal za to, že jemu lehota na predloženie tohto dôkazu plynie až od 02.07.2013. Keď reakciu na túto výzvu dal na doručovanie dňa 09.07.2013, konal v dobrej viere v obsah tejto výzvy. Správny orgán by mohol prihliadnuť na podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.06.2013 a skutočne lehotu počítať odo dňa 21.06.2013 (vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, že netrvá na riadnom doručení výzvy jemu) len vtedy, keby už následne právnemu zástupcovi žalobcu osobitne túto výzvu neposielal. Ak však tak urobil, v zmysle obsahu tejto výzvy lehota začala plynúť opätovne. Správny orgán mal opätovne vyčkať na uplynutie tejto opakovane poskytnutej lehoty a vysporiadať sa so stanoviskom žalobcu v odôvodnení napadnutého správneho rozhodnutia. Ostatné námietky žalobcu vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné.

II. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že Okresný úrad Žilina ako príslušný odvolací orgán výzvou č. ObU-ZA- OVBP2/B/2013/00793-výzvy/PAV zo dňa 14.06.2013 vyzval žalobcu, aby v lehote 5 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy predložil odvolaciemu orgánu dôkaz - písomnú zmluvu, následkom ktorej malo dôjsť k zániku vecného bremena zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v časti C: Ťarchy, alebo rozhodnutie príslušného súdu, ktorým bolo toto vecné bremeno zrušené. Správny orgán mal z listu vlastníctva č. XXXX jednoznačne preukázané, že v časti C: Ťarchy je zapísané vecné bremeno: „Vecné bremeno - právo výstavby inžinierskych sietí, elektrického vedenia, plynového, vodovodného a kanalizačného potrubia a ich užívanie cez pozemky C-KN 6012/163, C-KN 6012/165, C-KN 6012/166, C-KN 6012/167, C-KN 6012/168, C-KN 6012/170, C-KN 6012/172 stavebníkom Sweedwood Slovakia, s.r.o. a v prospech každodobého vlastníka C-KN 6012/3 a 6012/184 - vytvorená z C-KN 6012/3 podľa V-969/2011 z 11.04.2011 - 202/11 - 227/13“. Zo znenia tohto vecného bremena je jednoznačne preukázané oprávnenie výstavby inžinierskych sietí pre každého vlastníka, ktorý predmetné pozemky v budúcnosti nadobudne a nie len pre spoločnosť Sweedwood Slovakia. Správny orgán pre dôkladné posúdenie veci požadoval od žalobcu predloženie takého dôkazu, ktorý by toto vecné bremeno vyvrátil. Správny orgán tak konal v zmysle zásady súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania, keď dal možnosť odvolateľovi na podporu svojho tvrdenia podporiť ho reálnym dôkazom, napr. písomnou zmluvou, následkom ktorej malo dôjsť k zániku vecného bremena alebo rozhodnutím príslušného súdu, ktorým bolo toto vecné bremeno zrušené. To, že správny orgán doručoval túto výzvu duplicitne aj právnemu zástupcovi žalobcu možno považovať za konanie nad rámec zákona. Žalobca ani jeho právny zástupca nepredložili žiadny relevantný dôkaz, ktorý by vyvrátil zapísané vecné bremeno. Takýto dôkaz nepredložili ani na uskutočnenom ústnom pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa 22.04.2014. Záverom žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, podľa ktorého sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný za neefektívne a v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania vyhodnocovať stanovisko žalobcu, keďže v čase vydávania prvostupňového rozhodnutia, ako aj rozhodnutia o odvolaní bolo listom vlastníctva č. 2318 jednoznačne preukázané, že žalobca je povinný strpieť právo výstavby inžinierskych sietí na svojich pozemkoch v prospech vlastníkov parc. č. KN-C 6012/3 a 6012/184 v k.ú. M., a teda stanovisko žalobcu nemôže pre neho priniesť vecne iné, výhodnejšie rozhodnutie. Podľa názoru žalovaného sa právny zástupca žalobcu snaží len oddiaľovať realizáciu právoplatne umiestnenej a právoplatnej povolenej stavby.

III. Žalobca ani účastník konania Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadrili. Odvolanie im bolo doručené 22.05.2014 a 23.05.2014.

IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. l O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozhodnutia uverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. l, 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).

Rozsah súdneho prieskumu podľa piatej časti O.s.p. je určený rozsahom predmetu, o ktorom rozhodol žalovaný a námietkami uvedenými v odvolaní.

Úlohou súdu bolo preto posúdiť, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania a či bolo rozhodnutie vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Súd teda posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis a tiež, či vykonané dôkazy robia možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel a prihliada na tie procesné pochybenia, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné: Z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že Mesto Krásno nad Kysucou ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 222/2013 zo dňa 02.04.2013 rozhodol o umiestnení stavby žiadateľa Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. - „Krásno nad Kysucou - Rozšírenie VN siete pre priemyselnú zónu“ na pozemkoch C-KN parc. č. 6012/25, 6012/3, 6012/170, 6012/172, 6012/165, 124167, 6012/166, 6909/10 v k.ú. M.. Žalobca sa voči predmetnému rozhodnutiu odvolal. Druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00793/PAV zo dňa 09.07.2013 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Odvolací správny orgán listom zo dňa 14.06.2013 vyzval odvolateľa, aby v lehote 5 pracovných dní predložil odvolaciemu orgánu dôkaz, ktorý by preukázal zánik vecného bremena zapísaného na liste vlastníctva č. 2318 alebo rozhodnutie príslušného súdu, ktorým bolo toto vecné bremeno zrušené. V priebehu odvolacieho konania bola žalobcovi dňa 20.06.2013 doručená výzva č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00793-výzvy/PAV zo dňa 14.06.2013, ktorým mal predložiť dôkaz, ktorý by preukázal, že došlo k zániku vecného bremena. Po doručení predmetnej výzvy právny zástupca žalobcu predložil dňa 27.06.2013 vyjadrenie, v ktorom upozornil správny orgán na nesprávne doručovanie predmetnej výzvy (§ 17 ods. 1, § 25 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ďalej len „Správny poriadok“). Z dôvodu hospodárnosti však uviedol, že netrvá na správnom doručení predmetného podania a lehotu na podanie stanoviska bude počítať odo dňa, keď mu bolo predložené jeho klientom, teda od 24.06.2013 a predmetné stanovisko malo byť zaslané do 01.07.2013. V tejto lehote však správnemu orgánu nebolo doručeného žiadne stanovisko zo strany žalobcu alebo jeho právneho zástupcu, a tak bola predmetná výzva doručovaná právnemu zástupcovi žalobcu, tento krát v súlade s § 25 ods. 5 Správneho poriadku, ktorú si právny zástupca žalobcu prevzal dňa 01.07.2013. Aj v tejto novo doručovanej výzve bola stanovená lehota na predloženie stanoviska 5 pracovných dní, a teda posledný deň lehoty na podanie vyjadrenia pripadol na 09.07.2013. Druhostupňový správny orgán vydal rozhodnutie dňa 09.07.2013, pričom práve 09.07.2013 podal právny zástupca žalobcu vyjadrenie na poštovú prepravu. Druhostupňovému správnemu orgánu bolo predmetné vyjadrenie doručené dňa 12.07.2013. Podľa § 139 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou 13a) - § 151n až 151p Občianskeho zákonníka. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Krajský súd vec posúdil správne, keď uviedol, že bolo potrebné vyčkať na uplynutie opakovane poskytnutej lehoty v zaslanej výzve č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00793-výzvy/PAV a vysporiadať sa so stanoviskom žalobcu odoslaným na základe tejto výzvy. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, ktoré predložil dňa 27.06.2013 vyplýva, že predmetnú výzvu mu dňa 24.06.2013 predložil jeho klient a do 01.07.2013 zašle správnemu orgánu vyjadrenie. Právny zástupca žalobcu však v tejto lehote žiadne stanovisko nepredložil. Správny orgán by sa mohol riadiť týmto vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, že netrvá na riadnom doručení predmetnej výzvy a rozhodnúť aj bez jeho vyjadrenia, ale keďže opätovne zaslal výzvu na predloženie dôkazu aj právnemu zástupcovi žalobcu, začala žalobcovi plynúť nová 5- dňová lehota na podanie vyjadrenia. Z toho dôvodu mal počkať na uplynutie tejto lehoty, dať žalobcovi reálnu možnosť aby mohol v zmysle opätovne zaslanej výzvy podať vo veci vyjadrenie a až následne vydať rozhodnutie. Senát odvolacieho súdu sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že správny orgán síce umožnil vyjadriť sa pred rozhodnutím, avšak v konečnom dôsledku zmaril toto jeho právo tým, že nevyčkal na uplynutie lehoty, ktorú stanovil. Správny orgán tak rozhodol skôr, ako mohol účastník konania svoje právo zrealizovať. Ak správny orgán určí lehotu na vyjadrenie, musí počítať s tým, že účastník konania môže vyjadrenie podať na poštovú prepravu aj na posledný deň stanovenej lehoty. Správny orgán teda musí počkať na prípadné doručenie poštovej zásielky. Správny orgán je povinný dbať na riadne doručovanie všetkých zásielok v zmysle správneho poriadku, keďže okamih doručenia má v správnom konaní zásadný význam pre plynutie lehôt, pre nadobudnutie právoplatnosti, vykonateľnosti a podobne.

Pozornosti senátu odvolacieho súdu však neuniklo ani konanie právneho zástupcu žalobcu, keď na jednej strane z dôvodu hospodárnosti netrval na riadnom doručení výzvy č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00793- výzvy/PAV a sám uviedol, že sa vyjadrí v lehote do 01.07.2013, teda do konca lehoty počítanej odo dňa predloženia tejto výzvy jeho klientom. V stanovenej lehote však žiadne vyjadrenie nepodal. Právny zástupca žalobcu mal predmetnú výzvu vo svojej dispozícii odo dňa 24.06.2013 a sám uviedol, že vyjadrenie podá do 01.07.2013, preto sa odvolaciemu súdu vidí jeho argumentácia, že správny orgán po opätovnom doručovaní nevyčkal na uplynutie novej lehoty, ako účelová a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Sám právny zástupca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.06.2013 uviedol, že netrvá na riadnom doručovaní z dôvodu úspory času a z dôvodu, že s predmetnou výzvou bol už oboznámený. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu v odôvodnení rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje. Odôvodnenie rozsudku najvyšší súd považuje za úplné, presvedčivé (§157 ods. 2 O.s.p.) a vecne správne a nepovažuje za potrebné na ňom nič meniť ani dopĺňať (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na uvedenom závere nič nemení ani obsah podaného odvolania, pretože neobsahuje také nové tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli niečo zmeniť na skutkových zisteniach a záveroch rozhodnutia krajského súdu.

Z uvedených dôvodov najvyšší súd ako súd odvolací rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.