3Sžo/38/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, Odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. OU-TT-OVVS2-2015/001996 zo dňa 8. januára 2015 a č. OU- TT-OVVS2-2014/029179 zo dňa 29. decembra 2014, v konaní o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/106/2015-22 zo dňa 21. marca 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k 20S/106/2015-22 zo dňa 21. marca 2016 p o t v r d z u j e. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trnave odvolaním napadnutým uznesením č. k. 20S/106/2015-22 zo dňa 21. marca 2016 zastavil konanie a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa si rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OVVS2-2015/001996 zo dňa 8. januára 2015 prevzala dňa 05. 03. 2015 a lehota na podanie žaloby, vyplývajúca z ustanovenia § 250b ods. 1 O.s.p., uplynula dňom 05. 05.2015, pričom žaloba bola podaná osobne až dňa 27. 08. 2015, teda oneskorene. Z administratívneho spisu žalovaného súd ďalej zistil, že žalobkyňa napadnuté rozhodnutie č. OU-TT- OVVS2-2014/029179 zo dňa 29. decembra 2014 prevzala dňa 19. 01. 2015, čo vyplýva z vlastnoručného podpisu na doručenke. Lehota na podanie žaloby uplynula dňom 19. 03. 2015, pričom žaloba bola podaná osobne až dňa 27. 08. 2015, teda oneskorene. Záverom prvostupňový súd uviedol, že žalobkyňa žiadala preskúmať prvostupňové rozhodnutia, ktorých fotokópie priložila k podaniu, pričom sa nejednalo o rozhodnutia vydané po využití opravných prostriedkov v rámci správneho konania. V podanej žalobe absentovali podstatné náležitosti podľa § 249 ods. 2 O.s.p., avšak vzhľadom na dôvod zastavenia konania, súd neodstraňoval vady neúplného podania vzhľadom na neúčelnosť a nehospodárnosť takéhoto konania. Na základe uvedených dôvodov konanie zastavil a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 246c O.s.p. v spojení sa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Žalobkyňa podala voči uzneseniu Krajského súdu v Trnave odvolanie, v ktorom uviedla, že súd nazáklade vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Domáhala sa zrušenia sankcií vyplývajúcich z priestupkového konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27. 05. 2016 uviedol, že rozhodnutia v predmetných veciach boli vydané v súlade so zákonom a vyjadril presvedčenie, že správny orgán postupoval zákonným spôsobom. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého uznesenia jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V zmysle § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení druhej hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (ods. 2). Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným (ods. 3). Podľa § 249 ods. 1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Podľa § 250 ods. 4 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Podľa § 250b ods. 1 O. s. p., žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa § 250d ods. 3 O. s. p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že Rozkazom Okresného úradu Trnava č. OU-TT- OVVS2-2015/001996 zo dňa 8. januára 2015 bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) a bola jej uložená sankcia, podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 13 ods. 2 a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch, vo výške 25 €. Zásielku žalobkyňa osobne prevzala dňa 05. 03. 2015. Žalobkyňa v zmysle poučenia vyplývajúceho z predmetného rozhodnutia, nepodala v určenej lehote odpor voči predmetnému rozhodnutiu, následkom čoho nadobudlo právoplatnosť. Rozkazom Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OVVS2-2014/029179 zo dňa 29. decembra 2014 bola žalobkyňa uznaná za vinnú zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, za čo jej bola uložená pokuta podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 13 ods. 2 a § 47 ods. 2 zákona o priestupkoch vo výške 17 €. Predmetné prvostupňové rozhodnutie prevzala žalobkyňa osobne dňa 19. 01. 2015. Žalobkyňa elektronickou formou - mailom zo dňa 19. 01. 2015 podala voči predmetnému rozhodnutiu odpor. Tou istou formou bola dňa 21. januára 2015 informovaná, aby podaný odpor doplnila písomne do troch dní, v opačnom prípade nebude jej podanie vyvolávať následky podaného odporu v zmysle zákona. Zo spisu predloženého žalovaným vyplýva, že odpor podanýelektronickou formou prostredníctvom mailu, nebol zo strany žalobkyne doplnený zákonom požadovaným spôsobom. Podľa § 87 ods. 4 a 5 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. Včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. Obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania alebo vyššiu výmeru sankcie, než bola uvedená v rozkaze, ak sa pri prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti. Rozkaz, proti ktorému nebol včas podaný odpor, má účinky právoplatného rozhodnutia. Podľa ust. § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní. Z platnej právnej úpravy teda vyplýva, že každé podanie musí mať materiálnu, t.j. písomnú podobu. To neplatí v prípade elektronických dokumentov v administratívnom styku podpísaných platným zaručeným elektronickým podpisom a vyhotovených v súlade s osobitnými predpismi. Zákon pripúšťa ústnu formu podania len do zápisnice. Ak bolo podanie v písomnej podobe urobené pomocou komunikačných prostriedkov (ďalekopis, fax, mail a pod.), je nevyhnutné takéto podanie doplniť do troch dní písomnou podobou tohto podania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa voči žalobou napadnutým rozhodnutiam prvostupňových správnych orgánov nepodala opravný prostriedok vo forme vyžadovanej zákonom a tieto nadobudli právoplatnosť. Krajský súd v Trnave v odvolaním napadnutom uznesení správne určil, že neboli splnené podmienky pre súdny prieskum rozhodnutí žalovaného z dôvodu uplynutia zákonom určenej lehoty na podanie žaloby, ako i z dôvodu, že táto smeruje voči prvostupňovým rozhodnutiam, ktoré nadobudli právoplatnosť z dôvodu, že neboli vyčerpané riadne opravné prostriedky. Odvolací súd zistil, že námietky navrhovateľky uvedené v odvolaní, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, krajský súd sa správne nezaoberal dôvodmi žaloby, pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle ust. § 219 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.