ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudkýň JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: Ing. G. Q., bytom C., W., zastúpený: JUDr. Miroslav Pekár, advokát so sídlom Krížna 44, Bratislava, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101/526/2010 zo dňa 10.03.2010, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/152/2010-48 zo dňa 25.11.2011 v spojení s opravným uznesením č. k. 4S/152/2010-59 zo dňa 06.07.2012, jednomyseľne
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/152/2010-48 zo dňa 25. novembra 2011 v spojení s opravným uznesením č. k. 4S/152/2010-59 zo dňa 06. júla 2012 m e n í tak, že podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 101/526/2010 zo dňa 10.03.2010 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania 533,60 €, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Miroslava Pekára, advokáta v Bratislave, Krížna 52.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 101/526/2010 zo dňa 10.03.2010, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. 120/2571/2009 zo dňa 29.10.2009 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,O.s.p.“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 369,31 € na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil tým, že zákonným predpokladom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania správneho rozhodnutia (ďalej len,,zákon č. 312/2001 Z.z.“) je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca, o ktorom bolo v danom prípade vydané aj rozhodnutie č. 147/2009. Avšak toto rozhodnutie nebolo možné realizovať spôsobom ako to urobil prvostupňový správny orgán, pretože realizácia správneho aktu bola kvôli jeho neúčinnosti právne nemožná. Účinný je ten správny akt, ktorý už spôsobuje zamýšľané právne dôsledky. Účinný správny akt je vykonateľný, avšak neúčinný správny akt nikoho nezaväzuje. Keďže preukázateľne neboli splnené zákonom stanovenépodmienky na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z., tak nemohol nastať ani zákonom predpokladaný následok, platné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že súd nesprávne posúdil rozhodnutie generálneho riaditeľa PPA č. 147/2009. Na rozhodnutie o organizačných zmenách zákon nevyžaduje, aby tieto zmeny boli realizované v čase, keď sa vydáva rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním; musí však byť o nich už určeným spôsobom rozhodnuté. Takéto rozhodnutie musí byť prijaté (vydané) v písomnej forme, teda platné a nie účinné a malo by byť zamestnávateľom vyhlásené, či oznámené dotknutému zamestnancovi; stačí však aj to, ak sa o ňom zamestnanec dozvie najneskôr z rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Čo sa aj stalo. Všetky tieto podmienky žalovaný splnil. Predmetné rozhodnutie generálneho riaditeľa PPA o racionalizácii počtu štátnozamestnaneckých miest nie je správnym aktom ani právnym predpisom. Ide o organizačno-riadiaci akt, ktorý bol platný dňa 29.10.2009, teda v deň prevzatia rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcom. V tomto rozhodnutí č. 147/2009 nie je uvedená žiadna účinnosť tohto aktu. Toto rozhodnutie nadobudlo platnosť dňom 29.10.2009 a už 21.10.2009 bol návrh na pripravované organizačné zmeny s ZO OZPP PPA prerokovaný. Existencia organizačnej zmeny bola schválená a platná už dňa 29.10.2009 a na základe jej platnosti bolo vydané rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom č. 120/2571/2009 zo dňa 29.10.2009 týkajúce sa žalobcu s tým, že štátnozamestnanecký pomer skončí dňa 30.10.2009, alebo dňom doručenia, teda nasledujúci deň po nadobudnutí platnosti organizačnej zmeny, alebo aj neskôr dňom doručenia. Rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom č. 120/2571/2009 zo dňa 29.10.2009 je podľa názoru žalovaného platné a zákonom stanovené podmienky na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. boli splnené. Má zato, že obe predmetné rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru sú v súlade so zákonom a sú záväzné. Navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a žalobu zamietol. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozhodnutie o organizačnej zmene musí časovo predchádzať rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ale právne významnou sa stáva práve otázka účinnosti týchto aktov, ktorú otázku žalovaný vo svojom odvolaní relativizuje, pričom neúčinný akt nemôže byť aplikovateľný a vynútiteľný, teda nikoho nezaväzuje. V prípade, že obe rozhodnutia o odvolaní žalobcu zo štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 30.10.2009 sa odvolávajú na rozhodnutie generálneho riaditeľa PPA č. 147/2009, ktoré ešte nebolo ku dňu odvolania a zániku štátnozamestnaneckého pomeru účinné, nie je možné tento akt použiť ako zákonný dôvod pre odvolanie postupom podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. Z neúčinnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa PPA č. 147/2009 ku dňu odvolania žalovaného zo štátnozamestnaneckého pomeru potom vyplýva, že žalobca bol odvolaný bez existencie akéhokoľvek zákonného dôvodu, teda v priamom rozpore so zákonom, z ktorého dôvodu považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že rozhodnutie generálneho riaditeľa PPA č. 147/2009 neobsahuje účinnosť, ide o zjavný rozpor s priamym znením rozhodnutia č. 147/2009, kde je uvedené „s účinnosťou k 31.10.2009 zrušujem...“. Žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a následne po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p. zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/152/2010-48 zo dňa 25.11.2011 v spojení s opravným uznesením č. k. 4S/152/2010- 59 zo dňa 06.07.2012. Najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. 120/2571/2009 zo dňa 29.10.2009 podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. skončil štátnozamestnanecký pomer odvolaním so žalobcom, vo funkcii: hlavný radca, odbor štátnej služby: 1.07 Kontrola, sťažnosti a petície, vnútorný audit, druh štátnej služby: stála štátna služba, dňom 30.10.2009, z dôvodu že rozhodnutím generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 147/2009 o racionalizácii počtu zamestnaneckých miest v nadväznosti na dodatok č. 9 k rozhodnutiuGR č. 21/2007 o organizačnej zmene v znení dodatkov č. 1 až 8 s cieľom zefektívnenia činnosti Pôdohospodárskej platobnej agentúry sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto č. 131/02 obsadené žalobcom, keď služobný úrad voľné štátnozamestnanecké miesta obsadzoval výberovým konaním a iné voľné štátnozamestnanecké miesta nemal. Napadnutým druhostupňovým rozhodnutím č. 101/526/2010 zo dňa 10.03.2010 vedúci služobného úradu žalovaného rozhodnutie č. 120/2571/2009 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu odvolaním zo dňa 29.10.2009 potvrdil. Spornou skutočnosťou podľa žalobcu bola otázka účinnosti organizačného rozhodnutia generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 147/2009 o racionalizácii počtu zamestnaneckých miest Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktoré nadobudlo platnosť dňa 29.10.2009, s účinnosťou od 31.10.2009 zrušilo štátnozamestnanecké miesto žalobcu. Žalobca tvrdil, že keďže rozhodnutie o zrušení žalobcovho štátnozamestnaneckého miesta nebolo ešte účinné ku dňu odvolania žalobcu zo štátnozamestnaneckého pomeru a zániku štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. 30.10.2009, nemohlo byť dôvodom odvolania žalobcu zrušenie štátnozamestnaneckého miesta. Naproti tomu žalovaný tvrdil, že existencia organizačnej zmeny bola schválená a platná už dňa 29.10.2009 a na základe jej platnosti bolo vydané Rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom č. 120/2571/2009 zo dňa 29.10.2009 týkajúce sa žalobcu s tým, že štátnozamestnanecký pomer skončí dňa 30.10.2009 alebo dňom doručenia, teda nasledujúci deň po nadobudnutí platnosti organizačnej zmeny alebo aj neskôr dňom doručenia.
Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov:
a/ zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 alebo služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods. 2 písm. c/.
Zásadnou právnou otázkou v danej veci je výklad pojmu „zrušenie štátnozamestnaneckého miesta“. Najvyšší súd dospel k záveru, že zrušenie štátnozamestnaneckého miesta je faktický stav, ktorý nastáva v dôsledku opatrenia vykonaného organizačno-riadiacim aktom. Pokiaľ nastane stav zrušenia štátnozamestnaneckého miesta, je zrejmé, že dňom zániku tohto miesta (v tomto prípade 31.10.2009) neexistuje pracovná pozícia, na ktorej by mohol štátny zamestnanec plniť svoje služobné povinnosti.
Organizačno-riadiacim aktom v danom prípade je rozhodnutie generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 147/2009 zo dňa 29.10.2009. Organizačno-riadiaci akt nie je individuálnym správnym aktom - rozhodnutím, nedoručuje sa štátnym zamestnancom, ktorých miesta ním boli zrušené. Je adresovaný osobám, ktoré ho majú realizovať. V danom prípade vznikajú pochybnosti o určitosti jeho obsahu v časti pojmu „platnosť“ (dňa 29.10.2009), ktorý je uvedený v záverečnom ustanovení čl. VI, a to najmä v súvislosti použitým pojmom „s účinnosťou od 31.10.2009“. Dôležité je v ďalšom konaní objasniť pojem účinnosť vo vzťahu k platnosti a preukázať, či organizačno-riadiaci akt bol zrealizovaný jeho adresátmi k 31.10.2009 alebo po dátume 31.10.2009, teda, či išlo o lehotu vakačnú alebo realizačnú. Výklad pojmov musí byť podporený a preukázaný faktickým stavom, ktorý nastal v organizácii žalovaného v dôsledku organizačno-riadiaceho opatrenia. V tejto časti je nedostatočne zistený skutkový stav a nedostatok dôvodov rozhodnutia žalovaného. V závislosti na tom je potrebné preskúmať správne určenie dátumu, ku ktorému štátnozamestnanecký pomer skončil. Tieto skutočnosti opätovne preskúma odvolací správny orgán. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný, náhradu trov konania, ktoré pozostávali z náhrady trov prvostupňového konania 371,85 €. Táto pozostáva z náhrady trov právnehozastúpenia JUDr. Miroslava Pekára, a to podľa vyčíslenia predloženého súdu 27.04.2010 za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby vo výške á 120,23 € a 2 x režijný paušál á 7,21 €, t.j. spolu 254,88 € + 20% daň s pridanej hodnoty (§ 11 ods. 3 a nasl. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.06.2009). Celkovo teda navrhovateľovi prislúcha náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 305,85 €, ku ktorej sa prirátava náhrada za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 66 €. Trovy odvolacieho konania vo výške 161,75 € pozostávali z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 19.01.2012 k odvolaniu 127,16 €, režijný paušál 7,63 € = 134,79€ + 20 % DPH. Výrok o trovách konania má konštitutívny charakter, z toho dôvodu súd priznal sadzbe DPH podľa stavu v čase rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.