Najvyšší súd

3Sžo/4/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S.V.B., právne zastúpený:

Mgr. Ing E., advokátkou, S., proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Odbor regulácie sieťových odvetví, Bajkalská č. 27, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 0001/2010/N-ZP zo dňa 11. januára 2010, konajúc

o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č.k. 24S/20/2010-56 zo dňa 02. novembra 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24S/20/2010-56 zo dňa 02. novembra 2010   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

I.

Krajský súd v Trnave napadnutým uznesením č.k. 24S/20/2010-56 zo dňa 02.11.2010 konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 0001/2010/N-ZP zo dňa 11.01.2010 zastavil a vyslovil, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Krajský súd uznesenie odôvodnil tým, že z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona  

č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 276/2001 Z.z.) výslovne vyplýva,   že účastníkom konania podľa § 5 ods. 1 písm. e/ uvedeného zákona je výlučne navrhovateľ a nikto iný. Potom nie je možné na okruh účastníctva v konaní následne ešte aplikovať

všeobecný predpis o správnom konaní, a to žalobcom použité ustanovenie § 14 zákona   č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). Aj pri rozhodovaní o zrušení povolenia v zmysle § 9 ods. 2 zákona   č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon   č. 657/2004 Z.z.), Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len Úrad) rozhoduje v zmysle

§ 5 ods. 1 písm. e/ zákona č. 276/2001 Z.z., a teda i na toto konanie sa rovnako vzťahuje   § 15 ods. 2 zákona č. 276/2001 Z.z. určujúci okruh účastníctva v tomto správnom konaní. V danom správnom konaní nie je možné aplikovať ustanovenie § 14 správneho poriadku.

Žalobca teda nemohol byť účastníkom správneho konania, v ktorom bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, a teda sa s ním v danom správnom konaní ako s účastníkom konať nemalo, nespĺňa požiadavku ustanovenia § 250 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) na to, aby mohol byť žalobcom v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. Prvostupňový súd konanie zastavil, keďže S.B. A. nie je v prejednávanom spore aktívne legitimované, v dôsledku čoho žalobu podala neoprávnená osoba.

II.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Namietal, že v danom prípade rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Žalobca poukázal na ustanovenie § 30 písm. a/ a § 37 zákona č. 657/2004 Z.z., kde   je stanovené, že Úrad vydáva, mení a zrušuje povolenia na podnikanie v tepelnej energetike podľa § 5 až 9 uvedeného zákona. Na rozhodovanie podľa uvedeného zákona sa vťahuje

všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. V § 5 zákona  

č. 276/2001 Z.z. je vymedzený predmet, obsah a rozsah činnosti žalovaného, teda okruh záležitostí, v ktorých môže žalovaný rozhodovať, resp. okruh otázok, v ktorých môže

žalovaný zasahovať.

V zákone č. 276/2001 Z.z. je upravená pôsobnosť Úradu vo veciach vydávania, zmeny a odnímania povolení na vykonávanie regulovaných činností, a to podľa uvedeného zákona

a podľa osobitných predpisov (zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike). V zákone č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike je vymedzená vecná príslušnosť

Úradu vo veciach vydávania, zmeny alebo zrušovania povolení na podnikanie v tepelnej energetike (§ 30 písm. a/ zákona č. 657/2004 Z.z.). Podľa názoru žalobcu, z ustanovenia   § 5 ods. 1 písm. e/ zákona č. 276/2001 Z.z. jednoznačne vyplýva vzájomný vzťah medzi

zákonom 657/2004 Z.z. ako lex specialis k všeobecnému zákonu č. 276/2001 Z.z. Samotný

proces rozhodovania Úradu o zrušení povolenia na podnikanie v tepelnej energetike   sa uskutočňuje podľa § 9 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z.z. V zmysle § 37 zákona č. 657/2004

Z.z.   sa na rozhodovanie podľa uvedeného zákona vzťahuje správny poriadok. Na základe uvedeného má žalobca za to, že pokiaľ žalovaný rozhoduje o zrušení povolenia na podnikanie v tepelnej energetike, rozhoduje tak podľa špeciálneho zákona č. 657/2004 Z.z. s podporným použitím ustanovení správneho poriadku ako procesného predpisu. Keďže sa na rozhodovanie

podľa zákona č. 657/2004 Z.z. (teda i na rozhodovanie žalovaného o zrušení povolenia podľa § 9 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z.z.) vzťahuje správny poriadok a ak zákon č. 657/2004 Z.z. neustanovuje inak, potom sa so žalobcom malo konať ako s účastníkom správneho konania

podľa § 14 správneho poriadku. Pokiaľ by pri rozhodovaní o zrušení povolenia na podnikanie v tepelnej energetike mal byť účastníkom konania výlučne navrhovateľ žiadajúci o zrušenie povolania a nikto iný, potom by podľa názoru žalobcu malo byť v ustanovení § 37 zákona  

č. 657/2004 Z.z. uvedené, že sa na rozhodovanie podľa zákona č. 657/2004 Z.z. vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento alebo iný zákon neustanovuje inak.

Z uvedených dôvodov žalobca naďalej trvá na tom, že mal byť účastníkom konania o zrušenie povolenia na podnikanie v tepelnej energetike spoločnosti T. P., spol. s r.o.,. Tým,

že žalovaný nekonal so žalobcom ako s účastníkom konania o zrušení povolenia spoločnosti T. P., spol. s r.o., na podnikanie v tepelnej energetike, tak bol jeho postup v rozpore s článkom

2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa, ktorý zastavil konanie o podanej žalobe, odňal žalobcovi možnosť konať pred správnym súdom.

III.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie krajského súdu potvrdiť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. e/ zákona č. 276/2001 Z.z. podľa ktorého Úrad rozhoduje o vydaní, zmene a odňatí povolenia na vykonávanie regulovaných činností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, ktorým je zákon č. 657/2004 Z.z. V konaní o vydaní, zmene a odňatí povolenia

podľa vyššie uvedeného ustanovenia sa koná len o právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach žiadateľa, ktorý podal návrh na vydanie, zmenu alebo odňatie povolenia.   To znamená, že v tomto konaní nemôžu byť účastníkmi konania aj ďalšie osoby, pretože vôľu o získanie oprávnenia na podnikania prejavila konkrétna osoba, resp. podmienky na zmenu

prípadne zrušenie povolenia vznikli na strane určitého, konkrétneho držiteľa oprávnenia   na podnikanie.

Úrad v konaní o vydaní, zmene a odňatí povolenia vždy rozhoduje podľa zákona   č. 276/2001 Z.z. s ohľadom na druh vykonávanej regulovanej činnosti, kde súčasne aplikuje

príslušný osobitný predpis. V predmetnej veci žalovaný konštatuje, že zákon č. 657/2004 Z.z. ustanovuje predovšetkým podmienky podnikania v tepelnej energetike, pričom samotné konanie o vydaní, zmene a zrušení povolenia upravuje zákon č. 276/2001 Z.z. v § 15, ktorý ako špeciálny zákon vo vzťahu k všeobecnej úprave správneho poriadku určuje spôsob

začatia konania, účastníka konania, ktorý orgán rozhoduje v prvom stupni, kto je odvolacím orgánom a taktiež upravuje ústne pojednávanie.

Vzťah zákona č. 276/2001 Z.z. a zákona č. 657/2004 Z.z k všeobecnej právnej úprave správneho poriadku možno kvalifikovať tak, že pokiaľ zákon č. 276/2001 Z.z. v § 15 ods. 5 ustanovuje, že na konanie podľa odsekov 1 až 4 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, je nepochybné, že vo veciach, ktoré nie sú osobitne

upravené zákonom č. 276/2001 Z.z., sa postupuje podľa príslušných ustanovení správneho poriadku. Vzhľadom na to, že zákon č. 276/2001 Z.z. okrem špecifických vzťahov v sieťových odvetviach výslovne upravuje procesné podmienky, teda aj kto sú účastníci

konaní podľa § 15 ods. 2 uvedeného zákona, nie je možné súčasne aplikovať § 14 správneho poriadku. Správny poriadok výslovne zakotvuje tzv. subsidiárny charakter vo vzťahu k osobitným zákonom, ktoré upravujú rozhodovanie správnych orgánov. To znamená, že vo

veciach upravených osobitnými zákonmi je potrebné v konaní postupovať prednostne podľa týchto osobitných predpisov a len vtedy, ak osobitné zákony neobsahujú potrebnú úpravu   na riešenie určitej procesnej otázky, vtedy možno použiť príslušné ustanovenie správneho poriadku. Zákony č. 276/2001 Z.z. a č. 657/2004 Z.z. sú vo vzťahu k správnemu poriadku

zákonmi lex specialis. Obidva zákony sú zákonmi rovnakej právnej sily, zákon č. 276/2001 Z.z. okrem špecifických vzťahov v sieťových odvetviach upravuje aj procesné podmienky a zákon č. 657/2004 Z.z upravuje podmienky pre oblasť jednej komodity, ktorou je teplo.

Žalovaný ďalej uvádza, že vzhľadom na to, že udelenie oprávnenia na podnikanie   je prejavom vôle určitého, konkrétneho navrhovateľa – žiadateľa, ktorého proces je upravený v zákone č. 276/2001 Z.z., kde v spojení so zákonom č. 657/2004 Z.z. konkrétny navrhovateľ

je povinný splniť taxatívne určené podmienky ustanovené v hmotnom práve, aby Úrad mohol vydať povolenie na podnikanie, resp. povolenie na podnikanie zmenil alebo odňal.

Účastníkom konania mohol byť len ten, kto prejavil vôľu získať v konaní oprávnenie   na podnikanie, resp. na jeho strane vznikli podmienky na zmenu alebo odňatie povolenia   na podnikanie a nie ako tvrdí žalobca, že účastníkom konania mal byť aj on, pretože mu malo byť umožnené realizovať jeho procesné práva v záujme ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov i napriek skutočnosti, že nežiadal Úrad o vydanie povolenia   na podnikanie v tepelnej energetike.

Na záver vyjadrenia uviedol, že v § 15 ods. 2 zákona č. 276/2001 Z.z. je dostatočne   a jednoznačne upravený status účastníka konania o vydaní, resp. zmene a odňatí povolenia a práve tento zákon, vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave správneho poriadku pre naplnenie a dosiahnutie jeho účelu, zúžil okruh účastníkov. Ak by zákonodarca nemal úmysel

zúžiť okruh účastníkov v konaní o vydanie, zmene a zrušení povolenia, neurobil by tak ani v zákone č. 276/2001 Z.z. Ak by mohol byť účastníkom konania o povolení každý, koho

chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo, ale i nepriamo dotknuté,   do úvahy by spadalo množstvo právnických alebo fyzických osôb, s ktorými by sa muselo konať, a preto má svoje opodstatnenie úprava, ktorá zužuje okruh účastníkov správneho konania. Úrad preto so žalobcom nemal a nemohol konať ako s účastníkom konania o zrušení povolenia na podnikanie v tepelnej energetike, nakoľko žalobca v predmetnom konaní nemal

a nemá aktívnu legitimáciu.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c O.s.p. v spojení ustanovením § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§ 246c ods.1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 212 a nasl. O.s.p.),

bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné v danom prípade vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či je správny záver krajského súdu, keď konanie zastavil z dôvodu, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou.

Podľa § 5 ods. 1 písm. e/ zákona č. 276/2001 Z.z. Úrad rozhoduje o vydaní, zmene   a o odňatí povolenia na vykonávanie regulovaných činností (ďalej len povolenie) podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov (osobitnými predpismi sú zákon č. 656/2004 Z.z. a 657/2004 Z.z.).

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z.z.

Úrad rozhodne o zrušení povolenia,   ak držiteľ povolenia

a) prestal spĺňať podmienky na vydanie povolenia podľa § 6,

b) porušil povinnosti ustanovené v § 10 ods. 2 písm. a), b) a d),

c) písomne požiada o zrušenie povolenia najmenej dvanásť mesiacov pred

  požadovaným termínom zrušenia,

d) nedodržal dobu začatia predmetu podnikania podľa § 7 ods. 1 písm. e) alebo § 7   ods. 2 písm. g),

e) prestal vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie.

Podľa§ 15 ods. 2 zákona č. 276/2001 Z.z. účastníkom konania podľa § 5 ods. 1 písm. e), j), bb), dd), qq), oo), ss), tt) a uu) je navrhovateľ, vo veciach podľa § 5 ods. 1 písm. g), h), i) a k) navrhovateľ a prevádzkovateľ sústavy, siete alebo zásobníka.

V zmysle § 15 ods. 5 zákona č. 276/2001 Z.z.   na konanie podľa odsekov 1 až 4  

sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie

súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu   je prípustné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len   na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť   na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Trnave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru,  

že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch

napadnutého uznesenia, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozhodnutia.

Ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 276/2001 Z.z. výslovne ustanovuje, kto  

je účastníkom konania. Je ním výlučne navrhovateľ. Keďže uvedené ustanovenie zákona   č. 276/2001 Z.z. upravuje okruh možných účastníkov, nie je možné rozšíriť okruh účastníkov ešte všeobecným zákonom o správnom konaní, pretože správny poriadok je možné použiť, len v prípade ak osobitný zákon neobsahuje špeciálnu úpravu. Uvedené ustanovenie  

je určujúce pri problematike okruhu účastníctva aj   pri rozhodovaní o zrušení povolenia v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z.z., keďže okruh účastníkov v konaniach   podľa

zákona 657/2004 Z.z. upravuje v § 5 ods.1 písm. e/ zákon č. 276/2001 Z.z. a nie zákon   č. 657/2004 Z.z. samotný. Z tohto dôvodu nebolo možné prijať argumentáciu žalobcu   a na okruh účastníkov aplikovať § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v spojení s § 37 zákona č. 657/2004 Z.z., preto žalobca nemohol byť účastníkom

predmetného správneho konania.

Žalobca nespĺňa požiadavku § 250 ods. 2 O.s.p. na to, aby mohol byť žalobcom v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p., keďže nebol účastníkom správneho konania o zrušení

povolenia na podnikanie v tepelnej energetike spoločnosti T. P., spol. s r.o., preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p., tak, že žalobcovi, ktorý   nemal v odvolacom

konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 08. februára 2011

JUDr. Jana Z e m k o v á PhD. v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková