Najvyšší súd
3 Sžo 31/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej
veci žalobcu: K. P., bytom D., právne zastúpeného JUDr. J. S., advokátom so sídlom I., proti
žalovanému: Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra č. 1, 975 41 Banská
Bystrica, za účasti 1/ O., O., 2/ Urbariát obce N., P., 3/ Ing. I. T., Ľ., 4/ A., 5/ P., 6/ Z., M., 7/
P., B., 8/ S., s.r.o., P., 9/ L., N., 10/ S.,B., 11/ Poľovnícke združenie N., Ľ., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2008/00365 zo dňa 12. decembra 2008, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/16/2009-43 zo dňa 10.
júna 2009 takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 23S/16/2009-43 zo dňa 10. júna 2009 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zo dňa 10.07.2009 zamietol
žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa
12.12.2008, č. 2008/00365 a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Vyššie uvedeným rozhodnutím žalovaný ako odvolací správny orgán zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa – Obvodného
lesného úradu v Lučenci zo dňa 05.06.2008, č. 2008/00120, ktorým nevyhovel návrhu
žalobcu zo dňa 30.04.2008 na obnovu konania podľa § 63 ods. 1 správneho poriadku vo veci
schválenia zmlúv o výkone práva poľovníctva v Poľovnom revíri N. na roky 2005 – 2014
schválených rozhodnutím zo dňa 11.04.2005 č. 2005/00064 pre nájomcu Poľovnícke
združenie N. nepovolil. Rozhodol tak z dôvodu, že žalobca zmeškal subjektívnu trojmesačnú
lehotu podľa citovaného ustanovenia, pretože už v roku 2006 vedel o tom, že medzi
Poľovníckym združením N. a subjektmi, ktorým bolo v poľovnom revíri priznané právo
poľovníctva došlo k uzavretiu zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva, ktoré boli následne
schválené rozhodnutím.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že primárne sa zaoberal otázkou, či v danom
prípade súdy preskúmavajú napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu
prvého stupňa, predmetom ktorých bolo nevyhovenie žiadosti žalobcu na obnovu konania.
Stotožnil sa so stanoviskom žalobcu, že vec je preskúmateľná súdom z vecného hľadiska
podľa § 247 a nasl. O.s.p., nakoľko sa nejedná o rozhodnutie procesnej povahy,
pretože otázka možnej obnovy konania zasahuje do sféry žalobcu s hmotnoprávnymi
následkami. Z rozhodnutí správneho orgánu mal krajský súd za preukázané, že nevyhovel
návrhu na obnovu konania z dôvodu nedodržania subjektívnej trojmesačnej lehoty a stotožnil
sa so stanoviskom žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa ohľadom
vyhodnotenia otázky včasnosti podania návrhu majúc za to, že návrh bol podaný po uplynutí
trojmesačnej subjektívnej lehoty, pretože jej začiatok je daný subjektívne, a viaže
sa na okamih, kedy sa účastník dozvedel o zákonných dôvodoch na obnovu konania, pričom
lehota začala plynúť dňom, keď mohol toto právo uplatniť po prvýkrát. Žalobca vedel
o schvaľovaní nájomných zmlúv, ako aj o jeho možnosti byť účastníkom v tomto konaní
s právom podať opravný prostriedok, keď sám uvádza, že túto možnosť nevyužil.
Z uvedeného možno vyvodiť, že svoje právo mohol uplatniť v lehote počínajúc
od 20.03.2006. Žalobca nepreukázal, aké nové skutočnosti alebo dôkazy vyšli najavo, ktoré
by nemal správny orgán pri rozhodovaní o schválení nájomných zmlúv dňa 11.04.2005.
Vzhľadom na nedodržanie zákonnej subjektívnej lehoty súd nepovažoval za potrebné
osobitne vyhodnocovať splnenie ďalších predpokladov pre povolenie obnovy konania,
uplatnených v návrhu v zmysle § 62 ods. 1 zákona o správnom konaní. Na záver zdôraznil,
že žalobca v konaní nepreukázal, že by príslušný orgán už rozhodol inak o otázke,
ktorú posudzoval v pôvodnom konaní správny orgán ako predbežnú otázku, a tiež
nepreukázal skutočnosť, že rozhodnutie sa opieralo o dôkazy, ktoré sa ukázali ako
nepravdivé. Navyše tieto skutočnosti by boli relevantné len v prípade včas podaného návrhu
na obnovu konania, k čomu v danom prípade nedošlo.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie žalovaného Krajského lesného úradu
v Banskej Bystrici v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, vec vráti
na ďalšie konanie a prizná náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania, ktoré sú v podstate prevzatím dôvodov žaloby vytýka súdu prvého stupňa nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov napadnutého rozsudku, nedostatočne zistený skutkový stav, ako aj nesprávne právne
posúdenie veci, pretože súd prvého stupňa mylne aplikoval a vykladal použitú právnu normu
na zistený skutkový stav, a preto v dôsledku porušenia procesných predpisov konanie má
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zdôraznil, že obidva
správne orgány opreli svoje nezákonné rozhodnutia o nedodržanie trojmesačnej subjektívnej
lehoty ustanovenej v § 63 ods. 3 správneho poriadku zo strany žalobcu, s čím sa stotožnil
aj súd prvého stupňa. S týmto nesúhlasí, pretože návrh na obnovu konania, ktorý doručil
správnemu orgánu dňa 30.04.2008 bol dodržaním jednak trojmesačnej subjektívnej
ako aj trojročnej objektívnej lehoty. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu
žalovaného vidí v tom, že svojim postupom nesprávne aplikovali na vec sa vzťahujúcu
hmotnoprávnu ako aj procesnú úpravu a vo veci vyslovili nesprávny právny záver, v dôsledku
čoho bol ukrátený na svojich právach formou porušenia zákona. Podľa § 14 ods. 1 zákona
č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, o výkone práva poľovníctva rozhoduje len vlastník poľovných
pozemkov uznaných za poľovný revír, alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených
alebo pričlenených do poľovného revíru (ods. 1), a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia,
len vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami,
alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať. Z citovanej právnej úpravy teda jednoznačne
vyplýva, že súhlas na nájom výkonu práva poľovníctva, alebo súhlas na podpísanie zmluvy
o nájme výkonu práva poľovníctva môže dať platne iba samotný vlastník dotknutého
poľovného pozemku. Pokiaľ vlastník poľovných pozemkov neudelí inej fyzickej osobe
alebo prípadne právnickej osobe, ktorej je ako vlastník poľovných pozemkov členom,
osobitné písomné plnomocenstvo na jeho zastupovanie v súvislosti s výkonom práva
poľovníctva alebo na nájom práva výkonu poľovníctva, nie je takáto fyzická osoba
alebo právnická osoba za vlastníka oprávnená bez ďalšieho konať vo veci zmluvy o výkone
práva poľovníctva. Tieto skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie správneho orgánu
nemohol žalobca bez svojho zavinenia uplatniť v konaní č. 2005/00064 o schválenie
nájomných zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva pred správnym orgánom prvého stupňa
OLÚ v Lučenci, keďže ho tento správny orgán ako účastníka konania v rozpore so správnym
poriadkom neprizval, a dôkazy – schválené zmluvy – nie sú pravdivé pre ich rozpor
so zákonom, pre nedostatok hmotnoprávnej spôsobilosti v nich uvedených pozemkových
spoločenstiev, združení a družstiev na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov vo veci
nájmu výkonu práva poľovníctva, pričom pre nedostatok ich procesnej spôsobilosti nemohli
byť účastníkom konania o schválení zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva aj z dôvodu
nedostatku právnej subjektivity na ich strane. Správny orgán bol preto povinný počas celého
tohto konania skúmať, či všetky subjekty spĺňajú podmienky na priznanie postavenia
účastníkov.
Žalovaný navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť z dôvodu, že skutočnosti uvedené
v odvolaní žalobcu sú zavádzajúce.
Zúčastnené osoby v 1. – 11. rade navrhli rozsudok krajského súdu, ktorý je v súlade
so zákonom potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania
(§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 O.s.p.
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď oznámil verejné vyhlásenie rozsudku
na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk a na úradnej tabuli
najvyššieho súdu.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že návrhom zo dňa 28.04.2008,
ktorý došiel Obvodnému lesnému úradu v Lučenci dňa 30.04.2008, požiadal žalobca
o obnovu konania. V dôvodoch uviedol, že ako vlastník poľovných pozemkov zapísaných
na liste vlastníctva č. X pre katastrálne územie N. a O., bol ako účastník opomenutý
v správnom konaní. Návrh podáva z dôvodu, že až teraz sa dozvedel o tom, že za neho niekto
zrejme podpísal zmluvu (zmluvy) o nájme výkonu práva poľovníctva na nehnuteľnosti, ktoré
sú v jeho vlastníctve a sú súčasťou poľovného revíru.
Za účelom prejednania podaného návrhu, doručených dokladov a riešenia predmetu
návrhu zvolal Obvodný lesný úrad v Lučenci pracovné jednanie na deň 22.05.2008,
z ktorého vyhotovil zápisnicu. Tohto jednania sa okrem iných zúčastnil aj žalobca a jeho
právny zástupca JUDr. J. S. Vychádzajúc zo záverov jednania, doplnil žalobca
prostredníctvom svojho zástupcu pôvodné podanie listom zo dňa 26.05.2008. V ňom navrhol,
aby postupom podľa § 63 ods. 1 a § 64 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov. Obvodný lesný úrad v Lučenci povolil obnovu konania a novým
rozhodnutím zrušil svoje pôvodné rozhodnutie sp.zn. 2005/00064 zo dňa 11.04.2005
z dôvodu, že zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva schválené v konaní považuje za
neplatné, lebo správny orgán prvého stupňa sa nezaoberal otázkou ich platnosti ako
predbežnou otázkou Obvodný lesný úrad v Lučenci rozhodnutím zo dňa 05.06.2008 č.:
2008/00120 nepovolil obnovu konania vo veci schválenia zmluvy o nájme výkonu práva
poľovníctva v Poľovnom revíri N., schválený rozhodnutím č. 2005/00064 z 11.04.2005
a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Správneho
poriadku sa podáva v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch
obnovy konania, pričom subjektívna trojmesačná lehota dodržaná nebola.
V dôsledku podaného odvolania žalovaný ako odvolací správny orgán odvolanie
žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že v záujme objektívneho zistenia stavu veci dôsledne posúdil skutočnosti a dôkazy
predložené žalobcom, pričom dospel k záveru, že vlastníctvo žalobcu k poľovným pozemkom
o výmere 1,96 ha, ako aj ďalšie navrhované dôkazy nemohli mať podstatný vplyv na vlastné
konanie o schvaľovaní nájomných zmlúv a na jeho výsledok ukončený rozhodnutím zo dňa
11.04.2005. Stotožnil sa so záverom prvostupňového správneho orgánu v tom, že žalobca
vedel o dôvodoch obnovy konania, svoje právo v trojmesačnej subjektívnej lehote neuplatnil
a jej zmeškanie nemožno odpustiť.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí alebo postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších
právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie právach
a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie
rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb
alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom
správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 2, 3 O.s.p.).
Predmetom preskúmania v danej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorý zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o nepovolení
obnovy konania.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby každá osoba,
ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu
ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať
autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakým právami ako ten,
o koho práva ide.
Inštitút obnovy správneho konania je upravený v štvrtej časti zákona o správnom
konaní s názvom „Riadne opravné prostriedky“ v ustanovení §§ 62 až 64, hoci
nespochybniteľne ide o mimoriadny opravný prostriedok. Obnova konania dáva účastníkovi
konania možnosť, aby sa v prípade splnenia zákonom ustanovených podmienok
o jeho právoplatne skončenej veci opätovne rozhodlo. Inštitút obnovy konania tak umožňuje
prekonať prekážku res iudicatae. Pokiaľ ide o právnu konštrukciu obsiahnutú v ustanovení
§ 62 ods. 1 správneho poriadku, možno teda dospieť k záveru, že príslušný správny orgán je
povinný o návrhu na obnovu konania rozhodnúť. Takýmto rozhodnutím sa obnova konania
povolí alebo zamieta.
Úlohou inštitútu obnovy konania je odstrániť nedostatky v zistení skutkového stavu
veci, alebo nedodržaní niektorých procesných podmienok.
K podmienkam obnovy správneho konania patrí:
- právoplatné rozhodnutie,
- obnova nie je zo zákona vylúčená (§ 63 ods. 3 správneho poriadku),
- návrh účastníka na obnovu konania s uvedením dôvodov, resp. nariadenie
obnovy správnym orgánom,
- existencia taxatívne vymedzených dôvodov na obnovu (§ 62 ods. 1 písm. a/ až e/
správneho poriadku),
- zachovanie objektívnej a subjektívnej lehoty ustanovenej v ustanovením § 63
ods. 3 správneho poriadku s výnimkou uvedenou v ods. 4.
Podľa § 63 ods. 1 správneho poriadku, obnovu konania povolí na návrh účastníka
konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. Návrh
sa podáva na správnom orgáne uvedenom v ods. 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa,
keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr do 3 rokov od právoplatnosti
rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie
lehoty (§ 28) nemožno odpustiť (§ 63 ods. 3 citovaného zákona).
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že správny
poriadok prikazuje účastníkovi konania svoj návrh na obnovu konania podať
v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom orgáne. Treba zdôrazniť, že tak účastník
konania pri podaní svojho návrhu ako aj správny orgán musí pri nariadení obnovy
konania dodržať súčasne obe zákonné lehoty, začiatok ktorých je založený inými
právnymi skutočnosťami. Trojmesačná lehota plynie odo dňa, keď sa účastník dozvedel
o dôvodoch obnovy (subjektívna lehota). Právne významný bude teda okamih,
keď sa o existencii dôvodu skutočne dozvedel a nie moment, keď sa o ňom mohol
dozvedieť. Obnova konania nebude prichádzať do úvahy, ak ktorákoľvek z týchto lehôt
(subjektívna, resp. objektívna lehota) márne uplynula, pretože účastníkovi konania zanikne
právo domáhať sa nápravy právoplatného rozhodnutia v rámci obnovy konania.
Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov a vo vzťahu k obsahu súdneho
a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ustanovenie § 219
v spojení s § 372p ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, preto sa k nim v celom rozsahu pripája.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu žaloby posúdil
námietky žalobcu ako nedôvodné, pretože dospel k záveru, že postup správnych orgánov bol
správny a skutkový záver, z ktorého vychádzali bol pre prijatý právny záver dostatočne
zistený.
Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že správne orgány postupovali v rozpore
s ustanoveniami správneho poriadku.
V preskúmavanej veci sa správne orgány jednotlivo zaoberali všetkými námietkami
žalobcu, jeho požiadavkami a pripomienkami a je treba súhlasiť so žalovaným, že žalobca
vedel o uzatváraní zmlúv v Poľovnom revíri N. a ich schválení rozhodnutím Obvodného
lesného úradu v Lučenci zo dňa 11.04.2005, čo vyplýva a potvrdzuje jeho list zo dňa
20.03.2006, označený ako Vec: Žiadosť o prijatie za člena Poľovníckeho združenia – odvolanie, adresované Poľovníckemu združeniu N., Ing. I. T., podľa ktorého, cit.: „Tu
pripomeniem, že celú vec som mohol riešiť skôr a rázne, stačilo sa odvolať v procese
uzatvárania a schvaľovania NZ“. Táto skutočnosť nevyplýva len z uvedeného listu, ale aj
z ďalšieho listinného dôkazu, ktorým je podporne odôvodnenie rozsudku Okresného súdu
v Lučenci zo dňa 17.03.2008, č.k. 17C/133/07-99, v ktorom konaní sa žalobca domáhal
nahradenia rozhodnutia členskej schôdze Poľovníckeho združenia Nové N..
Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutia
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky náležitosti,
ktoré mu predpisuje ustanovenie § 47 správneho poriadku, je zrozumiteľné a dostatočne
odôvodnené. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a jeho právny záver
aj podľa odvolacieho súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 23S/16/2009-43 zo dňa 10.06.2009 ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému žalobcovi právo na náhradu
trov konania nevzniklo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 13. mája 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková