Najvyšší súd

3Sžo/30/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. M. O., bytom S., T., proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. MVRR-2009- 16284/67735-6 zo dňa 18.12.2009, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/94/2010-62 zo dňa 10.05.2011, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave   č. k. 3S/94/2010-62 zo dňa 10. mája 2011 p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á   p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Predmetom konania podľa petitu žaloby je „rozhodnutie“ žalovaného č. MVRR-2009- 16284/67735-6 zo dňa 18.12.2009.

Napadnutým uznesením zo dňa 10.05.2011 krajský súd konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zastavil, pretože nenesie znaky správneho rozhodnutia, a taktiež ani list   č. MVRR-2009-16284/59515-3 zo dňa 10.11.2009. Ani v jednom prípade nejde o rozhodnutie v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., ale o oznámenie a podrobné vysvetlenie prípadu žalobcu, a preto nemôže byť predmetom preskúmavania súdom.

Proti uzneseniu krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. V dôvodoch uviedol, že potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru   na základe zákona mu bolo doručené až dňa 02.10.2009, kde bolo uvedené,   že štátnozamestnanecký pomer končí na základe zákona podľa § 43 ods. 1 písm. b/ (nie   je uvedený aký zákon) dňom 30.09.2009 a to v súvislosti s úspešným vykonaním výberového konania č. VK 2009/30/10, ale takýto dôvod príslušný právny predpis nepozná. Výberové konanie nebolo realizované v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky   a ani so služobným predpisom služobného úradu žalovaného č. 1/2006, ktorým sa určujú   2  

podrobnosti výberového konania na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta. S odvolaním sa na výberové konanie je potom skončenie štátnozamestnaneckého pomeru taktiež v rozpore s platným poriadkom Slovenskej republiky. Tvrdenie súdu, že žalovaný vydal len „potvrdenie“ o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré nie je rozhodnutím, je nesprávne, lebo žalovaný právnym úkonom rozhodol o realizácii svojej vôle, ktorú prejavil tak, že sa rozhodol ukončiť štátnozamestnanecký pomer, hoci za zvláštnych okolností a v rozpore s platným právnym poriadkom.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu potvrdil, pretože žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy. Krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho uznesenie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a hlasovaním členov senátu v pomere 3:0   (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/94/2010-62 zo dňa 10.05.2011 je vecne správne.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že žalobca bol rozhodnutím žalovaného č. MVRR-2008-12235/25886 zo dňa 29.04.2008 podľa § 25 ods. 2 písm. c/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len zákon č. 312/2001 Z.z.) vymenovaný   do dočasnej štátnej služby s trojmesačnou skúšobnou lehotou. Štátnozamestnanecký pomer vznikol dňa 01.05.2008 a dočasná štátna služba mala trvať do doby vymenovania vybraného uchádzača do štátnej služby.

Dňa 25.09.2009 žalovaný vydal potvrdenie č. MVRR-2009-8399/50118 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, podľa § 43 zákona č. 312/2001 Z.z., v ktorom sa uvádza, že štátnozamestnanecký pomer končí na základe zákona podľa   § 43 ods. 1 písm. b/ z dôvodu, že rozhodnutím č. MVRR-2008-12235/25886 zo dňa 29.04.2008 bol žalobca vymenovaný do dočasnej štátnej služby do doby vymenovania vybraného uchádzača do štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto – hlavný štátny radca, v sekcii stratégie rozvoja regiónov, v samostatnom oddelení kontroly riadenia programov,   a v súvislosti s úspešným vykonaním výberového konania č. VK 2009/30/10 na uvedené štátnozamestnanecké miesto (hlavný štátny radca v sekcii stratégie rozvoja regiónov v samostatnom oddelení kontroly riadenia programov), štátnozamestnanecký pomer žalobcu v dočasnej štátnej službe končí jej uplynutím, dňom 30.09.2009.

Pre pochybnosti ohľadne skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podal žalobca návrh na začatie konania v zmysle § 126 a nasl. zákona č. 312/2001 Z.z. Na podanie reagoval   3  

žalovaný listom č. MVRR-2009-16284/59515-3 zo dňa 10.11.2009, proti ktorému podal žalobca odvolanie. K podaniu s názvom „Rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR - vedúceho služobného úradu č.MVRR-2009-16284/59515-3, odvolanie proti rozhodnutiu“, zaujal žalovaný stanovisko listom č. MVRR-2009-16284/67735-6 zo dňa 18.12.2009 (ktoré je predmetom súdneho prieskumu).  

Podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len,,rozhodnutie správneho orgánu“).  

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Súdna prax trvá na tom, že preskúmať je prípustné len rozhodnutie, ktoré bolo objektívne poznateľným spôsobom vydané, doručené alebo iným obdobným spôsobom sprístupnené právnickej osobe alebo fyzickej osobe. Ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe, taký úkon nepodlieha súdnemu prieskumu. Základným rozlišovacím znakom takého úkonu je to,   že správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale len v pozícii oznamovateľa, alebo orgánu zodpovedného za agendu potvrdení, overení, sťažností a pod.

Podľa § 39   ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z., štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí  

d/ uplynutím dočasnej štátnej služby (§ 43).

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona (§ 43) (§ 39 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z.).

Podľa § 43 ods. 1 písm. b/ zákona č. 312/2001 Z.z. štátnozamestnanecký pomer   na základe zákona sa skončí dňom uplynutia dočasnej štátnej služby.

Písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona obsahuje údaj o dni, ktorým sa štátnozamestnanecký pomer skončil, a o dôvode skončenia. Písomné potvrdenie vydá vedúci úradu (§ 43 ods. 3 zákona č. 312/2001 Z.z.).

  4  

Žalobca sa domáhal preskúmania stanoviska žalovaného, ktoré bolo vydané v konaní vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa zákona č. 312/2001 Z.z., ktorý   sa vzťahuje na veci týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

V danom prípade z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bolo v súlade s hore citovaným ustanovením § 43 zák. č. 312/2001 Z.z. vydané písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

Napadnutým stanoviskom, ktoré žalobca označil ako „rozhodnutie“, žalovaný nerozhodoval ani o vzniku, zmene alebo skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ale žalobcovi na základe jeho podania len podrobne a chronologicky vysvetlil (oznámil) ako k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Senát odvolacieho súdu, ktorý danú vec posúdil, sa v plnom rozsahu stotožňuje   a prikláňa k dôvodom rozhodnutia krajského súdu, ktorý v ňom podrobne uvádza, z akého dôvodu stanovisko žalovaného nenesie znaky správneho rozhodnutia v zmysle ust. § 244   ods. 3 O.s.p. a dodáva, že uvedené ustanovenie pre výsledok správneho konania obsahuje dôležitú právnu úpravu vyjadrujúcu väzbu rozhodnutí a postupov správnych orgánov   na vzťahy fyzických a právnických osôb, ktoré sa domáhajú súdnej ochrany a ktorá môže byť poskytnutá iba vtedy, ak rozhodnutia alebo postupy zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Napadnutým stanoviskom, ktoré žalobca označil ako „rozhodnutie“, žalovaný nerozhodoval o vzniku, zmene alebo skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ale žalobcovi písomnou formou vysvetlil ako k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo. Krajský súd správne vyhodnotil skutkový stav, ak konštatoval, že označené stanovisko nenesie znaky správneho rozhodnutia, a preto nemôže byť predmetom preskúmavania súdom a na vec správne aplikoval príslušné ustanovenia O.s.p. Štátnozamestnanecký pomer v tomto prípade skončil zo zákona, nie na základe rozhodnutia, ktorého zákonnosť by bolo možné v správnom súdnictve preskúmavať v režime piatej časti O.s.p.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie   5  

Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/94/2010-62 zo dňa 10.05.2011 podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo   na ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 01. decembra 2011

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková