3Sžo/41/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: RIMAVA, s.r.o., so sídlom Družstevná 1145/1001, Jesenské, IČO: 36 037 508, zastúpený: Advokátska kancelária GABE - BB, s.r.o., so sídlom Profesora Sáru 3873/44, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3358/2011, sp. č.: 466/2011-560 zo dňa 21. januára 2011, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/71/2011-163 zo dňa 22. marca 2013, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/71/2011-163 zo dňa 22. marca 2013 p o t v r d z u j e. Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 3358/2011, sp. č.: 466/2011-560 zo dňa 21.01.2011, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/2343/17496/2009 zo dňa 11.11.2010, ktorým na základe žiadosti podanej žalobcom schválila poskytnutie podpory formou: Jednotnej platby na plochu vo výške 78.035,58 eur v zmysle § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2009 Z.z. v znení nariadenia vlády SR č. 155/2009 Z.z.

Vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach vo výške 52.053,59 eur v zmysle § 57 nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení nariadenia vlády SR č. 121/2009 Z.z.

Osobitnej platby na cukor vo výške 4.810,87 eur v zmysle § 5 nariadenia vlády SR č. 20/2009 Z.z. vznení nariadenia vlády SR č. 155/2009 Z.z.

Doplnkovej platby na plochu vo výške 6.681,24 eur v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 114/2009 Z.z.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že čl. 30 nariadenia (ES) č. 796/2004 nekonkretizuje spôsob merania (KNM technikou DPZ alebo kontrola na mieste, čiže použitie GPS), ako sa žalobca mylne domnieva, nehovorí ani o porovnaní týchto metód merania, ale stanovuje presnosť merania vzhľadom na vnútroštátne predpisy a hovorí o povolenej odchýlke a maximálnej povolenej odchýlke. Rovnako ako žalovaný aj krajský súd je toho názoru, že odchýlky sú tu myslené ako rozdiely, ktoré vzniknú pri kontrole výmery plochy poľnohospodárskeho pozemku, a preto kontrola od 17. do 21. septembra 2009 na mieste vykonaná v roku 2010 vo vzťahu k žiadosti na rok 2009 je v súlade s obsahovým znením nariadenia (ES) č. 796/2004. Z obsahu správy z kontroly na mieste zo dňa 30.09.2010 z časti poznámky kontrolóra vyplýva, že kultúrne diele Blhovce 0004/1 a Blhovce 0002/1 boli do roku kontroly neobhospodárené a je tu predpoklad neobhospodárenia vo vzťahu k žiadosti na rok 2010. Žalobca v časti poznámky osoby poskytnutej informácie za žiadateľa sám uviedol, že kultúrne diele menovaných území sú neobhospodárené z dôvodu neprístupnosti terénu. Kultúrny diel Gemerské Dechtáre 7303/1 bol podľa vyjadrenia žalobcu neohlásene oplotený iným subjektom.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a napadnuté rozhodnutie žalovaného, prípadne aj rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, alebo rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania namietal, že v dňoch od 04.11.2008 do 11.11.2008 a od 03.03.2009 do 12.03.2009 Pôdohospodárska platobná agentúra v súvislosti so žiadosťou navrhovateľa o poskytnutie podpory na rok 2008 (t.j. rok predchádzajúci roku, ktorého sa týka žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu), vykonala kontrolu meraním na mieste GAEC podľa NK 796/2004 čl. 28, pri ktorej zmerala kontrolované parcely a podľa výsledkov merania poskytla navrhovateľovi podporu na rok 2008. Takto zistené výmery správnym orgánom následne uviedol v žiadosti o poskytnutie podpory na rok 2009. Žiadosť na poskytnutie podpory podal na Pôdohospodársku platobnú agentúru dňa 14.05.2009, t.j. 2 mesiace po ukončení kontroly týkajúcej sa predchádzajúceho roka, pričom správny orgán žiadateľom deklarované výmery, ktoré pred dvomi mesiacmi uznal ako správne výmery neuznal a po vykonaní kontroly metódou DPZ určil navrhovateľovi naddeklaráciu u niektorých parciel o viac ako 1 ha. Takýmto postupom správneho orgánu je podľa názoru žalobcu spochybnený ústavný princíp právnej istoty.

Žalobca vytýkal krajskému súdu, že sa nesprávne stotožnil s názorom žalovaného, že navrhovateľ (žiadateľ o poskytnutie podpory) si vykladá čl. 30 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 mylne, nakoľko tento článok nehovorí ani o porovnaní týchto metód merania, ale stanovuje presnosť merania vzhľadom na vnútroštátne predpisy a hovorí o povolenej odchýlke a maximálnej povolenej odchýlke. Podľa názoru žalobcu odchýlky sú tu myslené ako rozdiely, ktoré vzniknú pri kontrole výmery plochy poľnohospodárskeho pozemku. Žalobca len prostredníctvom porovnania jednotlivých metód použitých správnym orgánom a výsledkov ich meraní poukázal na to, že metóda DPZ nestanovuje primeraným spôsobom plochy poľnohospodárskeho pozemku pre účely poskytovania podpory, ak meraním DPZ je zistená výmera 25,26 ha a správny orgán po vykonaní merania inou metódou ustáli výmeru 23,59 ha a podporu poskytne na výmeru zistenú touto inou metódou, nižšiu oproti výmere zistenej metódou DPZ o 1,67 ha. Ak teda správny orgán tvrdí, že skutočná výmera pozemku je 23,59 ha a metódou DPZ bola zistená výmera 25,26 ha, potom odchýlka vzniknutá pri kontrole výmery poľnohospodárskeho pozemku metódou DPZ je viac ako 1 ha.

Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s námietkami, ktoré uviedol už vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného a to, že v tejto súvislosti vyvstáva aj otázka, ktorá metóda je teda relevantná, ak pri meraní jednej a tej istej parcely rôznymi metódami zistí správny orgán rôzne výmery (aj v rozdieloch viac ako 1 ha) a pre účely určenia výšky podpory si vždy vyberie tú metódu,ktorou sa nameria najmenšia výmera.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu, ktorý úplne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, ako vecne správny potvrdil s poukazom na to, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a postupom žalovaného žalobca nebol ukrátený na svojich právach.

Poukázal na to, že žalobca v odvolaní namieta rozdiely, resp. presnosť merania výmer zistených pri jednotlivých kontrolách plochy poľnohospodárskeho pozemku, na ktoré žiadal poskytnutie podpory. Z toho dôvodu k písomnému vyjadreniu k odvolaniu dokladá stanovisko Európskej komisie zo dňa 20.09.2010 a zo dňa 04.05.2011, ktoré osvedčujú validáciu meracích GPS prístrojov. Za výkon kontrol metódou DPZ zodpovedá Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy na základe Spoločným výskumným centrom (JRC) pri Európskej komisii vydaných technických dokumentov ako sú - COMMON TECHNICAL SPECIFICATIONS FOR THE 2011 CAMPAIGN OF REMOTE-SENSING CONTROL OF AREA-BASED SUBSIDIES.

Ďalej uviedol, že podpora sa poskytuje na poľnohospodársku plochu, teda obrábanú plochu, a takú plochu má žiadateľ v žiadosti podľa čl. 12 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 aj uviesť, teda tak ako to definuje čl. 2 cit. nariadenia. Obrábaná plocha môže byť rozdielna, preto mohlo dôjsť aj k rozdielom výmer pri porovnávaní jednotlivých časových úsekov ako to žalobca v odvolaní namieta. Následne žalovaný určuje plochu v súlade s čl. 30 cit. nariadenia uvedeného v rozsudku.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa v odvolaní zameral len na jednotlivé metódy merania, ale opomenul, že bola vykonaná aj kontrola na dodržiavanie krížového plnenia podľa nariadenia vlády č. 20/2010 Z.z. v súlade s nariadením komisie (ES) č. 796/2004, ktorá preukázala porušenie krížového plnenia tzv. GAEC, čo malo tiež vplyv na výšku poskytnutej podpory.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len,,O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/71/2011-163 zo dňa 22.03.2013.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Najvyšší súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré považuje za úplné, vyčerpávajúce, dostatočne výstižné a presvedčivé (§ 157 ods. 2 veta druhá O.s.p.) sa stotožňuje v celom rozsahu, a ku ktorému vzhľadom na odvolacie námietky dodáva.

Zákon č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoja vidieka v § 1 ods. 1 upravuje pôsobnosť Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a pôsobnosť PPA pri poskytovaní podpory.

Podľa § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2007 Z.z. platobná agentúra rozhoduje o poskytovaní podpory podľa osobitného predpisu alebo o poskytovaní zálohovej platby.

Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že platobná agentúra rozhoduje o poskytovaní priamej podpory (dotácie) žiadateľovi podľa osobitného predpisu alebo o poskytovaní zálohovej platby.

Predmetom preskúmania súdom bolo rozhodnutie žalovaného č. 3358/2011, sp. č.: 466/2011-560 zo dňa 21. januára 2011, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Dobrovičova 12, 815 26 Bratislava č. 500/2343/17496/2009 z 11.11.2010 potvrdil.

Platobná agentúra rozhodnutím č. 500/2343/17496/2009 z 11.11.2010 schválila žiadateľovi (žalobcovi) na základe jeho žiadosti zo 14.05.2009 poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v sume 78.035,58 €, o poskytnutí podpory formou vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach v sume 52.053,59 €, o poskytnutí podpory formou osobitnej platby za cukor v sume 4.810,87 € a o poskytnutí doplnkovej platby na plochu v sume 6.681,24 €.

Sumy platieb boli znížené o nadmerne deklarované plochy na základe kontrolou zistených nezrovnalostí.

Najvyšší súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu, ktorého podstatnou námietkou bola nepresnosť merania výmer.

Podľa čl. 30 bod 1 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, plochy poľnohospodárskych parciel sa stanovia akýmkoľvek spôsobom, ktorý zaručí, že kvalita merania bude dosahovať kvalitu najmenej na úrovni vyžadovanej technickou normou platnou na úrovni Spoločenstva. Povolená odchýlka pri meraní sa určuje v rozpätí nárazníkovej zóny maximálne 1,5 m po obvode poľnohospodárskej parcely. Táto maximálna povolená odchýlka v prípade každej poľnohospodárskej parcely však nesmie presiahnuť v absolútnom vyjadrení 1,0 ha.

Vyššie citované nariadenie Komisie (ES) č. 796/2004 nestanovuje konkrétny spôsob výpočtu rozlohy plochy poľnohospodárskych parciel, avšak kvalitatívne musí zodpovedať technickej norme Spoločenstva. Zároveň upravuje, že maximálna odchýlka výmery poľnohospodárskej parcely nesmie presiahnuť 1 ha. Ide o maximálny možný rozdiel medzi deklarovanou výmerou žiadateľa uvedenou v žiadosti a výmerou zistenou pri kontrole správnym orgánom. Výmera poľnohospodárskej plochy, na ktorú bol poskytnutý príspevok nemusí byť každý rok rovnaká, keďže rozhodujúca je skutočne obrábaná plocha, ktorá môže byť menšej alebo väčšej rozlohy ako predchádzajúci rok. Parcely, pri ktorých boli zistené nezrovnalosti na základe diaľkového merania a merania na mieste, boli následne ešte premerané po tom, ako bolo rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Správny orgán za účelom zistenia skutočného stavu veci vykonal všetky možné opatrenia, keď vzniknuté nezrovnalosti preveroval dodatočným opakovaným meraním na mieste.

Obidva správne orgány aj krajský súd sa starostlivo a podrobne zaoberali skutkovým stavom a logickým spôsobom dospeli k zisteniam, ktoré zvýraznili vo svojich rozhodnutiach, ktoré majú svoju logiku a sú opreté o dôkazy. Preto nie je možné konštatovať nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav. S výsledkom kontroly na mieste vykonávanej technikou diaľkového snímania Zeme žalobca súhlasil, kontrolou na mieste bolo spoľahlivo preukázané obhospodarovanie deklarovaných kultúrnych dielov, resp. tých, ktoré boli neobhospodarené.

V preskúmavanom prípade predmetom správneho konania bolo poskytnutie priamej podpory - dotácie. Treba dodať, že nemožno nechať bez povšimnutia ani skutočnosť, že príslušný orgán môže (v súlade s obsahom nariadenia (ES) č. 796/2004) kedykoľvek vykonať kontrolu na mieste, aby si overil oprávnenosť poskytnutia priamych platieb, a v prípade zistenia porušenia podmienok oprávnenosti, požadovať ich vrátenie.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací orgán rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa vodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Skutkový stav zistený žalovaným bol podľa senátu najvyššieho súdu dostatočne preukázaný, v rozhodnutí náležite odôvodnený a preto odvolacia námietka žalobcu je neopodstatnená. Rozhodnutia žalovaného a krajského súdu obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti, vystihujú podstatu veci a na jej základe ich právny význam. Žalovaný postupoval v medziach zákona a logického uvažovania a prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny a v súlade so zákonom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil a súčasne poukazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.