3Sžo/303/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: E. R., bytom L., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-P-101/BA- KDI21-2013 zo dňa 8. októbra 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/264/2013- 33 zo dňa 12. júna 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/264/2013- 33 zo dňa 12. júna 2015 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) postupom podľa § 250ja ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-P-101/BA-KDI21-2013 zo dňa 8. októbra 2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II, č. ORP-P-43/II-OBCP-2011- M zo dňa 1. augusta 2013 o zadržaní vodičského preukazu žalobcu a zamietol odvolanie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia po opise skutkového stavu poukázal na skutočnosť, že ak páchateľ priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky preukázateľne zaplatil uloženú blokovú pokutu v lehote podľa § 71 odseku 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), zadržaný vodičský preukaz sa mu bezodkladne vráti po tom, čo sa orgán Policajného zboru o zaplatení pokuty dozvedel. Páchateľ priestupku je na účely prevzatia zadržaného vodičského preukazu povinný dostaviť sa na orgán Policajného zboru. Ďalej krajský súd uviedol, že v prípade ak páchateľ priestupku nezaplatil uloženú blokovú pokutu v lehote podľa odseku 2, orgán Policajného zboru vydá do 30 dní od uplynutia tejto lehoty rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu a postúpi vec na výkon rozhodnutia. Zadržaný vodičský preukaz sa vráti jeho držiteľovi až po výkone rozhodnutia.

Krajský súd konštatoval, že orgán Policajného zboru zadrží vodičský preukaz a vydá rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu aj vtedy, ak páchateľ priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil ako vodič motorového vozidla, nezaplatil uloženú pokutu v lehote určenej v rozhodnutí o priestupku; o zadržaní vodičského preukazu sa vydá potvrdenie, pričom ustanovenia odsekov 3 až 5 sa použijú primerane.

V danom prípade z obsahu spisu mal krajský súd nesporne zistené, že žalobca v lehote určenej v právoplatnom rozhodnutí, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, nezaplatil uloženú sankciu 60,- Eur a trovy konania 16,- Eur. Následne z dôvodu nesplnenia povinnosti žalobcom, dňa 17. mája 2013 došlo k zadržaniu vodičského preukazu žalobcu č. SB- 508760 vydaného dňa 19. novembra 1999, o čom bolo vydané potvrdenie, ktorého prevzatie žalobca odmietol podpisom potvrdiť. Podľa názoru krajského súdu, o zadržaní vodičského preukazu prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie v súlade s vyššie citovaným ustanovením zákona o cestnej premávke.

Ďalej krajský súd uviedol, že z obsahu spisu nevyplýva skutočnosť o zaplatení uloženej sankcie žalobcom pred vydaním napadnutého rozhodnutia a krajský súd preto nezistil dôvody na jeho zrušenie.

Krajský súd nesúhlasil s názorom žalobcu, že došlo k dvojitému postihu, pretože k uloženiu pokuty došlo v súvislosti so zisteným porušením § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Zadržanie vodičského preukazu podľa krajského súdu nie je sankciou za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, ale opatrením smerujúcim k zabezpečeniu splnenia povinnosti žalobcu, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím. K zadržaniu vodičského preukazu žalobcu došlo z dôvodu jeho ďalšieho porušenia povinností, a to nerešpektovania povinnosti uhradiť sankciu a trovy konania, ktoré mu boli uložené právoplatným rozhodnutím.

Záverom krajský súd uviedol, že dôvody, ktoré viedli správny orgán k vymáhaniu uloženej pokuty prostredníctvom súdneho exekútora nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu, pretože vymáhanie pohľadávky voči žalobcovi nebolo predmetom tohto konania.

Na základe uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že žalovaný konal v súlade so zákonom, v konaní nebola zistená vada, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu podľa § 250 ja ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania krajský súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovaný na náhradu nemá zákonný nárok.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

V podanom odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe. Poukázal na uhradenie uloženej pokuty prijímateľovi pred podaním žaloby a z tohto dôvodu namietal postúpenie vymáhania pohľadávky súdnemu exekútorovi za právoplatne ukončené pre príslušníkov Policajného zboru a každý ďalší postup za nezákonný. Ďalej uviedol, že podaním vymáhanej pohľadávky súdnemu exekútorovi boli zaťažené orgány súdnej moci a síce exekútor a exekučný súd. Podľa názoru žalobcu príslušný orgán Policajného zboru sa vzdal vymožiteľnosti vlastnými prostriedkami.

Ďalej uviedol, že krajský súd nezohľadnil skutočnosť, že jemu ako žalobcovi nebol zadržaný vodičský preukaz na základe rozhodnutia zo dňa 1. augusta 2013, preto žiadal potvrdenie, že mu bol odobratý vodičský preukaz dňom 1. augusta 2013 alebo po tomto termíne. Od 17. mája 2013 do 1. augusta 2013bol vedený v databáze Policajného zboru ako vodič so zadržaným vodičským preukazom bez udania dôvodu.

Ďalej žalobca namietal nestiahnutie podania u súdneho exekútora zo dňa 25. augusta 2012, napriek zaplatenej sankcii. Žalobca tiež konštatoval, že neodmietol podpísať potvrdenie o vydaní dokladu preukazujúceho odovzdanie vodičského preukazu s tým, že mu bolo vydané potvrdenie bez údaja ručne dopísaného o odmietnutí podpísania listiny.

Žalobca konštatoval, že mu neboli doručené žiadne poštové poukážky, na základe ktorých by získal nové údaje na nového prijímateľa. Preto považoval rozhodnutie krajského súdu za nezákonné, nakoľko nesprávne vyhodnotil postup orgánov Policajného zboru.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18. augusta 2015. Vo svojom vyjadrení k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu považuje za správne. Preskúmaním zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho postupu, krajský súd podľa žalovaného správne dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom, t.j. správne orgány vo veci riadne zistili skutkový stav a tento po právnej stránke správne posúdili. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom i správnym poriadkom, t.j. s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi a uložené sankcie sú zákonné a dôvodné.

Ďalej žalovaný zopakoval skutočnosti, ktoré už skôr tvrdil v podanom vyjadrení k žalobe zo dňa 13. januára 2014. Žalovaný trval na svojom vyjadrení, že dôkazy zadovážené v priebehu objasňovania priestupku preukazujú, že žalobca sa priestupku dopustil a sú relevantnými dôkazmi, ktoré žalovanému dostatočne postačili na preukázanie a vyslovenie viny.

Skonštatoval, že podľa § 71 ods. 6 zákona o cestnej premávke, orgán Policajného zboru zadrží vodičský preukaz a vydá rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu aj vtedy, ak páchateľ priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil ako vodič motorového vozidla nezaplatil uloženú pokutu v lehote určenej v rozhodnutí o priestupku.

Žalovaný sa stotožnil s výrokom súdu, že z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým správnym orgánom, ako aj z odvolacieho konania zistil, že medzi účastníkmi je nesporné, že žalobca neuhradil pokutu ani trovy konania.

Záverom uviedol, že dostatočne zistil skutkový stav prípadu, konanie bolo bez právnych a iných vád a dokázal vinu žalobcu dostatočným spôsobom. O vine žalobcu nemá správny orgán žiadne pochybnosti, preto žiadal napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, rozhodnutie žalovaného a konanie predchádzajúce jeho vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 71 ods. 2 zákona o cestnej premávke, policajt na mieste vydá o zadržaní vodičského preukazu podľa odseku 1 potvrdenie, v ktorom povolí ďalšiu jazdu na 15 dní; povolenie platí len na území Slovenskej republiky. V potvrdení musí byť uvedený rozsah udeleného vodičského oprávnenia a spôsob vrátenia vodičského preukazu. Páchateľ priestupku môže požiadať policajta, ktorý vodičský preukaz zadržal, aby zadržaný vodičský preukaz postúpil orgánu Policajného zboru v mieste jeho pobytu alebo v mieste, kde sa zdržiava, na účely jeho vrátenia; policajt je povinný tejto žiadosti vyhovieť.

Podľa § 71 ods. 5 zákona o cestnej premávke, ak páchateľ priestupku nezaplatil uloženú blokovú pokutu v lehote podľa odseku 2, orgán Policajného zboru vydá do 30 dní od uplynutia tejto lehoty rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu a postúpi vec na výkon rozhodnutia. Zadržaný vodičský preukaz sa vráti jeho držiteľovi až po výkone rozhodnutia.

Podľa § 71 ods. 6 zákona o cestnej premávke, orgán Policajného zboru zadrží vodičský preukaz a vydá rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu aj vtedy, ak páchateľ priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil ako vodič motorového vozidla, nezaplatil uloženú pokutu v lehote určenej v rozhodnutí o priestupku; o zadržaní vodičského preukazu sa vydá potvrdenie. Ustanovenia odsekov 3 až 5 sa použijú primerane. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-P-101/BA.KDI21-2013 zo dňa 8. októbra 2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II, č. ORP-P-43/II-OBCP-2011- M zo dňa 1. augusta 2013 o zadržaní vodičského preukazu žalobcu a zamietol odvolanie.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).

Senát odvolacieho súdu vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že správny orgán v danom prípade postupoval v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodol a s námietkami žalobcu sa náležite zaoberal. Zároveň sa krajský súd vecne správne a dostatočne vysporiadal so všetkými vznesenými námietkami v podanom odvolaní.

K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa uhradenia sankcie pred podaním žaloby odvolací súd uvádza,že medzi účastníkmi nebolo sporným, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. 8. októbra 2013 nebola uhradená uložená sankcia 60,- Eur vrátane trov konania vo výške 16,- Eur. V spisovom materiáli krajského súdu sa na č. l. 31 nachádza tabuľka so zoznamom platieb, kde pri prijatej platbe vo výške 60,- Eur a vo výške 16,- Eur na meno žalobcu je uvedený dátum 11. november 2013 a poznámka, že úhrada bola vykonaná dňa 7. novembra 2013. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že platby boli uskutočnené poštovými poukážkami dňa 7. novembra 2013. Vzhľadom na uvedené, v každom prípade je evidentné, že v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia nebola uskutočnená platba za uloženú sankciu.

Ďalšie námietky žalobcu ohľadom spôsobu platby a vydávania poštových poukážok sú v tomto smere bezpredmetné.

Odvolacia námietka žalobcu o postúpení pohľadávky súdnemu exekútorovi je rovnako právne irelevantná. Žalobca namieta, že zákon o cestnej premávke bol prijatý v úmysle urýchlenia vymáhania sankcií, aby sa odstránila prekážka vymáhania súdnou cestou a postúpením pohľadávky tak orgány Policajného zboru Slovenskej republiky zbytočne zaťažili orgány súdnej moci - exekučný súd a súdneho exekútora.

K daným tvrdeniam odvolací súd uvádza, že žalobcovi bola uložená pokuta v zmysle § 22 ods. 2 písm. k) zákona o priestupkoch. Na priestupkové konanie, ako osobitný druh správneho konania, sa subsidiárne vzťahuje správny poriadok. To znamená, že na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok v priestupkovom konaní, o náhrade trov priestupkového konania a o spôsobe vymáhania plnení sa vzťahujú ustanovenia v § 71 až 80 správneho poriadku, nakoľko zákon o priestupkoch v § 88 a nasl. upravuje iba niekoľko špecifických ustanovení.

Prijatím zákona o cestnej premávke boli do priestupkového zákona doplnené niektoré ustanovenia o výkone rozhodnutia v priestupkovom konaní. Do tejto skupiny patrí aj § 88a priestupkového zákona, ktorý umožňuje vykonať rozhodnutie o uložení pokuty prevyšujúcej 60,- Eur, ak nebola uložená v blokovom konaní na návrh páchateľa priestupku vykonaním verejnoprospešných prác.

Preto tvrdenie, ktorým v úvode svojho odvolania žalobca namietal postup orgánov Policajného zboru Slovenskej republiky, ktoré sa nesnažili vymáhať pokutu na základe zákona o cestnej premávke vlastnými prostriedkami nemá pre rozhodovanie význam, keďže jedinými spôsobmi umožňujúcimi správny výkon rozhodnutia sú možnosti podľa správneho poriadku.

Ďalej odvolací súd konštatuje, že tvrdenie žalobcu o tom, že postúpením pohľadávky boli zaťažené orgány súdnej moci - exekučný súd a súdny exekútor je nedôvodné. V zmysle správneho poriadku mal orgán Policajného zboru Slovenskej republiky možnosť výberu, či dosiahnutie splnenia povinnosti uloženej exekučným titulom (splatná pokuta a trovy konania) bude vymáhať správnou exekúciou podľa správneho poriadku, alebo podá návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Uvedená možnosť domáhať sa výkonu rozhodnutia cestou súdneho exekútora vyplýva aj z ustanovenia § 72 ods. 2 správneho poriadku. Správny poriadok však neupravuje pravidlo, ktoré by platilo na riešenie otázky, kedy treba uskutočniť nútený výkon rozhodnutia vo sfére štátnej správy, a kedy súdnym exekútorom. Výber je preto v dispozičnej sfére vymáhajúceho veriteľa.

Žalobca v podanom odvolaní ďalej namietal, že krajský súd nezohľadnil skutočnosť, že jemu ako žalobcovi nebol zadržaný vodičský preukaz na základe rozhodnutia z 1. augusta 2013, preto žiadal potvrdenie, že mu bol odobratý vodičský preukaz dňom 1. augusta 2013 alebo po tomto termíne. K uvedenému odvolací súd uvádza, že vodičský preukaz bol žalobcovi odobratý na základe rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II č.p. ORP-P-43/11-OBCP-2011-M zo dňa 6. mája 2013, ktoré bolo zrušené až rozhodnutím o odvolaní Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát č. KRPZ-P-101/BA-KDI21-2013 zo dňa 1. júla 2013, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 8. júla 2013. Následne bolo vydané nové rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zo dňa 1. augusta 2013, v ktorom bolo rozhodnuté, že žalobcovi nebude vrátený vodičský preukaz predkonečným výkonom rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že nebolo potrebné vydávať nové potvrdenie, nakoľko vodičský preukaz bol zadržiavaný kontinuálne. Ak by správny orgán vrátil žalobcovi vodičský preukaz a potom ho znovu zadržal, takýto postup by bol nadbytočným, nakoľko žalobca v tom čase neuhradil uloženú sankciu a trovy konania.

K vyjadreniu žalobcu, že nie je pravda, že neodmietol podpísať potvrdenie o vydaní dokladu preukazujúceho odovzdanie vodičského preukazu s tým, že mu bolo vydané potvrdenie bez údaja ručne dopísaného o odmietnutí podpísania listiny, odvolací súd uvádza, že pre predmetnú právnu vec je rozhodným, že mu bolo vydané potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, čo vyplýva zo znenia ustanovenia § 71 ods. 6 zákona o cestnej premávke. Zákon teda nevyžaduje podpis žalobcu na uvedenom potvrdení, preto odmietnutie, resp. neodmietnutie podpísania potvrdenia nemá právny význam.

Na základe vyššie uvedených skutočností a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 a v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.