3Sžo/28/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne V. P., bytom J., právne zast. JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom so sídlom v Rožňave, Námestie baníkov 17/33, proti žalovanému Okresnému úradu v Prešove, so sídlom Námestie mieru 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Krajského stavebného úradu v Prešove č. 2012-404/1301-2/SP-ZV z 20. apríla 2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/60/2012-93 z 28. januára 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/60/2012-93 z 28. januára 2014 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,O.s.p.“) rozhodnutie bývalého Krajského stavebného úradu v Prešove č. 2012-404/1301-2/SP-ZV z 20. apríla 2012 v spojení s rozhodnutím Obce Belá nad Cirochou č. ÚR-2012/76-002/190 z 5. marca 2012 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 481,82 eur.

Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že z obsahu odvolania je nesporné, že žalobkyňa ako odvolateľka namietala aj rozpor prvostupňového rozhodnutia so záväzným stanoviskom obce, pričom bývalý krajský stavebný úrad sa s touto odvolacou námietkou žiadnym spôsobom nevyrovnal. Rovnako Obec Belá nad Cirochou, ktorá vydala záväzné stanovisko sa so záväznosťou tohto stanoviska žiadnym spôsobom nevyrovnala. Ak sa Obec Belá nad Cirochou ako stavebný úrad a následne aj odvolací orgán nevyrovnali s vydaným záväzným stanoviskom obce, rozhodnutie nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnili v zmysle kritérií upravených v ustanovení § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. V súvislosti s tzv. záväzným stanoviskom Obce Belá nad Cirochou poukázal na to, že z jeho obsahu nie je zrejmé, na základe ktorého ustanovenia ktorého právneho predpisu toto záväzné stanovisko bolo vydané. V žiadnom prípade nemôže ísť ozáväzné stanovisko podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona. Obec Belá nad Cirochou nie je dotknutým orgánom, pretože je stavebným úradom a bolo preto povinnosťou správnych orgánov sa so záväznosťou tohto záväzného stanoviska náležitým spôsobom vyporiadať, pretože tak stavebný úrad, ako aj bývalý krajský stavebný úrad sa s otázkou uvedeného záväzného stanoviska žiadnym spôsobom nevyrovnali, považoval krajský súd obe rozhodnutia správnych orgánov z uvedeného dôvodu za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Ďalej krajský súd dôvodil, že nebola predložená územnoplánovacia dokumentácia Obce Belá nad Cirochou. Ak jediným a primárnym dôvodom pre správne orgány na zamietnutie návrhu žalobkyne o vydanie územného rozhodnutia bol nesúlad tohto návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou, je potom logické, že povinnosťou správneho orgánu bolo do spisu pripojiť aj túto dokumentáciu, resp. kópiu tejto dokumentácie. Nakoľko táto súdu predložená nebola, boli napadnuté rozhodnutia zrušené krajským súdom aj z dôvodu neúplného predloženia administratívneho spisu.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil a žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Namietal, že súd nesprávne posúdil obsah odvolania žalobkyne, ktorá v odvolaní výslovne nenamietala rozpor prvostupňového rozhodnutia so záväzným stanoviskom, len v odseku 5 odvolania uviedla, že Obec Belá nad Cirochou vydala 20. septembra 2010 pod číslom 2010/648 predbežné súhlasné stanovisko a listom č. 2010/356 zo dňa 2. mája 2011 súhlasné záväzné stanovisko k výstavbe malej vodnej elektrárne v profile Belá nad Cirochou, na vodnom toku Cirocha, r. km 17,800. V žiadnom prípade nemožno považovať vyššie uvedené konštatovanie o vydaní stanoviska obce za námietku, s ktorou sa mal odvolací orgán vyrovnať. Námietkou je tvrdenie spočívajúce v konkrétnom vyjadrení nesúhlasu, odporu, iného názoru s určitou skutočnosťou, nestačí len všeobecné vyjadrenie, konštatovanie určitej skutočnosti bez relevantného vyjadrenia určitého tvrdenia, ktorým sa účastník konania domáha opodstatnenosti svojho nároku vyjadreného v námietke. V námietkach musí účastník konania uviesť všetko, čo proti určitej skutočnosti uvedenej v rozhodnutí namieta, nestačí len konštatovanie, vyjadrenie určitej skutočnosti, nakoľko takéto konštatovanie nie je odôvodneným namietaním niečoho, s čím účastník konania nesúhlasí. Konštatovanie o vydaní záväzného stanoviska súd v napadnutom rozsudku subjektívne posúdil ako námietku v odvolaní, s ktorou sa mal odvolací orgán i stavebný úrad v rozhodnutí vyrovnať, avšak poukázal na tú skutočnosť, že správny poriadok v ustanovení § 47 ods. 3 ustanovuje obsahové náležitosti odôvodnenia, ale neustanovuje ako postupovať pri jeho formulovaní, nakoľko je potrebné vychádzať z účelu tejto obsahovej náležitosti rozhodnutia a snažiť sa, aby bol dosiahnutý. Podľa presvedčenia žalovaného súd nesprávne právne posúdil obsah ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného spĺňa atribúty podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, nakoľko tento dbal na jeho presvedčivosť a náležite vysvetlil a odôvodnil svoj názor na prejednávanú vec. Stavebný úrad ani odvolací orgán na záväzné stanovisko neprihliadli, nakoľko mali za preukázané v zmysle vyššie uvedených skutočností, že predmetná stavba nie je v súlade s územným plánom Obce Belá nad Cirochou, čo je prvoradým, základným a záväzným predpokladom pre posúdenie návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby a na samotné vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Doplnením odseku 4 v § 37 stavebného zákona sa v stavebnom zákone jednoznačne vymedzili podmienky pre zamietnutie návrhu na vydanie územného rozhodnutia, najmä vo väzbe na zabezpečenie súladu s podkladmi podľa odseku 1. Stavebný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nesúlad návrhu s platným územným plánom obce zistil po preskúmaní predložených dokladov, taktiež to vo svojom rozhodnutí uviedol i odvolací orgán, preto možno objektívne posúdiť skutočnosť, že na súdom vyčítané záväzné stanovisko obce bolo všeobecne prizreté, avšak správne orgány naň neprihliadli z legitímnych zákonných dôvodov, nakoľko bol jednoznačne splnený dôvod pre zamietnutie návrhu (§ 37 ods. 4 stavebného zákona). Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto žalovaný pokladá argumentáciu prvostupňového súdu ohľadom nedostatku dôvodov a nedostatočne zisteného skutkového stavu za nedôvodnú a napadnutý rozsudok v tejto časti za nesprávny.

Žalovaný nesúhlasil ani s dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodu nepripojenia územnoplánovacej dokumentácie, nakoľko územnoplánovacia dokumentácia nemá a ani nemôže byťsúčasťou správnych spisov, a to z dôvodu jej obsahovej náročnosti. V správnom súdnictve súd môže podľa § 120 ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie, pri ktorom verifikuje a dopĺňa dôkazy, ktoré boli vykonané v správnom konaní. Platná územnoplánovacia dokumentácia je verejne prístupným dokumentom na internetovom portáli Obce Belá nad Cirochou. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo/227/2010 z 26. októbra 2011 a uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažuje za správny záver o nepreskúmateľnosti správneho rozhodnutia pre neúplnosť spisu správneho orgánu z dôvodu, že neobsahuje územný plán obcí. Územnoplánovaciu dokumentáciu obce (regiónu) a jej záväzné časti schvaľuje obec (samosprávny kraj) všeobecne záväzným nariadením (§ 27 stavebného zákona). Schválený územný plán obce a schválený územný plán zóny je uložený v obci, na stavebnom úrade a na krajskom stavebnom úrade (§ 28 ods. 3 stavebného zákona), čo znamená, že je každému prístupný. S ohľadom na uvedené je požiadavka, aby bola územnoplánovacia dokumentácia, resp. kópia takejto dokumentácie súčasťou správneho spisu, považovaná potom za neopodstatnenú.

Žalovaný navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 212 a nasl. O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 246c ods. 2 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre potvrdenie alebo zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá, ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Súd pri preskúmavaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu nielen so zreteľom na hmotné právo, ale posudzuje zákonnosť rozhodnutia a postupu aj vzhľadom k tomu, či správny orgán postupoval v konaní v súlade s procesnými predpismi a v rámci súdneho prieskumu prihliada k tým procesným vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za účelom vykonania súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupužalovaného správneho orgánu si súd vyžiada administratívny spis, ktorý je povinný žalovaný správny orgán súdu predložiť. Ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2, 3 O.s.p., výsledkom súdneho prieskumu je rozhodnutie súdu rozsudkom tak, že žalobu zamietne alebo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie (§ 250j ods. 1, 2, 3 O.s.p.).

Povinnosťou súdu je rozsudok odôvodniť v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 157 ods. 2, a to tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v žalobe a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky, ako aj vysporiadal sa s námietkami, ktorými žalobca v žalobe namietal hmotnoprávne alebo procesné pochybenia správneho orgánu.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Citované zákonné ustanovenie je potrebné vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Je predpokladom toho, aby účastníci mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa správny orgán riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Stavebný úrad Obec Belá nad Cirochou v rozhodnutí č. ÚR-2012/76-002/190 z 5. marca 2012, ktorým návrh žalobcu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby Malá vodná elektráreň na pozemku parc. č. KN E 277/25 a KN E 3452 (koryto rieky Cirocha) v k.ú. L. zamietol, uviedol zároveň, že po preskúmaní predložených dokladov zistil, že predložený návrh na umiestnenie stavby nie je v súlade s platným územným plánom obce Belá nad Cirochou, schváleným uznesením obecného zastupiteľstva č. 75/2003 zo dňa 25. augusta 2003 a s platnými zmenami a doplnkami územného plánu obce schválenými uznesením obecného zastupiteľstva č. 56/2011 zo dňa 18. augusta 2011.

V odvolaní proti tomuto prvostupňovému správnemu orgánu žalobkyňa poukázala na súhlasné stanoviská inštitúcií a správnych orgánov a na verejnoprospešný charakter stavby.

Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutím č. 2012-404/1301-2/SP-ZV zo dňa 20. apríla 2012 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Obce Belá nad Cirochou č. ÚR-2012/76-002/190 z 5. marca 2012 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že plocha, na ktorej je navrhnuté umiestnenie stavby je funkčne určená ako plocha ornej pôdy. V grafickej časti územného plánu obce Belá nad Cirochou vo výkrese č. 1 komplexného priestorového usporiadania nie je vyznačené umiestnenie,,Malej vodnej elektrárne“ ani prislúchajúca funkčná plocha pre tento typ stavby a umiestnenie predmetnej stavby nie je uvedené ani v textovej časti územného plánu obce Belá nad Cirochou.

Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že uviedol, v čom vidí nesúlad stavby s územným plánom obce, ale žiadnym spôsobom nereagoval na odvolacie námietky žalobcu ohľadom stanovísk správnych orgánov. Ak tieto žalovaný považoval za nedôvodné, v odôvodnení rozhodnutia bol povinný uviesť z akého dôvodu ich za takéto považuje. Ak správny orgán považuje námietky v odvolaní za nedôvodné, musí dať účastníkovi správneho konania odpoveď, z akého dôvodu ich za takéto považuje. Vzhľadom k tomu, že žalovaný na odvolacie námietky žalobcu vôbec nereagoval je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, tak ako to správne konštatoval súd prvého stupňa.

Krajský súd v dôvodoch svojho napadnutého rozsudku uviedol, že z obsahu odvolania žalobkyne podaného proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa vyplýva, že namietala aj rozpor prvostupňového rozhodnutia so záväzným stanoviskom obce, pričom bývalý Krajský stavebný úrad v Prešove sa s touto odvolacou námietkou žalobkyne žiadnym spôsobom nevyrovnal. Podľa krajského súdu v žiadnom prípade nemôže ísť o záväzné stanovisko podľa § 140 b ods. 1 stavebného zákona a že z obsahu záväzného stanoviska Obce Belá nad Cirochou nie je zrejmé, že na základe ktorého ustanovenia, ktorého právneho predpisu obec toto záväzné stanovisko vydala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ku uvedenej argumentácii krajského súdu uvádza, že sa stotožňuje s krajským súdom v tom, že v danom prípade nejde síce o záväzné stanovisko vydané v zmysle § 140 b ods. 1 stavebného zákona. Túto skutočnosť obec ako stavebný úrad ani netvrdila a taktiež ani žalovaný správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval ako odvolací správny orgán. Takáto konštatácia nevyplýva ani z dôvodov rozhodnutí správnych orgánov. Na strane druhej považuje však odvolací súd za potrebné uviesť, že nič nebránilo Obci Belá nad Cirochou, aby bola prijala svoje „záväzné stanovisko“ vo vzťahu k navrhovanej stavbe, ktoré záväzné stanovisko je potrebné z hľadiska jeho obsahu chápať a vidieť skôr ako stanovisko obce k navrhovanej stavbe.

Vo vzťahu k vyššie uvedenej argumentácii krajského súdu je potrebné tiež uviesť, že musí si uvedomiť aj žalobkyňa, že navrhovaná stavba sa bezprostredne dotýka i oprávnených záujmov obce a jej obyvateľov, a preto nemožno vyčítať stavebnému úradu, keď v rámci hodnotenia dôkazov vzal zreteľ i na svoje prijaté „záväzné stanovisko“.

K uvedenej argumentácii krajského súdu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že podľa § 140a ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom do 31. júla 2013 dotknutým orgánom podľa tohto zákona je:

a/ orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, b/ obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, c/ vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Práva dotknutých orgánov vymedzuje stavebný zákon v ustanovení § 140a ods. 3 tak, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke, vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona a ďalej, okrem iného, chrániť záujmy týkajúce sa ochrany zdravia ľudu, zaistenia vplyvov na životné prostredie, správy pozemných komunikácií, dráh, atď.

Z uvedeného možno teda konštatovať, že dotknuté orgány sú spolupracujúce orgány verejnej správy špecializujúce sa na oblasť, ktorá je už mimo rámca pôsobnosti stavebného úradu a iba z ich odôvodnení je zrejmé, či a ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem (§ 126 ods. 1 stavebného zákona).

Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci (§ 140b ods. 1 stavebného zákona).

Postavenie dotknutého orgánu v konaniach podľa stavebného zákona (vyplývajúce z citovaných ustanovení stavebného zákona) mu prisudzuje odlišné oprávnenia ako účastníkom konania najmä s ohľadom na skutočnosť, že dotknutý orgán v konaní nepresadzuje svoje subjektívne práva, právne záujmy, ani sa nekoná o jeho právnych povinnostiach. Treba zdôrazniť, že dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejnýchzáujmov, ktorých ochrana vyplýva z osobitného predpisu. Verejný záujem predstavuje istý protiklad k záujmu súkromnému, jedná sa o určitý všeobecne prospešný stav, cieľ, ktorý treba chrániť a rešpektovať.

V preskúmavanej veci najvyšší súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány mali v konaní snahu dôsledne postupovať v súlade so stavebným zákonom a na strane druhej tiež v súčinnosti s dotknutými orgánmi, chrániacimi záujmy podľa osobitných predpisov. Stavebný úrad považoval za rozhodujúce nesúhlasné stanovisko Obce Belá nad Cirochou s navrhovanou stavbou MVE, keď mal tiež za to, že navrhovaná stavba je v rozpore so schváleným územným plánom obce.

Záväzné stanoviská dotknutých orgánov verejnej správy sú vydávané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy správneho orgánu. V danom prípade ide o podkladové rozhodnutia, ktoré sú záväzné pre stavebný úrad (§ 140b ods. 1 stavebného zákona), ktorý z nich musí v stavebnom konaní vychádzať. Keďže ide o čiastočné podkladové rozhodnutia v priebehu stavebného konania, zákon na ich prieskum neustanovuje osobitný postup, a preto sa námietky proti nim preskúmavajú v zmysle § 245 ods. 1 O.s.p. v konaní o preskúmanie zákonnosti v spojení s konečným rozhodnutím stavebného úradu. Vzhľadom na to, že sú v zmysle § 245 ods. 1 O.s.p. spôsobilým predmetom súdneho prieskumu musia byť odôvodnené. Iba z odôvodnenia je zrejmé, či a ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem (§ 126 ods. 1 stavebného zákona), a pretože ide o ochranu verejného záujmu nemožno upustiť od jeho odôvodnenia. Záväzné stanovisko musí obsahovať dôvody tak, aby bolo preskúmateľné v rozsahu správnej úvahy (§ 245 ods. 2 O.s.p.).

Pokiaľ krajský súd vytýkal správnym orgánom, že z predložených administratívnych spisov zistil, že tieto neobsahujú i príslušnú územnoplánovaciu dokumentáciu Obce Belá nad Cirochou. Podľa názoru krajského súdu, ak primárnym dôvodom na zamietnutie návrhu žalobkyne o vydanie územného rozhodnutia bol nesúlad jej návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou, je potom logické, že správny orgán mal do spisu pripojiť aj územnoplánovaciu dokumentáciu, respektíve jej kópiu. Z tohto dôvodu mal krajský súd za to, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu, a preto bol tu dôvod na zrušenie rozhodnutí správnych orgánov podľa § 250 j ods. 3 O.s.p.

S uvedeným právnym názorom krajského súdu sa Najvyšší súd SR nemohol stotožniť a v tomto smere správne poukazuje i Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky vo svojom odvolaní proti rozsudku krajského súdu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6 Sžo/227/2010 zo dňa 26.10.2011, z ktorého tiež vyplýva záver, že Najvyšší súd SR nepovažuje za správny záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre neúplnosť spisu správneho orgánu z dôvodu, že neobsahuje územný plán obcí. Územnoplánovaciu dokumentáciu obce (regiónu) a jej záväzné časti schvaľuje obec (samosprávny kraj) všeobecne záväzným nariadením (§ 27 stavebného zákona). Schválený územný plán obce a schválený územný plán zóny je uložený v obci, na stavebnom úrade a na krajskom stavebnom úrade (§ 28 ods. 3 stavebného zákona ), čo znamená, že je každému prístupný. Vzhľadom na tieto skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu nemožno potom právny názor krajského súdu ohľadne požiadavky, aby bola územnoplánovacia dokumentácia, resp. kópia takejto dokumentácie súčasťou administratívneho spisu, považovať za opodstatnený.

Krajský súd musí totiž akceptovať vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax i námietky žalovaného správneho orgánu, a preto musí podľa názoru odvolacieho súdu, súd I. stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia bližšie zdôvodniť svoje právne úvahy a závery. Bez tejto bližšej konkretizácie, vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax, by mohlo byť rozhodnutie krajského súdu, ale i Najvyššieho súdu SR /v prípade potvrdenia rozsudku krajského súdu/ považované za rozhodnutie z kategórie „prekvapivých rozhodnutí“.

Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďže z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva, ako súd postupoval pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správnehoorgánu na základe žaloby, keď v odôvodnení rozsudku vo veci samej nedal jednoznačnú odpoveď na zásadné námietky žalovaného správneho orgánu. Uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k rozhodnutiu, ktorým napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu a vo veci opäť rozhodnúť.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodol. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v novom rozhodnutí podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodnúť opätovne aj o náhrade trov konania, vrátane o náhrady trov tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.