Najvyšší súd

3 Sžo/25/2011

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu  

JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. J. Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej

veci žalobcu: J. B., M., K., právne zastúpený JUDr. J. Z., advokátkou, A., K., proti

žalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, Kutuzovova 8,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného   č. ŠbPO-76-80/2010 zo dňa

07. októbra 2010, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.

k. 6S 19791/2010-30 zo dňa 14. apríla 2011, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. 6S 19791/2010-30 zo dňa 14. apríla 2011   m e n í   tak, že rozhodnutie žalovaného  

č. ŠbPO-76-80/2010 zo dňa 07. októbra 2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím  

č. 4108 zo dňa 24. júna 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ŠbPO-76-80/2010 zo dňa 07.10.2010.

Uvedeným rozhodnutím bol potvrdený personálny rozkaz riaditeľa personálneho

úradu č. 4108 zo dňa 24.06.2010, ktorým podľa § 70 ods. 1 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z.z.

o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 346/2005

Z.z.“) bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, z dôvodu,

že svojím konaním naplnil skutkovú podstatu obligatórneho dôvodu na prepustenie

zo služobného pomeru.  

To, že žalobca je u svojich nadriadených hodnotený kladne, že so zmenou miesta

výkonu dočasnej štátnej služby (premiestnením) začali súvisieť jeho rodinné problémy,

a že skutok, ktorý je predmetom správneho konania bol len skratovým konaním, zobral

správny orgán na vedomie, avšak nemal možnosť rozhodnúť vo veci na základe svojho

uváženia, ale bol povinný postupovať tak, ako mu to ukladá zákon.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bolo sporné, či u žalobcu

existoval zákonný dôvod na prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka

a či svojím konaním naplnil alebo nenaplnil skutkovú podstatu toho dôvodu, teda či pred

nástupom služby požil alebo nepožil alkoholické nápoje. Stotožnil sa s tým, že zápis

o dychovej skúške ako dôkaz trpí výlučne formálnou vadou, kedy na tlačiarni, ktorá

sa používa na písomné zaznamenanie nameraných údajov o prítomnosti alkoholu v dychu, bol

uvedený nesprávny čas merania. Prístroj dräger ALCOTEST a nie tlačiareň je tým prístrojom,

ktorým sa skúma prítomnosť alkoholu v dychu, a preto namerané hodnoty nemožno

spochybniť neprestavením prístroja na letný čas. Digitálny prístroj slúži len na orientačné

meranie a práve preto boli u žalobcu vykonané dve skúšky na prítomnosť alkoholu v dychu

prístrojom ALCOTEST, ktorý má platnú certifikáciu a slúži na presnejšie meranie hodnôt.

Prvostupňový súd prihliadol na prvotnú výpoveď žalobcu zo dňa 07.05.2010, v ktorej

uviedol, že pod vplyvom stresu a nahromadených problémov požil alkoholické nápoje a v tom

okamihu si nebol vedomý následkov a konal neuvážene. Na námietku, že žalobca požiadal

o odber krvi prvostupňový súd neprihliadol, keďže túto skutočnosť žalobca uviedol

až v žalobe a nevyplýva z jeho tvrdení v priebehu správneho konania.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol,

aby odvolací súd napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie. V dôvodoch uviedol, že jeho vyjadrenie zo dňa 07.05.2010 neznamená priznanie

sa k spáchaniu skutku a je vytrhnuté z kontextu celého záznamu. Je pravdou, že deň

po kontrole sa zúčastnil pohovoru, kde nič nezamlčal a ani nemal dôvod tajiť,

že predchádzajúci večer (nie pred nástupom do služby) požil dve pivá. Nepripúšťa,

že v nasledujúci deň mu mohol byť nameraný nejaký zvyškový alkohol. Svedčí o tom

skutočnosť, že meracím prístrojom vojenskej polície mu dňa 07.05.2010 o 06:02 hod. bolo

nameraných 0,31mg/l alkoholu v krvi a o 06:31 hod. 0,28 mg/l. Na digitálnom alkotesteri iCC

2004-D-DUC meraním vykonaným dozorným práporu Ing. J. M. po prvom meraní nebola

u neho zistená žiadna hladina alkoholu, teda výsledok bol 0,00 mg/l. Práve pre tri rôzne

výsledky meraní požiadal vojenského policajta o odber krvi, ktorý vec uzavrel tým, že je to

zbytočné, lebo namerané hodnoty by boli ešte vyššie a rýchlo z miestnosti odišiel. Poukázal

na to, že do služby nastúpil krátko po 06:50 hod., je teda nepochybné, že o 06:02 hod.

a o 06:31 hod. u neho nemohla byť vykonaná skúška na prítomnosť alkoholu v krvi. Na prítomnosť alkoholu v krvi bol testovaný po 07:00 hod. Tvrdenie Útvaru vojenskej polície

v T., že tlačiareň, ktorá je na merací prístroj napojená ešte nebola nastavená na letný čas si

žiadny z rozhodujúcich orgánov neoveril a bez výhrad ho prijal. Nepresnosť a nespoľahlivosť,

na ktorú poukazuje, a jeho požiadavka na správnosť a jednoznačnú presnosť fungovania

prístroja a teda dôveryhodnosť výstupu je odôvodnená tým, že v prípade zistenia prítomnosti

alkoholu v krvi to má vážne dôsledky – prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho

vojaka. Práve preto bolo povinnosťou správnych orgánov zabezpečiť také meracie prístroje,

vrátane prídavných zariadení, ktorých výstupy nebudú vyvolávať pochybnosti o správnosti

fungovania i vierohodnosti ich výstupov, prípadne o možnosti manipulácie so zápismi

o dychových skúškach. Argumentoval, že v ten deň nebol jediným vojakom, ktorý bol

podrobený skúške na zisťovanie prítomnosti alkoholu, preto upozornil na nesúlad výstupov

a zistení a príslušníka vojenskej polície požiadal o krvnú skúšku, ktorý to však odmietol

s odôvodnením, že odber krvi by bol zbytočný. Táto skutočnosť je vážnym porušením

zákona, ktorého dôsledkom je poškodenie jeho práv, pretože na základe nepresných

a neúplných údajov boli vydané rozhodnutia v rozpore so zásadou materiálnej pravdy.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť a námietky obsiahnuté v odvolaní označil za účelové. Zo záznamu zo dňa

07.05.2010 jasne vyplýva, že žalobca sa k uvedenému skutku priznal, čo potvrdil svojím

podpisom. Prvostupňový súd mal k dispozícii celý spisový materiál, preto nemohol uvedené

vyjadrenie posudzovať vytrhnuté z kontextu. Tvrdenia, že časová nezrovnalosť na zápisoch

o dychovej skúške vyvoláva pochybnosti o správnosti fungovania a merania analyzátora

dychu považuje za nedôvodné, pretože v priebehu konania neboli spochybňované a boli

vyslovené až v odvolaní proti personálnemu rozkazu. Nesúlad v časoch merania bol

spôsobený neprestavením tlačiarne prístroja na letný čas, čo potvrdzuje úradný záznam

Vojenskej polície T. zo dňa 07.05.2010. Výsledky merania sa nedajú nijakým spôsobom

ovplyvniť, namerané hodnoty sú objektívne, prístroj riadne certifikovaný a vykonávanie

dychovej skúšky sa uskutočnilo za prítomnosti príslušníkov Vojenskej polície T. a dozorného

Vojenského útvaru 1471 H. por. Ing. J. M. Išlo o štandardný postup, pričom u žalobcu bola

o 07:02 hod. zistená hladina 0,31mg/l alkoholu v dychu a opakovanou dychovou skúškou

v čase o 07:31 hod. bola zistená hladina 0,28 mg/l alkoholu v dychu, ktoré údaje boli riadne

zapísané a zdokladované. Žalobca dňa 07.05.2010 vykonával štátnu službu pod vplyvom

alkoholu, čím závažným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú zákonom č.

346/2005 Z.z.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací

(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia

pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom

vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk

najmenej päť dní vopred, v senáte

rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil

(§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že dňa 07.05.2010

veliteľ pplk. Ing. R. G. spracoval návrh na prepustenie žalobcu ako profesionálneho vojaka zo

služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z.z. dôvodu, že vykonával

štátnu službu pod vplyvom alkoholu, čím závažným spôsobom porušil základné povinnosti

vojaka podľa § 70 ods. 4 písm. a/ zákona.

Dňa 07.05.2010 o 07:02 hod. pred nástupom do nepretržitej zmeny dopravného

práporu (do služby dozorného parku techniky) bola u žalobcu príslušníkmi Útvaru vojenskej

polície T. vykonaná kontrola prítomnosti alkoholu v dychu prístrojom Drager ALCOTEST

7410 Plus com SK a nameraná hodnota 0,31 mg/l a pri opakovanej skúške o 7:31 hod.

hodnota 0,28 mg/l. Z úradného záznamu zo dňa 07.05.2010 vyplýva, že tlačiareň nebola

prestavená na letný čas, preto na zápisoch o dychovej skúške bol uvedený čas meraní 06:02

hod. a 06:31 hod. a nie skutočný čas, kedy sa skúška vykonala.

Podľa § 70 ods. 1 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z.z. služobný pomer profesionálneho

vojaka sa skončí prepustením, ak závažným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú

týmto zákonom alebo porušil zákaz ustanovený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje

inak.

Podľa § 70 ods. 4 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. závažný spôsob porušenia

základnej povinnosti podľa odseku 1 písm. d/ je výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu

alebo iných omamných alebo psychotropných látok,

Najvyšší súd konštatuje, že ustanovenie § 70 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 70 ods. 4

písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. kogentne ustanovuje prísny právny režim, v dôsledku

ktorého výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu je bezvýnimočne obligatórnym dôvodom

na skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením. Vzhľadom na tento

prísny režim musia byť zodpovedajúco tomu vykladané jednotlivé pojmy zákona. V danom

prípade je rozhodujúcim výklad pojmu „výkon štátnej služby“.

Je preto nevyhnutné ustáliť presný okamih, od ktorého vojak podlieha tomuto

prísnemu režimu. V danom prípade však zo skutku je zrejmé, že alkohol bol u žalobcu zistený

pred nástupom do nepretržitej zmeny dopravného práporu, dňa 07.05.2010 o 07:02 hod.

Podľa úradného záznamu útvaru vojenskej polície T. ČTS:ÚVPTO-55-2010 zo dňa

07.05.2010 (čl. 198 administratívneho spisu) hliadková činnosť bola vykonávaná

u príslušníkov VÚ 1471 H., nastupujúcich do celodennej zmeny. Podľa záznamu čl. 200

(ktorý je však zo dňa 06.05.2010) hlásenie o prevzatí služby sa uskutočnilo o 07:45 hod.  

Z uvedeného vyplýva, že alkohol bol u žalobcu zistený pred nástupom do služby.

Z tohto dôvodu podľa názoru najvyššieho súdu k prevzatiu služby nemal byť pripustený. Rozhodujúcou okolnosťou je teda, či alkohol u žalobcu bol zistený po prevzatí služby.

Je zrejmé, že po prevzatí služby vojak ak prevezme zbrane a muníciu je nebezpečenstvo

výkonu služby pod vplyvom alkoholu vysoké a tomu zodpovedá i tento prísny právny režim

bezpodmienečného prepustenia zo služobného pomeru. Táto intenzita však nenastáva,

ak alkohol je zistený v rámci preventívnych opatrení pre nástupom do služby. V tejto

súvislosti je nevyhnutné poukázať na okolnosti daného prípadu, keď veliteľ dopravného

práporu v návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru (čl. 194 administratívneho

spisu)   v závere uviedol, cit: „ je mojou povinnosťou menovaného navrhnúť na prepustenie

zo služobného pomeru, avšak rád by som poukázal na to, že doposiaľ menovaný nebol

disciplinárne riešený a svojim doterajším plnením zadaných úloh sa radí k najlepším

profesionálnym vojakom Dopravného práporu“. Tomu záveru zodpovedá i výborné

hodnotenie žalobcu ako vojaka.

Najvyšší súd konštatuje, že i výklad ustanovenia § 70 ods. 4 písm. a/ zákona

č. 346/2005 Z.z. musí v zmysle článku 152 ods. 4 Ústavy SR byť v súlade s ústavou,

t.j. i ústavnými princípmi, medzi ktorý patrí princíp proporcionality. V dôsledku tohto výklad

pojmu „výkon štátnej služby“ pod vplyvom alkoholu je mienený ako reálny výkon služby,

kde intenzita zneužitia alkoholu a jej vplyv na riadny výkon služby je mimoriadne vysoký.

Pokiaľ však bol alkohol zistený pred nástupom do služby, je proporcionálne zvážiť, či nešlo

o disciplinárne previnenie.

Ďalej je potrebné prešetriť aj skutkové okolnosti, týkajúce sa presného času meraní.

Z konania vyplýva, že prítomnosť alkoholu v dychu žalobcu bola dva krát zisťovaná

prístrojom Alcotest 7410 Plus s nameranými hodnotami 0,31 mg/l a 0,28 mg/l a jeden krát

digitálnym alkotesterom (iCC 2004-D-DUC) s výsledkom 0,0. Podľa žalobcu vzniknuté

nezrovnalosti v nameraných hodnotách sú pochybné a neboli odstránené tak, ako

aj nepresnosti, ktoré mali byť spôsobené údajne len neprestavením tlačiarne na letný čas

(veľký časový odstup od zmeny zimného na letný čas).

Podľa § 32 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) správny orgán je povinný zistiť

presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre

rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Nemožno opomenúť, že skutkovo významná otázka pre rozhodnutie musí byť

spoľahlivo preukázaná a v prípade pochybností je potrebné postupovať v zmysle zásady

v pochybnostiach v prospech obvineného najmä vtedy, ak je s daným skutkom spojený tak

závažný postih, akým je prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. Výkon

štátnej služby pod vplyvom alkoholu musí byť preukázaný nespochybniteľne, a akákoľvek

pochybnosť musí byť vyvrátená vierohodnými dôkazmi, keďže má za následok závažnú ujmu

v podobe prepustenia zo služobného pomeru profesionálneho vojaka.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že skutok, ktorý je kladený za vinu žalobcovi sa stal

dňa 07.05.2010. Žalovaný namieta, že časová rozdielnosť v meraní nastala neprestavením tlačiarne na letný čas. K zmene letného času v roku 2010 však došlo dňa 28. marca 2010

(z 02. hod. na 03. hod.), t.j. pred viac ako jedným mesiacom od dátumu merania. Požiadavka

žalobcu v správnosť zistenia údajov je tak absolútne legitímna, a ak tlačiareň Alcotest 7410

je neoddeliteľnou súčasťou meracieho prístroja, existujú pochybnosti o správnosti fungovania

a merania, ktoré nemôžu ísť na ťarchu žalobcu, najmä ak boli spôsobené pochybením

a opomenutím správneho orgánu. V priebehu konania tak vznikol rozpor (spočívajúci

aj v tom, že v prípade digitálneho merania bol negatívny výsledok 0,0), ktorý nebol

odstránený ani objasnený, a ak vychádzame zo zásady, že dôkaz je potvrdená alebo vyvrátená

skutočnosť rozhodná pre posúdenie a rozhodnutie veci, za takejto situácie nemožno ani

vylúčiť, že výsledky merania uvedené na zápisoch o dychovej skúške sa skutočne týkali

žalobcu.  

Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie

a tejto zákonnej povinnosti nie je zbavený ani ustanovením § 34 ods. 3 správneho poriadku,

podľa ktorého je účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré

sú mu známe.

V ďalšom konaní bude potrebné doplniť dokazovanie tak, aby bolo možné bez

akýchkoľvek pochybností ustáliť, či v danom prípade bol naplnený dôvod na prepustenie

žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 70 ods. 1 písm. d/ zákona

č. 346/2005 Z.z. v spojení s § 70 ods. 4 písm. a/ citovaného zákona.

Najvyšší súd s poukazom na uvedené závery vyhodnotil námietky žalobcu

za dôvodné a preto rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/19791/2010-30 zo dňa

14. apríla 2011 zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250ja ods. 2 písm.

a/, c/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.  

Správny orgán je viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. v spojení

s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi právo

na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že ich v lehote stanovenej v § 151 ods. 1 veta

druhá O.s.p. súdu nepredložil a nevyčíslil.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd nezistil žiadne trovy odvolacieho konania, ktoré

by s výnimkou trov právneho zastúpenia bolo možné žalobcovi priznať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 06. marca 2012

  JUDr. Ivan R U M A N A, v.r.  

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Emília Čičková