Najvyšší súd
3Sžo/246/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr
Jany Zemkovej PhD. a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v
právnej veci žalobcu: M., E., právne zastúpený J. T., advokátkou, B., proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-65/PK-2009 zo dňa 24. júla 2009, konajúc
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/172/2009-53 zo
dňa 18. mája 2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 3S/172/2009-86 zo dňa 09.
septembra 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 3S/172/2009-53 zo dňa 18. mája 2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 3S/172/2009-
86 zo dňa 09. septembra 2010 m e n í tak, že podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. z r u š u j e
rozhodnutie žalovaného č.p.: SLV-65/PK-2009 zo dňa 24. júla 2009 a vec vracia žalovanému
na ďalšie konanie.
Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
I.
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zrušil personálny rozkaz Ministra
vnútra Slovenskej republiky (ďalej len SR) č. 144 zo dňa 09.04.2009 a rozhodnutie žalovaného č. SLV-65/PK-2009 zo dňa 24.07.2009 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Na základe personálneho rozkazu č. 144, zo dňa 09.04.2009 bol žalobca prepustený
zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru (ďalej len PZ), podľa § 192 ods. 1 písm.
e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v platnom znení (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.). Dôvodom prepustenia bola tá
skutočnosť, že žalobca ako psovod so služobným psom, dňa 21.03.2009 v rámci výkonu
štátnej služby asi o 11:40 hod. na J. v Košiciach v budove Obvodného oddelenia PZ Košice –
Juh, potom čo bola obmedzená osobná sloboda M. a ich predvedení do budovy, spoločne
s ďalšími tam prítomnými príslušníkmi PZ, za využitia dvoch služobných psov na
vodítkach bez náhubkov, prinútili tieto mladistvé a maloleté osoby, aby sa vyzliekli do naha a
aby sa navzájom udierali do rôznych častí tela. V tomto konaní žalobca ostatným
príslušníkom PZ nezabránil a ani to neoznámil nadriadeným.
Krajský súd v Bratislave sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného a bol toho
názoru, že v danom prípade došlo zo strany žalovaného k nedostatočne zistenému
skutkovému stavu. Prvostupňový súd konštatoval, že z dokladov založených v spise, a to
výpovede M. nevyplýva, že by sa tohto protiprávneho konania zúčastnil žalobca a že by bol
prítomný pri skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Rovnako nie je preukázané, že by bol
prítomný pri vypočúvaní uvedených svedkov a že sa v tomto čase nachádzal priamo
v miestnosti, kde boli svedkovia vypočúvaní.
Z predloženého obsahovo – zvukového záznamu táto skutočnosť taktiež nevyplývala.
Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že žalovaný nepreukázal žalobcovi, že svojím
protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom za súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky, a to, že jeho ponechanie
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Krajský súd v napadnutom rozsudku vyslovil, že žalovaný nepreukázal žalobcovi
tvrdené konania a to, že nútil uvedené osoby ku konaniu, ktoré je opísané v uvedených
rozhodnutiach a táto skutočnosť nevyplýva ani zo záznamov obsiahnutých na priloženom CD
nosiči. Preto krajský súd považoval za potrebné, aby žalovaný znovu prehodnotil vykonané
dôkazy, ktorými bolo kladené žalobcovi za vinu konanie v rozpore so zákonom č. 73/1998
Z.z., zákonom č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon č. 171/1993 Z.z.) a nariadením ministra vnútra SR z 12.08.2008 č. 18.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal aby
odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že žaloba sa zamieta. V dôvodoch
odvolania uviedol, že práve zadováženými dôkazmi, ktoré sú súčasťou predloženého
spisového materiálu a s ktorými mal možnosť sa oboznámiť aj žalobca, mu vytýkané
protiprávne konanie je v dostatočnom rozsahu preukázané, najmä však obrazovo-zvukovým
záznamom, ktorý bol práve nasnímaný niektorým z tam prítomných príslušníkov PZ.
Žalovaný poukázal na to, že žalobca v žiadnom zo svojich tvrdení a ani v podanej
žalobe neuvádza, že sa v inkriminovanom čase nenachádzal s prideleným služobným psom na
mieste, kde dochádzalo k páchaniu protiprávneho konania. Nie je dôvod neveriť výpovediam
maloletých a mladistvých osôb, na ktorých došlo k spáchaniu protiprávneho konania, pretože
ich výpovede sú v súlade so zadováženým obrazovo-zvukovým záznamom, s ktorým sa
mohol oboznámiť aj žalobca, čo však nevyužil. Zo zadováženého zvukovo-obrazového
záznamu je podľa žalovaného jednoznačne preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho
konania, ktoré zakladalo dôvod jeho prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č.
73/1998 Z.z. V čase, kedy dochádzalo k ponižujúcemu zaobchádzaniu, žalobca bol na danom
mieste, vnímal ho svojimi zmyslami, nezabránil tomuto konaniu a neoznámil takéto konanie
nadriadenému. Žalobca na podporu svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorým
by vyvrátil zistený skutočný stav veci. Žalobca v celom konaní nenamietal, že v čase páchania
protiprávneho konania nebol fyzicky prítomný na mieste s prideleným služobným psom, kde
dochádzalo k protiprávnemu konaniu.
Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že dňa 08.04.2009 sa žalobca mal možnosť
oboznámiť so zadováženým zvukovo-obrazovým záznamom, kedy mu bolo umožnené
oboznámiť sa tiež s návrhom na jeho prepustenie, vrátane dôkazov preukazujúcich jeho
protiprávne konanie, ako aj s celým podkladovým materiálom, ktorý sa vzťahoval na
prejednávanú vec. Zároveň bol poučený o práve nazrieť do predloženého spisového materiálu,
urobiť si z neho výpisky, vyjadriť sa k návrhu na prepustenie a k dôkaznému materiálu,
navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy a tiež o možnosti predložiť v stanovenej lehote
svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy. Uvedené skutočnosti žalovaný
preukázal písomnosťou evidovanou pod č.p.: ORP-66-28/OSK-2009 zo dňa 08.04.2009, preto
si žalovaný svoju zákonnú povinnosť, umožniť žalobcovi, aby sa oboznámil so zadováženými
dôkazmi, v celom konaní vedenom v predmetnej veci splnil.
K obrazovo-zvukovému záznamu žalovaný uviedol, že tento bol nasnímaný niektorým
z tam prítomných policajtov práve počas ich protiprávneho konania, preto sa podľa názoru
žalovaného originálny obrazovo-zvukový záznam dokumentujúci protiprávne konanie
príslušníkov PZ nachádza, resp. nachádzal v záznamovom zariadení u príslušníka PZ,
prípadne príslušníkov PZ, ktorý ho vyhotovil, resp. vyhotovili. V konaní nebola ani vyvrátená, prípadne spochybnená jeho autentickosť, prípadne aby tento obrazovo-zvukový
záznam bol akokoľvek upravovaný prípadne dopĺňaný tak, aby jeho cieľom bolo zachytenie
iba protiprávneho konania príslušníkov PZ, ktoré by malo za následok ich prepustenie zo
služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.
Z obrazovo-zvukového záznamu nachádzajúceho sa na CD nosiči je preukázané, že v danom
mieste je počuť hlučné správanie sa policajtov i štekot služobných psov pridelených
referentom psovodom Oddelenia služobnej kynológie, Odboru poriadkovej polície,
Okresného riaditeľstva PZ Košice, teda aj samotnému žalobcovi. Zo zadovážených dôkazov
vyplýva, že žalobca sa ani nepokúsil ostatným policajtom zabrániť v pokračovaní ich
ponižujúceho zaobchádzania so šesticou tam predvedených mladistvých a maloletých
rómskych chlapcov, ani toto ich konanie neoznámil nadriadeným.
Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že jeho zákonnou povinnosťou bolo
žalobcovi zadováženými dôkazmi preukázať naplnenie všetkých zákonných podmienok
dôvodu prepustenia, ktoré vyžaduje ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.
Zadováženými dôkazmi je podľa názoru žalovaného bez akýchkoľvek pochybností
v dostatočnom rozsahu preukázané, že žalobca sa zúčastnil ponižujúceho zaobchádzania
s mladistvými a maloletými osobami predvedenými na Obvodné oddelenie PZ Košice – juh,
tomuto konaniu nezabránil a ani ho neoznámil nadriadeným. Skutočnosť, či sa žalobca
v predmetnej veci aj aktívne podieľal na nútení predvedených osôb ku konaniu, ktoré vyplýva
zo zadováženého obrazovo-zvukového záznamu, je podľa žalovaného irelevantná. Príslušný
nadriadený žalobcu zadovážil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré boli ministrom vnútra SR
vyhodnotené jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia
v prospech alebo neprospech žalobcu, pritom dospel k záveru, že žalobca sa dopustil konania,
zakladajúceho dôvod prepustenia zo služobného pomeru. Skutočný stav veci bol
v prejednávanej veci dostatočne a úplne zistený. Dôkazy, ktoré boli žalovaným v danej veci
zhromaždené a vyhodnotené, boli zadovážené v súlade so zákonom a tieto sú podľa názoru
žalovaného postačujúce pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia.
Na záver svojho odvolania žalovaný uviedol, že zákon č. 73/1998 Z.z. poskytol
vybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným
príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, ako má väčšina
pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje Zákonník práce, resp. iné
právne predpisy. Preto treba považovať za prirodzené, že na druhej strane kladie zákon vyššie
podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie
nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné
dodržanie svojich ustanovení, prísnejších ako iné zákony (napr. Zákonník práce). Žalovaný,
v čase rozhodovania o prepustení žalobcu v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou
úvahou, posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcu
a v súlade so zákonom aj rozhodol. Protiprávne konanie bolo žalobcovi v čase rozhodovania
o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ riadne a v súlade so zákonom
preukázané dôkazmi obsiahnutými v spise, s ktorými sa mal možnosť oboznámiť aj žalobca, čo však nevyužil. Preto žalovaný navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zmeniť a žalobu zamietnuť.
III.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť.
Uviedol, že podľa úradného záznamu, ktorý žalovaný vyhotovil a ktorý je súčasťou spisového
materiálu, obrazovo–zvukový záznam z 21.03.2009 zachytáva príslušníkov PZ a skupinu
mladých Rómov, ktorí sa nachádzajú v bližšie nešpecifikovanej budove. Záznam z CD nosiča
je rozdelený do piatich sekvencií označených „C.C.“. Žalovaný v úradnom zázname
z 21.03.2009 konštatuje, že všetky časti videozáznamu sú nekvalitné, nezreteľne
zachytávajúce osoby, záznam je natoľko nekvalitný, že nebolo možné rozoznávať obraz ani
zvuk. Z toho dôvodu je žalobca toho názoru, že žalovaný nevzhliadol tieto videozáznamy,
pretože po vzhliadnutí by nemohol dospieť k záveru, že sa žalobca zúčastnil protiprávneho
konania. Žalovaný pritom nepochybuje o ich originalite a tvrdí, že ich autentickosť nebola
spochybnená.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie znaleckým posudkom zadováženým
v trestnom konaní sp. zn. ČVS: SKIS-105/IS-3-V-2009, úlohou ktorého bolo zistiť prvotné
vyhotovenie videozáberov, fotozáberov alebo SMS správ týkajúcich sa udalostí zo dňa
31.03.209 a zistiť dobu vyhotovenia. Znalec uviedol v podanom znaleckom posudku, že
jednotlivé súbory videozáznamov „C.“ boli „vytvorené“, pravdepodobne prekopírované
z nejakého nosiča alebo z nejakého mobilného telefónu v termínoch 22.03.2009 a 27.03.2009.
Predložený znalecký posudok vyvrátil tvrdenie žalovaného o originalite obrazovo-zvukového
záznamu.
Žalobca nepovažuje za dôkaz svojho protiprávneho konania výpovede maloletých
a mladistvých M.. Žalobca sa nezúčastnil vypočúvania týchto svedkov a z odôvodnenia
rozhodnutia nevyplýva, aké skutočnosti, preukazujúce žalobcovu vinu, uvedení svedkovia
uvádzali a akým spôsobom odstránil rozpor medzi svedeckou výpoveďou a medzi výpoveďou
žalobcu. To, že sa žalobca nedopustil protiprávneho konania ako je v Personálnom rozkaze
ministra vnútra SR uvedené, bolo preukázané v rámci trestného konania vedeného pod č.
ČVS:SKIS-105/IS-3-V-2009, kedy sa žalobca zúčastnil rekognície, pričom poškodení,
uvedení v Personálnom rozkaze v žalobcovi nespoznali osobu, ktorá by im bola nejakým
spôsobom ubližovala alebo dávala nejaké povely. Tým sa preukázala žalobcova obrana
v správnom konaní, že sa nedopustil protiprávneho konania opísaného v personálnom
rozkaze. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že žalovaný zadováženými dôkazmi
nedostatočne zistil skutočný stav veci, pričom z nich nevyplýva, žeby sa protiprávneho
konania zúčastnil žalobca. Počas celého konania od prepustenia zo služobného pomeru
žalobca tvrdil, že sa nedopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy, nikdy nenútil
zadržané osoby vyzliekať sa a pod hrozbou násilia ich nútiť, aby sa bili. Na uvedenej obrane
žalobca zotrval.
Podľa žalobcu žalovaný nedostatočne zistil skutočný stav veci a svoje rozhodnutie
nedostatočne odôvodnil, keďže len konštatoval, že skutková podstata protiprávneho konania
bola zistená na základe výpovedí svedkov, obrazovo-zvukového záznamu a listinných
dôkazov. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nezbavuje správny orgán povinnosti uviesť
v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, ktoré považoval za preukázané a dôvody ako k tomuto
záveru dospel. Táto požiadavka je z dôvodu, aby sa zamedzilo ľubovôli orgánu verejnej moci.
Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny
potvrdil.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c O.s.p. v spojení s
ustanovením § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
a konanie mu predchádzajúce (§ 246c O.s.p. v spojení s § 212 O.s.p. a nasl.), postupom podľa
§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. nariadil pojednávanie na žiadosť žalobcu. Po oboznámení sa
s pripojeným administratívnym spisom žalovaného, vrátane obrazovo–zvukových, zvukových
a obrazových záznamov obsiahnutých na CD nosiči, ako aj s obsahom písomných podaní
účastníkov konania dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je možné vyhovieť len
čiastočne.
Z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej len najvyšší súd) zistil, že dňa 08.04.2009 bol žalobca oboznámený
s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/
zákona č. 73/1998 Z.z., ako aj s dôkazným spisovým materiálom. Podľa § 237 ods. 2 zákona
č. 73/1998 Z.z. s poukázaním na § 238 ods. 3 uvedeného zákona bol žalobca poučený o práve
nazrieť do predloženého spisového materiálu a urobiť si z neho poznámky a výpisky, vyjadriť
sa k návrhu na prepustenie, ako aj k predloženému spisovému materiálu, ako aj navrhovať na
podporu svojich tvrdení dôkazy, čo žalobca svojím podpisom potvrdil. Z úradného záznamu
zo dňa 21.03.2009 vyplýva, že dňa 21.03.2009 v čase o 11:05 hod boli hliadky pohotovostnej
motorizovanej jednotky vyslané Operačným strediskom Krajského riaditeľstva PZ v
Košiciach na M. v Košiciach, kde malo dôjsť k lúpeži. Po príchode na miesto bolo zistené, že
za obchodným centrom H. leží na chodníku pani A., ktorú prepadli šiesti chlapci, pričom jej
vytrhli kabelku a utekali smerom na M. Hliadky začali prepátravať okolie, pričom zbadali
muža, ktorý prenasleduje viacerých mladistvých Rómov. Prenasledovaním bol zadržaný T.,
ktorý ukázal miesto prepadu poškodenej a tiež uviedol, že keď si všimli poškodenú, tak sa
vzájomne dohodli, že ju okradnú. Uvedenú udalosť spozoroval K. a dcéra poškodenej V. T.
uviedol mená ďalších osôb, ktoré okradli poškodenú. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam
bolo hliadkami rozhodnuté o obmedzení osobnej slobody mladistvých Rómov, nakoľko boli
dôvodne podozriví z lúpeže, ktorú po vzájomnej dohode vykonali.
Upovedomením o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru č. ORP-
66/OPP-OSK-2009 zo dňa 08.04.2009 bol ppráp. M. oboznámený o začatí konania vo veci
prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 s odôvodnením, že dňa 21.03.2009 v čase okolo 11:40 hod na ul. J. č. 64 v budove
Obvodného oddelenia PZ Košice Juh, potom čo podľa § 85 Trestného poriadku žalobca
spoločne s ďalšími policajtmi obmedzil na osobnej slobode M. a následne spolu s ostatnými
policajtmi tieto mladistvé a maloleté osoby, pod hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy nútili,
aby sa vyzliekli donaha v uzatvorenej časti schodišťa a uvedené osoby nútili, aby sa navzájom
udierali do rôznych častí tela. Ak by tak nekonali, bolo by voči nim použité fyzické násilie zo
strany príslušníkov PZ.V tomto konaní sa žalobca nesnažil ostatným príslušníkom PZ
zabrániť. Týmto konaním je žalobca dôvodne podozrivý, že porušil služobnú prísahu
a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. Na základe uvedených skutočností bol
žalobca personálnym rozkazom č. 144 zo dňa 09.04.2009 prepustený zo služobného pomeru
podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, z dôvodu, že z jeho strany
nedošlo k hrubému porušeniu služobnej prísahy spočívajúce v tom, že nebol čestný
a disciplinovaný, nedošlo ani k hrubému porušeniu služobnej povinnosti, ktoré malo spočívať
v tom, že nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej svedomito neplnil úlohy uložené
mu zákonom a nedošlo ani k hrubému porušeniu základných povinností policajta tým, že sa
nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ, ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal
služobnú disciplínu. Tiež uviedol, že dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí si
navzájom odporujú, pretože jeho údajné konania, ktorými mal porušiť služobnú prísahu,
služobné povinnosti a základné povinnosti policajta sa navzájom vylučujú.
Na základe zistených skutočností odvolací orgán považoval podaný rozklad za
nedôvodný a preskúmavané rozhodnutie potvrdil.
Predmetom odvolacieho konania v tejto veci je rozsudok a opravné uznesenie
Krajského súdu v Bratislave, ktorými zrušil rozhodnutie žalovaného č. SLV-65/PK-2009 zo
dňa 24.07.2009 a personálny rozkaz Ministra vnútra SR zo dňa 09.04.2009 č. 144 z dôvodu,
že žalovaný nepreukázal žalobcovi tvrdené konanie, pričom najvyšší súd v rámci odvolacieho
konania skúmal aj konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého
stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného
rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho
orgánu.
Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného
pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a
jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním
rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný
obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu
na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (§ 233 ods. 2 uvedeného
zákona).
Podľa § 241 ods. 1 veta prvá zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s
právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť
písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú,
inak je neplatné; pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b) a c) sa v
odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo
závery posudku služobného klinického psychológa.
Podľa § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť
sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm.
e), navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný
stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia
osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a
potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený
navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa
vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (§ 238
ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z.z.).
Pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ je potrebné, aby
bolo žalobcovi dostatočne preukázané, že svojím protiprávnym konaním porušil služobnú
povinnosť a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom
pomere by bolo zároveň na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tomto prípade stotožnil s názorom
vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave v tom, že skutkový stav tak, ako
vyplýva z predloženého administratívneho spisu dostatočne nepreukazuje závery, ktoré sú
obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v predmetnom personálnom
rozkaze. Na rozdiel od dôvodov zrušenia rozhodnutia žalovaného a personálneho rozkazu
obsiahnutých v prvostupňovom rozsudku senát odvolacieho súdu sa stotožňuje s rozsudkom
krajského súdu v tej časti, že je potrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného z dôvodu
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (§ 250j ods. 2 písm.c/ O.s.p.), avšak vzhľadom
na skutočnosť, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave boli zrušené rozhodnutia
Ministerstva vnútra SR zo dňa 24.07.2009, ako aj personálny rozkaz zo dňa 09.04.2009, aj
z iných dôvodov a to z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov, ako aj z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( § 250j ods. 2 písm. d,e/ O.s.p.), avšak
tieto dôvody podľa názoru senátu odvolacieho súdu zrušenia neboli naplnené, preto Najvyšší
súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 172/2009-53
podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p., v spojení s § 246c, ods. l O.s.p. a § 220 O.s.p. tak, že
zrušil len rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, aby úplne
zistil skutkový stav, keďže žalovaný dodatočne nepreukázal, či bol žalobca v čase opísaného
skutku na mieste prítomný a že nezabránil a ani sa nesnažil vykonať žiadne opatrenia na
zamedzenie protiprávneho konania ostatných príslušníkov policajného zboru, ktorí mali byť
prítomní dňa 21.03.2009 v rámci výkonu štátnej služby v čase okolo 11,40 hodine na ulici J. v
budove Obvodného oddelenie PZ Košice Juh.
Podľa názoru senátu odvolacieho súdu nebolo jednoznačne preukázané, že by žalobca
bol prítomný uvedeného konania a to aj napriek tomu, že žalovaný poukazuje na predložený
CD nosič, na ktorom sa nachádzajú obrazovo–zvukové záznamy: C. 1,2,3,5,6, ďalej zvukové
záznamy a obrazové záznamy. Po vzhliadnutí uvedených obrazovo–zvukových záznamov
senát najvyššieho súdu konštatuje, že aj napriek tvrdeniam obsiahnutým v administratívnom
spise, že žalobca mal byť osobou, ktorá bola prítomná uvedeného konania, presnejšie, že je
žalobca osobou, ktorá stála pri automate na kávu, súd v rámci preskúmavania rozhodnutia
nevedel jednoznačne preskúmať uvedený záver žalovaného, pretože pri automate na kávu sa
podľa obrazovo - zvukového záznamu nachádzali dvaja príslušníci policajného zboru, pričom
ich tváre boli nedostatočne zrejmé, naviac na fotografiách založených v administratívnom
spise sú niektoré tváre policajtov rozrastrované.
Z osobnej dokumentácie žalobcu, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, nebola
senátu známa podobizeň žalobcu vo forme fotografie, keďže sa v osobnom spise fotografia
policajta nenachádzala. V rámci odvolacieho konania bol do súdneho spisu predložený
žalobcom znalecký posudok č. 25/2009, ktorý vypracoval znalec Ing. J., znalec z odboru :
Elektrotechnika, riadiaca a výpočtová technika, z obsahu ktorého vyplýva, že posudzované
videozáznamy boli nastrihané z videosúborov, pôvod ktorých znalec neobjasnil. Odvolací súd
konštatuje, že tento znalecký posudok bol do spisu založený len vo fotokópii, pričom úlohou
žalovaného bude zabezpečiť znalecký posudok v origináli, keďže podľa vyjadrenia žalobcu
mal byť vyhotovený v trestnom konaní, ktoré sa vedie vo veci opísaného skutku. Ďalšie
dokazovanie bude musieť žalovaný zamerať aj tým smerom, aby sa vysporiadal s otázkou, či
bol žalobca prítomný uvedeného konania, a to jednak výpoveďami ostatných policajtov, ktorí
mali byť prítomní, ako aj výpoveďou ženy, ktorá bola podľa založených obrazovo–zvukových
záznamov bola prítomná opisovaného konania, ktoré je zaznamenané na obrazovo–zvukovom
zázname.
Senát odvolacieho súdu konštatuje, že nie je možné z obsahu administratívneho spisu
jednoznačne ustáliť, či žalobcovi bolo umožnené zúčastniť sa vypočúvania svedkov –
maloletých a mladistvých Rómov dňa 08.04.2009, resp., či išlo len o vypočutie osôb na
zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, alebo, či išlo skutočne o svedecké výpovede,
ktoré by bolo možné použiť ako dôkazy aj v správnom konaní.
Pokiaľ budú tieto skutočnosti preukázané a rozpory odstránené, bude môcť pristúpiť
žalovaný k vykonávaniu dokazovania aj v tom smere, či sa žalobca aktívne zúčastnil pri
obmedzovaní osobnej slobody mladistvých a maloletých osôb, uvedených v opise
predmetného skutku.
Okolnosti, ktoré by zakladali zákonný dôvod na prepustenie žalobcu ako príslušníka
policajného zboru zo služobného pomeru neboli jednoznačne preukázané a nebol dostatočne
zistený skutkový stav.
S poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3, veta druhá O.s.p. v spojení
s § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/172/2009-53 zo dňa
18.05.2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 3S 172/2009 zo dňa 09.09.2010 zmenil tak,
že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.07.2009 podľa § 250j ods. 2 písm. c/
O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Samotné konanie obsiahnuté v zvukovo–obrazovom zázname považuje senát
odvolacieho súdu za obmedzovanie ľudskej slobody, ako aj za nedôstojné a ponižujúce. Na
druhej strane je potrebné, aby takýto skutok bol vyšetrený v súlade s právnym poriadkom
Slovenskej republiky.
O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 246c ods.1 veta prvá O.s.p.,
§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal právo
na náhradu trov konania, keďže bol v konaní úspešný len čiastočne, rovnako ako žalovaný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 18. januára 2011
JUDr. Jana Z e m k o v á PhD.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Emília Čičková