Najvyšší súd
3Sžo/46/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E. Č., bytom C., S., právne zastúpený: JUDr. J. K., advokát so sídlom N., M., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-11/PK-2006 zo dňa 06. marca 2006, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 152/2011-41 zo dňa 23. augusta 2011, jednomyseľne
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 152/2011-41 zo dňa 23. augusta 2011 m e n í tak, že konanie z a s t a v u j e.
Po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená žalovanému na konanie o návrhu na obnovu konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením krajský súd konanie o návrhu žalobcu na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S 272/2006 podľa § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil z dôvodu nesplnenia procesných podmienok. Krajský súd zároveň v odôvodnení konštatoval, že neexistuje orgán, ktorému by vec mohol postúpiť.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal obnovy konania vedeného na súde, ktorého predmetom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Obnova konania vo veciach rozhodovania o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nie je v zmysle § 246c veta druhá O.s.p. prípustná, pretože prípustnosť obnovy konania v nej nie je upravená.
Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa a uviedol, že takýto výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov je v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý garantuje právo na spravodlivý proces. V zmysle čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má dohovor prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Argumentoval, že podľa prvej vety ustanovenia § 246c O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Obnova konania je upravená v štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku a ako mimoriadny opravný prostriedok nie je síce upravená v jeho piatej časti, čo však neznamená, že nie je prípustná podľa prvej vety ustanovenia § 246c O.s.p., kde je odkaz na štvrtú časť tohto zákona.
Ďalej namietal, že návrhom zo dňa 05.08.2009 sa domáhal obnovy konania z dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 písm. a/, b/ a e/ O.s.p. Rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru sa opiera o skutok, ktorý sa nikdy nestal, čo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 04.10.2010, ktorým bol oslobodený spod obžaloby a nemôže byť na jeho ujmu, že trestné konanie trvalo skoro päť rokov. Taktiež mu nemôže byť na ujmu, že oslobodzujúci rozsudok zo dňa 04.10.2010 nemohol využiť v konaní pred Krajským súdom v Bratislave vedenom pod sp. zn. 2S 272/2006. Každé rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale aj spravodlivé. Skutok, pre ktorý bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru je zhodný so skutkom, pre ktorý bol trestne stíhaný a bolo by v rozpore so zásadami spravodlivosti, ak by súd neprihliadol na konečné rozhodnutie v trestnom konaní a nepovolil obnovu konania.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť, pretože krajský súd rozhodol v súlade s O.s.p. keď konanie vo veci návrhu žalobcu na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S 272/2006 zastavil. Z ust. § 246c ods. 1 O.s.p. vyplýva, že proti rozhodnutiu súdu je opravný prostriedok, a to či už riadny (odvolanie) alebo mimoriadny (dovolanie, mimoriadne dovolanie, prípadne obnova konania), prípustný iba v prípade, ak je to výslovne upravené v piatej časti O.s.p., pričom proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Obnova konania vo veciach rozhodovania o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nie je v zmysle § 246c veta druhá a tretia O.s.p. prípustná, pretože prípustnosť obnovy konania nie je v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravená. Vzhľadom na to, že zákon tento mimoriadny opravný prostriedok nepripúšťa, procesný postup súdu prvého stupňa, keď zastavil konanie, bol vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd posudzuje každý úkon podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený, že podanú žalobu z hľadiska jej obsahu je potrebné posúdiť ako úkon - návrh na obnovu konania v správnom konaní.
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Je nesporné, že žalobca sa návrhom zo dňa 18.07.2011 domáhal obnovy konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky na základe personálneho rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 739 zo dňa 22.12.2005 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. KM-11/PK-2006 zo dňa 06.03.2006, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí.
Obnovu konania, ako mimoriadny opravný prostriedok, upravuje druhá hlava štvrtej časti O.s.p., ktorá sa na konanie podľa piatej časti O.s.p. použije podľa prvej vety § 246c ods. 1 O.s.p. primerane.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované (§ 104 ods. 1 O.s.p.).
Obnova konania vo veciach rozhodovania o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., nie je v zmysle § 246c veta druhá O.s.p., prípustná. Prípustnosť obnovy konania nie je totiž v druhej hlave piatej časti O.s.p. upravená. Vzhľadom na to, že zákon tento mimoriadny opravný prostriedok nepripúšťa, procesný postup súdu prvého stupňa, keď zastavil konanie, bol vecne správny.
O zmene napadnutého uznesenia krajského súdu rozhodol senát odvolacieho súdu podľa § 220 O.s.p. s poukazom na citované ustanovenie § 104 ods. 1 O.s.p. veta druhá, keďže spolu so zastavením konania mal prvostupňový súd rozhodnúť aj o postúpení veci príslušnému orgánu na rozhodnutie o návrhu na obnovu konania, pretože konanie o obnove konania je upravené v § 245 zákona č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, a prieskumu zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov v režime druhej hlavy piatej časti O.s.p., predchádza konanie podľa zákona č. 73/1998 Z.z.
Zákonodarca v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku označenej ako Správne súdnictvo, ustanovuje zákonné podmienky, na základe ktorých súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, pričom postupujú na základe historického vývoja podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku avšak tak, že v konaní postupujú podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá je špeciálnou právnou úpravou voči ostatným jeho častiam a na riešenie otázok, ktoré nie sú priamo ustanovené v tejto časti použijú cez ustanovenie § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že súdy skúmajú svoju právomoc skôr, ako začnú vo veci konať a ich právomoc na konanie musí byť v právnom predpise uvedená pozitívne. Občiansky súdny poriadok však neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by vo veciach správneho súdnictva bol prípustný iný opravný prostriedok a v iných prípadoch ako upravuje § 246c ods. 1 O.s.p. prvá veta. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky súdy môžu konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Ak súd prvého stupňa zistil, že v danej veci nemá dostatok právomoci na konanie o návrhu navrhovateľa na obnovu konania v zmysle vyššie citovaných ustanovení O.s.p., nebol oprávnený o tomto návrhu konať a správne rozhodol o zastavení konania. Opomenul však vec postúpiť príslušnému orgánu, do právomoci ktorého patrí konanie o návrhu na obnovu konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru (§ 104 ods. 1 veta druhá O.s.p. v spojení s § 41 ods. 2 O.s.p.), keďže súdnemu prieskumu zákonnosti postupov a rozhodnutí, takéto konanie predchádza.
Podľa § 2 ods. 3 druhá veta zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd nemôže vysloviť, že vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôže postúpiť na konanie a rozhodnutie inému orgánu verejnej moci. Uvedené ustanovenie je nevyhnutné vykladať v spojení s § 104 ods. 1 druhá veta O.s.p. tak, že ak súd zastaví konanie pre nedostatok právomoci, musí postúpiť vec orgánu do právomoci ktorého patrí. Inak by vec musel prejednať sám. Právomoc súdu ako štátneho orgánu je v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR všeobecná a subsidiárna.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 220 zmenil.
O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 246c ods.1 veta prvá O.s.p., § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., § 224 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože konanie bolo zastavené.
Senát rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 03. apríla 2012
JUDr. Ivan R U M A N A, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková