ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a zo sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. Bc. P.H., B., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 27. februára 2012 proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. 3N 34/12, Ev. č. 553/12 zo dňa 9. februára 2012, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/27/2012-32 zo dňa 29. januára 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/27/2012-32 zo dňa 29. januára 2014 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu sp. zn. 3N 34/12, Ev. č. 553/12 zo dňa 9. februára 2012, navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania a zaviazal ho zaplatiť titulom súdneho poplatku za konanie 33 € v prospech Krajského súdu v Bratislave.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že po oboznámení sa s obsahom spisu registrového súdu sp. zn. 33Nsre/114/2011, ako aj administratívneho spisu odporcu a tiež bez ohľadu na skutočnosť, že konanie na registrovom súde, v ktorom navrhovateľ žiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci bolo medzičasom ukončené, resp. na skutočnosť, či odporca napadnutým rozhodnutím prekročil alebo neprekročil zákonom č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. povolenú správnu úvahu vo vzťahu ku skúmaniu zrejmej bezúspešnosti predmetného sporu súd dospel k názoru, že napadnuté (negatívne) rozhodnutie je vecne správne.
Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. taxatívne vymedzuje okruh konaní (vecí, sporov), na ktoré sa poskytovanie právnej pomoci vzťahuje. Ako to je zrejmé z obsahu napadnutého rozhodnutia (a podobne aj z obsahu administratívneho spisu odporcu), navrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci odporcom vo veci zápisu zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra. Toto konanie je konaním nesporovým, upraveným zákonom č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, procesne ust. § 200a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Ide o konanie sui generis, ktoré nie je možné subsumovať pod žiadnu z vecí (konaní, sporov), ktoré zákon č. 327/2005 Z.z. výslovne vymenováva v citovanom ustanovení § 3 ods. 1. Nejde teda o konanie občianskoprávne, obchodnoprávne, pracovnoprávne, rodinnoprávne, či o konanie v správnom súdnictve, konanie azylové alebo o konanie o administratívnom vyhostení. S poukazom na uvedené, ak navrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci, ktorá nie je vecou, na ktorú sa zákon o poskytovaní právnej pomoci vzťahuje (súd poznamenáva, že z dôvodu vyššie uvedeného nejde ani o vec obchodnoprávnu), odporcom vydané a navrhovateľom napadnuté negatívne rozhodnutie je potrebné potvrdiť ako vecne správne a to i napriek skutočnosti, že odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že ide o obchodnoprávnu vec. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že o obchodnoprávnu vec by sa jednalo iba v prípade, ak by v dôsledku už vykonaného zápisu do obchodného registra nastali okolnosti predpokladané ust. § 27 ods. 3 - 8 zákona č. 513/1991 Zb. (obchodný zákonník).
Pretože vec, v ktorej navrhovateľ žiadal poskytnutie právnej pomoci nie je vecou obchodnoprávnou a ani inou, vymenovanou v ust. § 3 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, teda nejde o vec, na ktorú sa zákon o poskytovaní právnej pomoci vzťahuje, súd odporcom vydané negatívne rozhodnutie z 9.2.2012 potvrdil ako vecne správne.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie odporcu a vec mu vráti na ďalšie konanie pre odňatie možnosti konať pred súdom (ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), pre vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
V dôvodoch odvolania namietal nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorý je porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Ďalej uviedol, že správny orgán prvého stupňa napriek tomu, že neprišiel k jednoznačnému záveru o zrejmej bezúspešnosti sporu, rozhodol o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci práve z dôvodu podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b/ zák. č. 327/2005 Z.z., t.j. z dôvodu, že vec je zrejme bezúspešná, pričom k takémuto zákonom predpokladanému záveru neprišiel, ale jeho záverom bolo, že vo veci nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť a teda pripustil, že vec môže byť rovnako úspešná, ako aj bezúspešná a z toho dôvodu nemohol rozhodnúť tak, ako rozhodol. Navrhovateľ podrobne jeho právnu úvahu zdôvodnil, avšak súd prvého stupňa sa ňou vôbec nezaoberal. Z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii je zrejmé, že návrhom napadnuté rozhodnutie odporcu je nezákonné pre nesprávne právne posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti. K tomu poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžo/55/2013 z 31.10.2013, z ktorého citoval: „Najvyšší súd považuje za potrebné dodať, že pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o bezplatnej právnej pomoci nestačí, že zrejmú bezúspešnosť nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci.“
V ďalšej časti (bod b/) odvolania namietal, že rozhodnutím odporcu z 27.02.2012 sp. zn. 3N 34/12 mu nebol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu v zmysle § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z. a toto rozhodnutie krajský súd ako vecne správne potvrdil.
V tejto súvislosti citoval ust. § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., § 245 ods. 2 O.s.p., poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 2Sžp/23/2011 a zdôraznil, že preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia bez toho, aby sa súd zaoberal jeho zákonnosťou, a bez toho, aby sa súd vysporiadal s právne relevantnými námietkami je vadou konania, ktorá mohla mať a mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Za nesprávne právne posúdenie veci, právne neudržateľný a v priamom rozpore so zmyslom správneho súdnictva považuje navrhovateľ názor krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne. K tomu poukázal na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., na ust. § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p. a namietal rozdiel medzi vecnou správnosťou rozhodnutia a jeho zákonnosťou.
Navrhovateľ zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že v zmysle rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. B1/10/54647/JJ/6 zo dňa 12.10.2010 je osobou v hmotnej núdzi. V zmysle § 27 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo mu odňaté preddavkové poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nej a vec sa v čase podania odvolania nachádzala v procese rozhodovania o poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nej. Rozhodnutie o tom, že je občanom v hmotnej núdzi, ako aj o tom, že spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi zostáva v platnosti. Navrhovateľ dokladoval svoje pomery v zmysle § 138 ods. 2 písm. b/ O.s.p. doložením rozhodnutia o hmotnej núdzi.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom rozhodnutí. Doplnil, že centrum pri rozhodovaní o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci posudzuje, či sú splnené všetky tri kumulatívne zákonné podmienky, t.j. či sa žiadateľ nachádza v materiálnej núdzi, či je hodnota sporu vyššia ako minimálna mzda a či nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, pričom pri nesplnení ktorejkoľvek z nich žiadateľ nemá nárok na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z.
Centrum sa nestotožňuje s tvrdeniami uvedenými v čl. I odvolania navrhovateľa, podľa ktorých nepredstavuje formulácia „nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu“ v dotknutom rozhodnutí centra kauzálnu nadväznosť na rozhodnutie centra o nepriznaní právnej pomoci, teda, že týmto tvrdením centrum samo priznáva, že odvolateľ môže byť v spore rovnako tak úspešný, ako aj bezúspešný, a z toho dôvodu nemohlo rozhodnúť tak ako rozhodlo. Centrum má za to, že sa dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom zaoberalo otázkou splnenia, resp. nesplnenia uvedenej podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, čo je preukázateľné riadnym odôvodnením rozhodnutia, v ktorom sa zaoberalo všetkými aspektmi sporu, ktorých posúdenie bolo nevyhnutné na samotné rozhodnutie vo veci.
Pri vyhodnocovaní zrejmej bezúspešnosti malo centrum za to, že ide o bezúspešnosť sporu tak jednoznačnú, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. To, že v rozhodnutí uviedlo, že nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu neznamená to, ako tvrdí navrhovateľ, že by mohla mať vec úspech, ale ide o použitie legálneho pojmu správnym orgánom, ktorý definoval zákonodarca pri tvorbe zákona č. 327/2005 Z.z. V predmetnej veci centrum postupovalo v súlade so zákonom, dôsledne zisťovalo skutočný stav, za ktorým účelom si zadovážilo dostatočné podklady pre rozhodnutie, aplikujúc ustanovenia § 32 ods. 1, 2 a § 34 ods. 1 až 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a pri rozhodovaní vzalo do úvahy aj tvrdenia navrhovateľa. Vo veci bolo okrem iného i nesporne zistené, že „zastupovanie navrhovateľa v predmetnom konaní by nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti a efektívnosti z pohľadu zákona č. 37/2005 Z.z. a Štatútu Centra právnej pomoci. Keďže predmetom sporu je zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, v prípade neposkytnutia právnej pomoci nebudú ohrozené záujmy navrhovateľa. Zastupovanie navrhovateľa v konaní o zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra nevyžaduje poskytnutie právnej pomoci advokátom. Odvolanie navrhovateľa nie je dostatočne vecne odôvodnené, ale len odráža jeden z teoretických problémov navrhovateľa, ktorým zahlcuje nielen činnosť súdov, ale aj činnosť Centra.
Záverom odporca uviedol, že účelom prijatia zákona č. 327/2005 Z.z. bolo v prvom rade zabezpečiť prístup k súdu tým žiadateľom v materiálnej núdzi, ktorým evidentne hrozí ujma na ich právach, t.j. aby neboli poškodení len z toho dôvodu, že nemajú finančné prostriedky na zaplatenie právneho zastúpenia v ich veci. Posúdenie otázky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu patrí do právomoci Centra, ktorý každý prípad musí posudzovať individuálne a prihliadať na jeho osobitosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len,,O.s.p.“) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
V posudzovanej veci krajský súd postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmal zákonnosť návrhom napadnutého rozhodnutia odporcu, ktorým nepriznal navrhovateľovi právnu pomoc podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom krajského súdu, vrátane administratívneho spisu odporcu zistil, že dôvody uvádzané odporcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd sa vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, s ktorými sa súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil.
Odporca rozhodnutím č. sp. zn. 3N 34/12, Ev. č. 553/12 zo dňa 09. februára 2012, navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len,,zákon č. 327/2005 Z.z.“).
Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“).
Podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti sú ustanovené v § 6 uvedeného zákona.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Podľa obsahu administratívneho spisu navrhovateľ v konaní na registrovom súde požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci. V tomto type konania nie je procesnou podmienkou obligatórne právne zastúpenie a z tohto dôvodu najvyšší súd nemá osvedčené, že by nepriznaním bezplatnej právnej pomocibolo ohrozené právo žalobcu na prístup k súdu a jeho právo na súdnu ochranu.
K námietke navrhovateľa týkajúcej sa prejudikovania výsledku sporu treba uviesť, že vymedzenie obsahu pojmu „zrejmá bezúspešnosť sporu“ naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého centrum pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha centra, a súd pri prieskume zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p“ (z rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžo/55/2014).
Preskúmaním veci najvyšší súd nezistil vady v procesnom postupe odporkyne ani súdu prvého stupňa. Rozsudok súdu je riadne odôvodnený, podrobne odpovedá na všetky pre vec dôležité argumenty navrhovateľa, jeho odôvodnenie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. a podľa senátu najvyššieho súdu nedošlo k porušeniu práva navrhovateľa na prístup k súdu a nebola mu ani odňatá možnosť konať pred súdom.
Prvostupňový krajský súd podrobne, logicky a vecne správne interpretoval zákonné ustanovenia a vysporiadal sa so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie žiadosti navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci, a preto najvyšší súd na odôvodnenie krajského súdu podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Podmienky pre poskytnutie právnej pomoci sú upravené zákonom a žiadateľ tieto kritéria nespĺňa.
K žiadosti navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov senát odvolacieho uvádza, že pre vyhovenie žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p., je nevyhnutné spĺňať obe podmienky súčasne, a to ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Senát konštatuje, že v tomto súdnom konaní nebola splnená druhá podmienka na oslobodenie od súdnych poplatkov. Napriek skutočnosti, že navrhovateľ je v zmysle predloženého rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave občanom v hmotnej núdzi, čo by odôvodňovalo oslobodenie od súdnych poplatkov, avšak v tomto súdnom konaní nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, keďže navrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci, ktorá nie je vecou, na ktorú sa zákon č. 327/2005 Z.z. vzťahuje.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.