3Sžo/271/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ MUDr. F. M., nar. XX.XX.XXXX, 2/ U. M., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom: Z., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Petronelou Kaveckou so sídlom Kolískova 1, 841 05 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, Námestie sv. Františka 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. k. KV/SU/1349/2014/1613/VK zo dňa 17.2.2014, v konaní o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/166/2014-64 zo dňa 2.7.2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/166/2014-64 zo dňa 2.7.2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutým uznesením č. k. 1S/166/2014-64 zo dňa 2.7.2015 zastavil konanie a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie, pri ktorom osobitný predpis nepripúšťa podanie riadneho opravného prostriedku, jednalo sa však o rozhodnutie, ktorým mohli byť fyzické osoby dotknuté na svojich právach. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného 1/, ktorým vyhovel protestu prokurátora, zrušil Opatrenie č. KV/SU/5317/2012/1513/LN zo dňa 4.4.2012 o tom, že nemá námietky proti ohláseným stavebným úpravám v byte žalobcov. Rozhodnutie obsahovalo poučenie o možnosti podať odvolanie v lehote 15 dní. Predmetom prokurátorského protestu podaného podľa § 26 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre nebolo rozhodnutie správneho orgánu, ale jednoduchší administratívny akt v zmysle stavebného zákona, súhlas s ohlásením, ktoré sa neprerokúva v správnom konaní a neprebieha konanie s dotknutými správnymi orgánmi a účastníkmi konania. V danom prípade podľa § 26 ods. 9 zákona o prokuratúre nebolo možné podať odvolanie alebo rozklad. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v prvom rade obsahovalo nesprávne poučenie, podľa ktorého proti napadnutému rozhodnutiu je možné podať odvolanie, čo aj žalobkyňa v prvom rade urobila. Krajský súd ustálil, že proti napadnutému rozhodnutiu zo dňa 17.2.2014 nie je možné podať odvolanie, a preto je Mestská časť Bratislava - Karlova Ves správnym orgánom, ktorý rozhodol v poslednom stupni aje v preskúmavanom konaní v právnom postavení žalovaného. Súd posudzoval splnenie lehoty na podanie žaloby a zistil, že rozhodnutie žalovaného si žalobkyňa (bola splnomocnená na zastupovanie manžela v stavebnom konaní), pri vykonávaní doručenia nevyzdvihla, písomnosť bola uložená na pošte dňa 21.2.2014, pričom nastala fikcia doručenia 3. dňom od uloženia. V danom prípade trojdňová úložná lehota začala plynúť dňa 22.2.2014 a skončila dňa 24.2.2014, ktorým bol pondelok, pričom tento deň sa považuje aj za deň doručenia napadnutého rozhodnutia. Žaloba bola podaná dňa 11.8.2014, t.j. po uplynutí lehoty podľa § 250b ods. 1 O.s.p., ktorá uplynula dňa 24.4.2014. Žalobkyňa ďalej namietala, že napadnuté rozhodnutie nebolo doručené jej, ale jej dcére, čo však v rámci konania pred správnym orgánom nenamietala a nepreukázala. Súd ďalej uviedol, že žalobca v druhom rade nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože oznámenie zo dňa 4.4.2014 bolo a malo byť doručované len žalobkyni v prvom rade, a preto ani napadnuté rozhodnutie žalovaného mu nemalo byť doručované. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

II. Voči predmetnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podali žalobcovia odvolanie, v ktorom uviedli, že navrhovateľka sa v čase doručovania správneho rozhodnutia v mieste bydliska nezdržiavala, čo konajúci súd neskúmal a neumožnili jej predložiť dôkazy, ktoré by fikciu doručenia vyvrátili. Podľa ich názoru neobstojí tvrdenie konajúceho súdu, že žalobkyňa doručenie dosiaľ nenamietala, pretože v liste z 8.10.2014 poukázala žalobkyňa na to, že rozhodnutie zo dňa 17.2.2014 a ani rozhodnutie - oznámenie zo dňa 19.5.2014 jej neboli riadne doručené. Čestné prehlásenie dcéry navrhovateľky zo dňa 29.7.2014 o tom, že rozhodnutie zo dňa 17.2.2014 adresovaný jej matke prevzala, nie je možné považovať ako účelovo vystavený. Na základe uvedených dôvodov žiadala riadne preskúmanie napadnutého rozhodnutia a nepripustenie zastavenia konania, ktoré by bolo v rozpore s princípmi spravodlivého procesu. K odvolaniu žalobcovia predložili čestné prehlásenie žalobkyne v prvom rade, z ktorého vyplýva, že sa v období január až jún 2014 zdržiavala mimo miesta trvalého bydliska z dôvodu starostlivosti o matku, čo dokladá potvrdením ošetrujúcej lekárky matky, ako aj starostu obce Zlaté Klasy.

III. Žalovaný, Mestská časť Bratislava Karlova Ves vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnutým rozhodnutím č. k. KV/SU/1349/2014/1613/VK zo dňa 17.2.2014 zrušil svoje opatrenie č. KV/SU/5317/2012/1513/LN zo dňa 4.4.2012 na základe podaného protestu prokurátora, ktorému vyhovel podľa § 69 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). K žalobným námietkam sa nevyjadril.

IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 1.7.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého uznesenia jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V zmysle § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení druhej hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (ods. 2). Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným (ods. 3).

Podľa § 249 ods. 1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Podľa § 250 ods. 4 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Podľa § 250b ods. 1 až 3 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov. V danom prípade bolo potrebné predovšetkým ustáliť, či rozhodnutie žalovaného v prvom rade je konečné, či nie je voči nemu prípustný opravný prostriedok. Podľa § 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či opatrením (t.j. oznámením) bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Na konanie o proteste prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ak zákon o prokuratúre neustanovuje inak. Opatrenie vo verejnej správe je špecifickou, pozitívne bližšie nevymedzenou, formou činnosti verejnej správy. Zo súvislostí, v ktorých toto označenie platná právna úprava používa možno dôvodiť, že ide spravidla o akt, resp. akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú ani povahu správnych rozhodnutí, ani všeobecne záväzných nariadení. Je zrejmé, že medzi zákonom o prokuratúre a medzi zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, prípadne inými procesnými normami platnými v konaní pred orgánmi verejnej správy, je vzťah subsidiarity. Zákon o prokuratúre rozlišuje medzi protestom proti všeobecne záväznému nariadeniu (§ 25 zákona), protestom proti opatreniu (§ 26 zákona) a napokon protestom proti rozhodnutiu (§ 27 zákona). Správny poriadok síce v ustanovení § 69 upravuje konanie o proteste prokurátora, avšak toto ustanovenie je v prípade „opatrenia", t.j. oznámenia nepoužiteľné, pretože § 69 správneho poriadku sa týka len tých prípadov, kedy prokurátor protestom napadne rozhodnutie obce. Postup obce ako stavebného úradu v prípade, ak bolo oznámenie obce napadnuté protestom prokurátora, upravuje ustanovenie § 26 zákona o prokuratúre, podľa ktorého, protest proti opatreniu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal (ods. 1). Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný do 30 dní od doručenia protestu podľa návrhu prokurátora uvedeného v proteste toto opatrenie zrušiť alebo nahradiť opatrením, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi (ods. 2). Rozhodnutie o proteste doručí orgán, ktorý o proteste rozhodoval, prokurátorovi. Ak o proteste rozhodoval orgán uvedený v odseku 3, doručí rozhodnutie aj orgánu, ktorý vydal opatrenie, proti ktorému bol podaný protest (ods. 8). Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa nemožno odvolať ani podať rozklad (ods. 9). Rozhodnutím o proteste prokurátora treba rozumieť rozhodnutie vydané na základe protestu prokurátora, t.j. rozhodnutie, v ktorom sa zisťuje, či oznámenie obce k ohláseniu drobnej stavby (stavebnej úpravy alebo udržiavacích prác) ako opatrenie obce je nezákonné alebo nie. To znamená, že nejde o nové rozhodnutie vo veci predmetnej stavby (stavebnej úpravy alebo udržiavacích prác), pretože o tejto bude musieť stavebný úrad rozhodnúť v zmysle ustanovení stavebného zákona (napr. pre stavebné konanie alebo konanie o odstránení stavby a pod.).

Na základe uvedeného možno konštatovať, že voči žalobou napadnutému rozhodnutiu nebolo možné podať odvolanie a je preskúmateľné súdom za podmienok podľa § 247 ods. 3 O.s.p. Podľa ust. § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa ust. § 57 ods. 1 až 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon). Stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Za deň ohlásenia sa považuje deň, keď bolo ohlásenie podané stavebnému úradu alebo odovzdané na poštovú prepravu. Ak sa majú stavebné úpravy alebo udržiavacie práce uskutočniť na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, priloží stavebník k ich ohláseniu stavebnému úradu stanovisko orgánu pamiatkovej starostlivosti. Oznámenie stavebného úradu nenahrádza rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých orgánov požadované podľa osobitných predpisov. Stavebný úrad na to v oznámení upozorní stavebníka vrátane povinnosti dodržať pri uskutočňovaní a užívaní stavby príslušné slovenské technické normy. I keď stavebný zákon nerozlišuje a osobitne neurčuje okruh osôb, s ktorými je potrebné konať pri ohlásení stavebných úprav, je zrejmé, že pri úprave nehnuteľnosti v spoluvlastníctve viacerých osôb, môžu byť dotknuté práva aj iných osôb ako stavebníka, a to spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ako i iných osôb, ak sa ich budú úpravy dotýkať, a preto je potrebné určiť okruh účastníkov daného konania podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Z napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán s inými osobami ako so žalobkyňou v prvom rade nekonal a len tejto doručoval písomnosti. Manželovi stavebníčky, ako spoluvlastníkovi upravovanej nehnuteľnosti napadnuté rozhodnutie nedoručoval. Podľa ust. § 24 ods. 1 a 2 správneho poriadku. Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Súčasťou podanej žaloby (č.l. 28) bolo aj prehlásenie dcéry žalobkyne v prvom rade, MUDr. F. B. M., že rozhodnutie č. k. KV/SU/1349/2014/1613/VK zo dňa 17.2.2014 prevzala namiesto svojej matky,ktorá sa v čase doručovania nezdržiavala na adrese doručovania. Správny poriadok v § 24 ods. 2 ustanovuje nasledujúce podmienky, za splnenia ktorých sa zásielka považuje za doručenú, a to bez ohľadu na jej skutočné doručenie:

- adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiaval,

- doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu,

- nový (druhý) pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný,

- doručovateľ vhodným spôsobom upovedomil adresáta o uložení písomnosti na pošte,

- adresát si nevyzdvihol písomnosť do troch dní od jej uloženia. Z tvrdenia dcéry žalobcov, prehlásenia žalobkyne v prvom rade vyplynulo, že MUDr. F. M., nar. XX.XX.XXXX sa v čase doručovania zásielky - žalobou napadnutého rozhodnutia nezdržiavala na adrese Z., t.j., napadnuté rozhodnutie jej nebolo účinne doručené. Zo spisu nevyplýva, že by dcéra žalobkyne v prvom rade, F. B. M., bola zvolenou zástupkyňou žalobkyne na doručovanie, príp. aj na iné úkony, preto sa možno domnievať, že zásielku prevzala neoprávnená osoba. V danom štádiu konania bola jedinou oprávnenou osobou preberať zásielky adresované žalobkyni do vlastných rúk, samotná žalobkyňa. Fikcia doručenia nastáva za podmienok uvedených v ustanovení § 24 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane aj nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. V prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí ustanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. Základným predpokladom náhradného doručenia podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku je skutočnosť, že adresát nebol zastihnutý na adrese doručenia, hoci sa na tejto adrese v čase doručenia, ale aj počas plynutia úložnej doby, zdržiaval (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 94/2000, uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2001). Tento predpoklad nie je daný ani pri dlhodobej neprítomnosti adresáta na tomto mieste, ani aj pri krátkodobom (prechodnom) pobyte v čase doručenia mimo adresy doručenia, napr. z dôvodu liečenia, dovolenky a pod., ktoré však účastník konania musí nado všetku pochybnosť preukázať. Zo súdneho spisu predloženého Krajským súdom v Bratislave nevyplýva, že by skúmal spôsob doručovania napadnutého rozhodnutia žalobkyni, bez ďalšieho vyhodnotil tvrdenie žalobkyne ako i čestné vyhlásenie jej dcéry o tom, že napadnuté rozhodnutie nebolo doručené žalobkyni, za účelové. Súčasťou odvolania proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/166/2014-64 zo dňa 2.7.2015 bolo okrem potvrdenia vyhotoveného žalobkyňou o tom, že v čase január až jún 2014 sa nezdržiavala na mieste trvalého bydliska z dôvodu opatery matky, bytom v Zlatých Klasoch, aj potvrdenie ošetrujúcej lekárky matky žalobkyne, F. Y., že pani Y. potrebuje z dôvodu svojej diagnózy 24 hodinovú trvalú starostlivosť, ktorú jej v čase január - jún 2014 zabezpečovala jej dcéra, MUDr. F. M., ktorá s ňou na uvedenej adrese v K. bývala a starala sa o ňu. K odvolaniu bolo pripojené potvrdenie obce Zlatej Klasy, ktorým starosta potvrdil, že žalobkyňa v čase január až jún 2014 sa zdržiavala v K. na adrese P. z dôvodu, že jej matka potrebuje sústavnú opateru. Podľa názoru odvolacieho súdu, uvedenými dôkaznými prostriedkami žalobkyňa v prvom rade preukázala, že jej nebolo zákonným spôsobom doručené rozhodnutie správneho orgánu napadnuté žalobou, pretože sa v rozhodnom čase nezdržiavala na doručovacej adrese. Napadnuté rozhodnutie nebolo doručované ani jej manželovi, ako osobe majúcej nerozlučné spoločenstvo práv k upravovanejnehnuteľnosti, ktorý žalobou taktiež namietal porušenie tohto procesného práva. Podľa ust. 247 ods. 2 O.s.p., predmetom preskúmania správneho rozhodnutia súdom, môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným (ods. 3). Predpokladom právoplatnosti rozhodnutia, voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok v rámci konania pred správnym orgánom je, aby toto rozhodnutie bolo riadne doručené účastníkom, s ktorými sa malo konať. Za podmienok uvedených v ust. § 250b ods. 2 a 3 O.s.p., je preto potrebné pred tým, ako súd pristúpi k prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré nebolo účinne doručené účastníkom konania, uložiť správnemu orgánu, aby ho doručil. Krajský súd uvedeným spôsobom nepostupoval, nevyhodnotil vec s prihliadnutím na zistený skutkový stav a konanie zastavil. Odvolací súd na základe vyššie citovaných dôvodov dospel preto k záveru, že postupom krajského súdu došlo v konaní k procesným pochybeniam, ktoré viedli k odňatiu možnosti konať pred súdom na strane žalobcov, pretože nemohli uplatniť svoje procesné práva, ktoré im Občiansky súdny poriadok poskytuje (predkladať podania súdu, vyjadrovať sa k podaniam žalovaného, zúčastniť sa na pojednávaní) na ochranu ich hmotnoprávnych práv. Najvyšší súd SR napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/166/2014-64 zo dňa 2.7.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p.). Úlohou krajského súdu bude, aby po uskutočnenom doručení žalobou napadnutého rozhodnutia žalobcom, postupom podľa § 179 Správneho súdneho poriadku vo veci ďalej konal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.