Najvyšší súd

3 Sžo 243/2010

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej   veci žalobkyne: A. S., bytom O., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou O., s.r.o. so sídlom: Z. B.,   proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, so sídlom Špitálska č. 14, 812 28 Bratislava,   o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia   a postupu žalovaného č. KRP-P-80/DI-BCP-2008-T zo dňa 15. apríla 2009, konajúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 S 86/2009-35 zo dňa 25. mája 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v   Bratislave č.k. 3 S 86/2009-35 zo dňa 25. mája 2010   m e n í   tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRP-P-80/DI-BCP-2008-T zo dňa 15.04.2009 v spojení s rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Bratislava II. č. ORP-P-255/II-OBVP-2008-V zo dňa 03.03.2009   v časti o uložených sankciách   m e n í   tak,   že podľa ustanovenia § 22   ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ukladá žalobkyni výlučnú sankciu, pokutu vo výške 50 EUR a vo zvyšnej časti ž a l o b u   z a m i e t a

  Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 66 EUR, do 30 dní   od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-80/DI-BCP-2008-T zo dňa 15.04.2009 a nepriznal jej náhradu trov konania. Uvedeným rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ORP-P-255/II-OBVP-2008-V   zo dňa 03.03.2009, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“), za čo jej bola uložená sankcia (pokuta) vo výške 120 EUR a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu troch mesiacov.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že sa stotožnil s právnym záverom žalovaného správneho orgánu, ktorý vychádzal z dostatočne zisteného   skutkového stavu veci   a na základe predložených a vykonaných dôkazov z ktorých vyplynulo, že žalobkyňa zavinila dopravnú nehodu tým, že odbočovala doľava v čase, keď jej to celková dopravná situácia neumožňovala. Týmto konaním naplnila skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. d/, l/ zákona č. 372/1990 Zb. Čo sa týka jej námietky, že novo uložený trest zákazu činnosti je v rozpore s ustanovením § 82 zákona č. 372/1990 Zb., nakoľko zvýšenú sankciu môže uložiť len prvostupňový správny orgán, krajský súd uviedol, že druhostupňový správny orgán len potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, a nezvýšil sankciu.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie žalobkyňa zastúpená advokátom, ktorá navrhla napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 S 86/2009-35 zo dňa 25.05.2010 zmeniť tak, že najvyšší súd rozhodnutie žalovaného č. KRP-P-80/DI-BCP-2008-T zo dňa 15.04.2009 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zruší a   vec mu vráti   na ďalšie konanie, alternatívne aby rozsudok krajského súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal náhradu trov konania. V odvolaní uviedla, že prvostupňový súd   sa nedostatočne zaoberal dôvodmi a dôkazmi uvedenými v žalobe, vec nesprávne právne posúdil a dospel k záveru, ktorý je v rozpore so zákonom. Krajský súd nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti, týkajúce sa konania vodiča motorového vozidla, ktorý porušil svoju povinnosť podľa § 14 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 315/1996 Z.z.“) tým,   že   predchádzal   jej vozidlo   odbočujúce doľava z ľavej strany jej vozidla a ohrozil tým predchádzané vozidlo, čím spôsobil dopravnú nehodu. Je toho názoru, že pri odbočovaní doľava postupovala správne, v súlade so zákonom a nedopustila sa porušenia ustanovení zákona č. 315/1996 Z.z. Poukázala na rozpor výpovedí svedkov Ž. (vodič trolejbusu) a L. (druhý účastník dopravnej nehody) v tom, že vodič trolejbusu uviedol, že vozidlá účastníkov dopravnej nehody netvorili prekážku cestnej premávky, bez problémov ich obišiel a pokračoval v stanovenej trase, avšak druhý účastník dopravnej nehody protichodne tvrdil,   že jeho vozidlo tvorilo prekážku cestnej premávky a musel ho odstrániť. Protichodnosť uvedených výpovedí vyvoláva otázku, či skutočne porušila ustanovenia § 51 ods. 3 zákona   č. 315/1996 Z.z., ako sa jej na základe právoplatného rozhodnutia žalovaného kladie za vinu, a na základe ktorého jej bola uložená sankcia.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť a odvolanie žalobkyne zamietnuť. Uviedol, že obidva správne orgány konajúce   vo veci riadne zistili skutkový stav a tento i po právnej stránke správne posúdili. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo dostatočne preukázané, že žalobkyňa spôsobila dopravnú nehodu tak, že odbočovala doľava v čase, keď jej to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala. Z dôkazov, ktoré boli predložené a ktoré boli vykonané, ako aj z výsledkov ústneho pojednávania o priestupku bolo preukázané, že žalobkyňa svojím konaním naplnila skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. d/ zákona   č. 372/1990 Zb. Pokiaľ ide o nedostatočné preskúmanie dôkazov, ktoré žalobkyňa napadá   vo svojom odvolaní uviedol, že na vytýčenom ústnom pojednávaní za účasti všetkých zúčastnených osôb na predmetnej dopravnej nehode ako aj svedka boli odstránené všetky rozpory o priebehu nehodového deja. Vodič trolejbusu uviedol, že sa ešte nepohol keď zbadal tmavošedú Škodu Octavia, ako ju začala obiehať Škoda Fabia, ktorá keď bola na jej úrovni tak sa vodička Škody Octavia pohla s vozidlom a vošla priamo do cesty vozidlu Škody Fabia. Vodič   uviedol, že pred ním jazdila Škoda Octavia pomalou jazdou v pravej časti vozovky, a tak sa ju rozhodol predchádzať vo vzdialenosti asi 10 – 15 metrov. V tom vyrazila predbiehaná Škoda Octavia smerom doľava na Strojnícku ulicu a následne došlo ku kolízii. Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu správne dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.)   a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, rozsudok   verejne vyhlásil   (§ 156 ods. 1,3 O.s.p.).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zistil, že dňa 03.01.2008 o 15.50 hod. v Bratislave   žalobkyňa viedla svoje motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ev.č. X. po Mierovej ulici, a keď odbočovala doľava na ulicu Strojnícku došlo k dopravnej nehode s motorovým vozidlom ev.č. X., ktoré ju v tom čase predchádzalo, a ktoré viedol vodič L. Na základe spisového materiálu ODN KDI Bratislava začal Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého bola podozrivá žalobkyňa. Pri rozhodovaní o priestupku   vychádzal zo správy o výsledku objasňovania priestupku, záznamu z dopravnej nehody, plánku, fotodokumentácie, zápisu o dychovej skúške, výpisu z evidencie vodičov a osôb, výpovedí svedkov, vyjadrení, záznamu o podaní vysvetlenia k dopravnej nehode ústneho pojednávania o priestupku a dospel k záveru, že žalobkyňa svojím konaním porušila ustanovenie § 18 ods. 1, § 51 ods. 3 písm. b/ zákona č. 315/1996 Z.z. a bola rozhodnutím Č.p.:ORP-P-255/II- OBCP-2008-V zo dňa 03.03.2009 uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. d/, l/, zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo jej bola podľa § 22 ods. 2 tohto zákona (účinného v čase spáchania priestupku), uložená sankcia, pokuta vo výške 120 EUR a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 3 /troch/ mesiacov, ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a náhrada trov konania vo výške 16 EUR. Podané odvolanie žalovaný ako odvolací správny orgán zamietol a rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II o priestupku zo dňa 03.03.2009 potvrdil z dôvodu, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu vydaného rozhodnutia.

Zákon č. 315/1996 Z.z. v ustanovení § 1 upravuje premávku na pozemných komunikáciách (ďalej len „cestná premávka“), práva a povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a právnických osôb, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku cestnej premávky.

Podľa § 3 ods. 1, 2, písm. a/, b/ zákona č. 315/1996 Z.z., účastník cestnej premávky   je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na jeho vykonanie (§ 130 ods. 2). Účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, 3) situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam, dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia.

Podľa § 18 ods. 1 veta prvá, veta druhá   zákona č. 315/1996 Z.z.,   pri odbočovaní   na križovatke alebo pri odbočovaní na poľnú cestu, alebo na lesnú cestu, alebo na miesto mimo cesty vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním.

Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z.z. vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám a električkám idúcim v oboch smeroch.

Priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sú definované v ustanovení § 22 zákona č. 372/1990 Zb. Priestupku sa dopustí ten, kto

- ako vodič sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil motorové vozidlo alebo si nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody ustanovenú   v osobitnom zákone (odkaz na zákon č. 315/1996 Z.z.),

- porušením uvedeným v písmene k) bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu (§ 22 ods. 1 písm. d/, l/ zákona č. 372/1990 Zb.).

Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. k) možno uložiť pokutu do 2 000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. c) a d) možno uložiť pokutu do 5 000 Sk a zákaz činnosti do 6 mesiacov, za priestupok podľa odseku 1 písm. a), b) a l) možno uložiť pokutu do 7 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.,   pri určení druhu sankcie a jej výmery   sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa § 51 citovaného zákona, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon   č. 71/1967 Zb. o správnom konaní).

Podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Žalobkyňa v odvolaní v podstate namietala nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, preto najvyšší súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny (priestupkový) spis je zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali a dospeli k záveru, že žalobkyňa sa dopustila priestupku, ktorý jej bol kladený   za vinu tak, ako bol špecifikovaný v napadnutých rozhodnutiach. Ich rozhodnutie a záver je založený   na výsledku ústneho pojednávania o priestupku a výpovedi svedka dopravnej nehody, vodiča trolejbusu, podľa ktorého, žalobkyňa svojím osobným motorovým vozidlom začala úkon odbočovania vľavo na vedľajšiu cestu v čase, keď už bola predchádzaná ďalším motorovým vozidlom, ktorého vodičom bol R. L., a ktorý sa so svojím vozidlom nachádzal v tom čase už v ľavom jazdnom pruhu.  

  Z obsahu spisu je zrejme, že správny orgán posudzoval predovšetkým porušenie právnych povinností žalobkyňou, avšak nie je dostatočne zohľadnené   porušenie povinností druhým účastníkom dopravnej nehody (okrem premiestnenia motorového vozidla, čo bolo riešené dohováraním na mieste) v súvislosti s tým, či manéver predchádzania vykonával v súlade so zákonom.

  Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 315/1996 Z.z., vodič nesmie predchádzať, ak

  e/ je na križovatke a v tesnej blízkosti pred ňou;...

  Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené nemohol nechať bez povšimnutia,   že správne orgány sa námietkami žalobkyne, týkajúcimi sa skutočného priebehu nehodového deja a jej možnosťami zabrániť vzniku dopravnej nehody dostatočne nezaoberali, a tiež ani posúdením prípadnej zodpovednosti za dopravnú nehodu vodičom, do ktorého narazila,   a ktorý vykonával manéver predchádzania v bezprostrednej blízkosti pred križovatkou, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 14 ods. 5 písm. e/, a čo znamená,   že sa v mieste zrážky vozidiel nachádzal v dôsledku vlastného protiprávneho konania. Žalobkyňa ako vodička pri vykonávaní   odbočovacieho úkonu   tak nemohla predpokladať, a v   zásade nemala ani dôvod   pochybovať o tom, že ostatní účastníci cestnej premávky   nebudú dodržiavať zásady a pravidlá (predchádzanie v križovatke), čo však neznamená, že na dopravnej nehode nenesie zodpovednosť. Podľa odvolacieho súdu táto skutočnosť ale výrazne znižuje mieru jej zavinenia, a bola dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom čo do výšky uloženej sankcie, bez uloženia zákazu činnosti riadiť motorové vozidlo.

  Vzhľadom na uvedené najvyšší súd   nahradil rozhodnutie žalovaného v časti výšky uloženej sankcie   (ktorej cieľom je zjednať nápravu)   vlastným rozhodnutím, aby spĺňala nielen požiadavku represie ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby.

S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa   § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s ustanovením § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 S 86/2009-35 zo dňa 25.05.2010 zmenil.

O   trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 2 O.s.p.   v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobkyni priznal náhradu trov, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 33 EUR a odvolanie vo výške 33 EUR, čo spolu činí 66 EUR.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok   n i e   j e   prípustný.

V Bratislave dňa 8. februára 2011

JUDr. Ivan R U M A N A, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková