Najvyšší súd

3 Sžo/236/2010

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd   Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Jany Zemkovej PhD. a sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcov: 1/ M. H., bytom S., T., 2/ E. H., bytom S., T., 3/ A. N., bytom P., všetci právne zastúpení M. B., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Š. B.,   proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Žiline, A. Kmeťa 17, Žilina, za účasti 1/ M. J., bytom S., T., 2/ D. J. bytom S., T., 3/ A. N. bytom S., T.,   a 4/ P. H. bytom M., Ž, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 2009/01434/dub zo dňa 22. júna 2009, konajúc o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/52/2009-77 zo dňa 29. júna 2010, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline   č. k. 21S/52/2009-77 zo dňa 29. júna 2010   m e n í   t a k, že z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného č. 2009/01434/dub zo dňa 22. júna 2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.  

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1, 2, 3 náhradu trov konania v sume 458,08 € na účet právneho zástupcu M. B., advokáta v B. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e  

I.

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom   podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zrušil   rozhodnutie žalovaného   č. 2009/01434/dub zo dňa 22.06.2009 v spojení s rozhodnutím Mesta Turzovka   č. Výst. 11-TX1-Tk-356/2009-Jt zo dňa 28.04.2009 a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcom trovy konania

  2  

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a ktorá spočíva v tom, že správne orgány riadne neustálili okruh účastníkov správneho konania a to počnúc prvým podaním žalobkyne označeným v záhlaví plurálom „spoluvlastníci“, kde chýbal okrem ich riadnej identifikácie predovšetkým podpis akejkoľvek inej osoby (okrem žalobkyne 1/), podávajúcej námietky. Nie je zrejme (nakoľko správny orgán nevyzval žalobkyňu 1/   na odstránenie vady podania), akým spôsobom ustálil správny orgán okruh účastníkov správneho konania (bez ohľadu na to, či ho ustálil správne), voči ktorým bol následne povinný realizovať ich jednotlivé procesné práva a povinnosti. V pochybení pokračoval i druhostupňový správny orgán, ktorému postačovalo odvolanie s aktívnou legitimáciou označenou opätovne ako „M. H. a spoluvl. parc. KN č. X.X. X.X. X.X. pričom správny orgán nepotreboval vlastnoručné podpisy ani riadnu identifikáciu odvolateľov a takéto zmätočné označenie aj prebral do záhlavia svojho rozhodnutia, čo je z hľadiska princípu zákonnosti neakceptovateľný stav a takéto závažné   procesné pochybenie nemôže byť súdom prehliadnuté.

Vzhľadom na charakter procesného pochybenia správnych orgánov súd nemohol riadne posudzovať samotnú vecnú opodstatnenosť žalobných námietok, k čomu bude možné pristúpiť až v prípade existencie procesne akceptovateľného rozhodnutia správneho orgánu. Už v tomto štádiu konania však súd pri realizácii zrušovacej právomoci aplikoval dôvod uvedený v ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. (nedostatok dôvodov), nakoľko z odôvodnenia rozhodnutí nie je zrejmé, ako sa správne orgány vysporiadali s namietanou požiadavkou   § 65 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. ohľadne neprípustnosti trvalého obmedzenia užívania susedného pozemku na určený účel, a rovnako nie je zrejmé, prečo nedošlo k faktickému výkonu nariadeného miestneho šetrenia.

Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., zásadou úspechu.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v rozsudku krajského súdu, že správne orgány realizovali procesné práva a povinnosti vo vzťahu k účastníkom konania v rozpore so zásadou zákonnosti. Okruh účastníkov konania, o ktorých právach a povinnostiach rozhodoval, a s ktorými aj konal bol vymedzený v súlade s ustanovením § 59 stavebného zákona. Postavenie účastníka prvostupňový správny orgán priznal aj vlastníkom susednej nehnuteľnosti, parciel č. X. a č. X. ktorých podielovými spoluvlastníkmi boli žalobcovia 1/, 2/, 3/, ktorí uplatnili svoje procesné práva vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia vznesením námietok a pripomienok. Okolnosť, že tieto pred vydaním prvostupňového rozhodnutia boli v mene ostatných podané M. H. s označením a spol., nemohla byť dôvodom, aby stavebný úrad spochybnil nimi uplatnené právo. Správny orgán nie je oprávnený odmietnuť ani podanie, ktoré nie je vlastnoručne podpísané, prípadne nepodpísané všetkými podávateľmi. Len v prípade pochybností je oprávnený ich odstrániť. Z postupu stavebného úradu je zrejmé,   3  

že podieloví spoluvlastníci susedných pozemkov uplatnili svoje procesné právo vzniesť námietky a pripomienky podaním, ktoré aj keď sami nepodpísali, správny orgán rešpektoval ako právo uplatnené s ich vedomím a vôľou. Súd neprihliada na vady konania, ktoré nie sú žalobcovi na ujmu. Procesné úkony vykonané vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/ im neboli na ujmu, ale naopak, boli rešpektované, čo nemožno považovať za nezákonnosť. Záverom uviedol, že aj keď vo vyhotovení rozhodnutia došlo k formálnej chybe tým, že vo výrokovej časti boli označení žalobcovia 2/ a 3/ plurálom   „spoluvlastníci“, takéto pochybenie nemá vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia.

III.

Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok Krajského súdu v Žiline v celom rozsahu potvrdiť. Stotožnili sa s jeho odôvodnením a tým, že konanie správnych orgánov trpí vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí. Závažné procesné pochybenia, keď riadne neidentifikovali a neustálili okruh účastníkov správneho konania sú z hľadiska princípu zákonnosti neakceptovateľné. K veci samej uviedli,   že z rozhodnutí nie je zrejmé, ako sa správne orgány vysporiadali s námietkou, že projektová dokumentácia nerieši odstupy stavieb podľa § 6 ods. 2 vyhlášky 532/2002 Z.z., a ani   sa nezaoberali otázkou neprípustnosti trvalého obmedzenia užívania susedného pozemku   na určený účel. Záverom poukázali na v petite nesprávne označenie rozsudku krajského súdu (čísla konania a dátumu vyhotovenia), ktorý žalovaný navrhol podaným odvolaním zrušiť.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd odvolací (§ 246c O.s.p. v spojení s   § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie   mu predchádzajúce v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250j ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo vyhlásenie rozhodnutia uverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke najvyššieho súdu www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že Mesto Turzovka ako príslušný stavebný úrad na žiadosť M. J. a D. J. rod. T. bytom T. – S. zo dňa 16.03.2009 o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu č. 21 – prístavba a zmena nebytových priestorov na samostatnú b. j., elektrická prípojka, v katastrálnom území T. na pozemku KN č. X., X., vydal oznámenie o začatí spojeného územného a stavebného konania. Listom zo dňa 15.04.2009 podala M. H. a spoluvl. parc. KN č. X. X. X. námietky k návrhu na vydanie stavebného povolenia, ktoré zhrnula do 7 bodov. Dňa 28.04.2009 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. j. Výst.-11-TX1-Tk-356/2009-Jt (stavebné povolenie), v ktorom povolil stavbu: „ Rodinný dom č. 21- prístavba a zmena nebytových priestorov na samostatnú bytovú jednotku“ vlastníkom stavby M. J. a D. J. Námietky účastníkov konania M. H. E. H. P. H. a A. N.   zo dňa 27.03.2009 uvedené v rozhodnutí pod bodom 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9 zamietol   4  

a námietkam pod bodom 4 a 10 vyhovel. Ďalšie námietky týchto účastníkov zo dňa 15.04.2009 pod bodom 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10 zamietol a pod bodom 4 a 11 vyhovel. V odôvodnení svojho rozhodnutia vznesené námietky podrobnejšie odôvodnil.  

Žalovaný odvolanie proti rozhodnutiu o vydaní stavebného povolenia podané   M. H. a spoluvl. parc. KN č. X. X. X. zamietol a rozhodnutie Mesta Turzovka potvrdil.

Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon), ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov).

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade   so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých   sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať   zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, ktorými bolo rozhodnuté o vydaní stavebného povolenia na stavbu rodinného domu   č. 21 – prístavba a zmena nebytových priestorov na samostatnú b. j. pre M. J. a D. J., obaja bytom T. – S.  

Podľa § 59 ods. 1 písm. a/, b/   stavebného zákona   účastníkmi stavebného konania sú:

- stavebník,

- osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.

Podľa § 61 ods. 1, stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.

  5  

Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv   na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá, ods. 3 O.s.p.).

Podľa piatej časti O.s.p. ustanovujúcej správne súdnictvo, súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu nielen so zreteľom na hmotné právo, ale posudzuje zákonnosť aj vzhľadom k tomu, či správny orgán postupoval v konaní v súlade s procesnými predpismi a v rámci súdneho prieskumu prihliada len k tým procesným vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Odvolací súd zastáva názor, že za takúto vadu konania pred správnym orgánom je treba považovať nezrozumiteľnosť výroku správneho orgánu, ktorá sama osebe   je preto dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu súdom podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.

Najvyšší súd v danej veci zistil, že žalovaný sa vo výroku napadnutého rozhodnutia dopustil pochybenia, keď ako odvolateľov uviedol MUDr. M. H. a spol. Na uvedené pochybenie prihliadol odvolací súd z úradnej povinnosti vzhľadom k tomu, že pochybenie spočívajúce v označení účastníka vo výroku rozhodnutia má za následok nielen nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku, ale aj jeho vykonateľnosť. Výrok totiž obsahuje rozhodnutie vo veci (autoritatívny úsudok správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom konania), a len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný.

Povinné obsahové náležitosti rozhodnutia sú upravené v ustanovení § 47 správneho poriadku. Výrok predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia správneho orgánu a pokiaľ   sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníka konania, musí byť určitý a zrozumiteľný tak, aby rozhodnutie bolo vykonateľné.

V danom prípade výrok napadnutého rozhodnutia tieto zákonom požadované náležitosti neobsahuje správne, preto odvolací súd uvedené pochybenie nepovažoval za chybu v písaní, ale za procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie v danej veci, keďže z výroku rozhodnutia musí byť určitým a zrozumiteľným spôsobom zrejmé, kto   je adresátom rozhodnutia a čo sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší (konkrétne právo alebo povinnosť), resp. autoritatívne potvrdzuje. Je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutím správneho orgánu bolo žalobcom uložené, aby strpeli práce spojené s vykonávaním   prác   na stavbe rodinného domu č. 21 stavebníkom na nevyhnutnú dobu najviac 7 kalendárnych dní v čase od 7.00 hod. do 20.00 hod. (tzv. vecné bremeno, t.j. zásah tretích osôb do práv vlastníka nehnuteľnosti, a teda obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci, ktoré ich bude zaťažovať), v prospech iného subjektu (vlastníka susediacej nehnuteľnosti). Keďže z vecného bremena vznikajú práva a povinnosti iba pre subjekty vzťahu založeného vecným bremenom, je nevyhnutné aby tieto subjekty boli v rozhodnutí ako účastníci konania riadne identifikované a to najmä v prípade, ak je ich viac (v danej veci spoluvlastníci ako povinní z vecného bremena). Neobstojí preto námietka žalovaného, že pochybenie spočívajúce   6  

v nesprávnom označení účastníka konania v rozhodnutí nie sú žalobcom na ujmu a nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na vyššie uvedené procesné pochybenie odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec   mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného odstrániť vytýkané nedostatky a v rámci odvolacieho konania sa vyporiadať s tým, či v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom bol riadne ustálený okruh účastníkov konania, či im bola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, či skutkový stav bol dostatočne zistený a na všetky námietky bola daná vyčerpávajúca odpoveď.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a použitím § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že rozhodoval o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania.

Úspešným žalobcom náhradu trov odvolacieho konania súd nepriznal, pretože si ich na náhradu neuplatnili a z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by im trovy odvolacieho konania vznikli.

Trovy prvostupňového konania boli priznané na náhradu žalobcom 1, 2, 3 z dôvodov uvedených v prvostupňovom rozsudku a to v rozsahu ako aj vo výške odôvodnenej krajským súdom t.j. vo výške 458,08 € podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k ods. l O.s.p. a použitím § 246c ods. l veta prvá O.s.p.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V B. dňa 03. mája 2011

JUDr. Jana Z e m k o v á PhD.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková