UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G. I., bytom H., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, Pionierska 33, Prešov, v konaní o žalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu, konajúc o odvolaní žalobcu uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/67/2014-49 zo dňa 14. mája 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/67/2014-49 zo dňa 14. mája 2015 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), z dôvodu oneskoreného podania žaloby a z dôvodu neodstránenia vád podania, ktorých odstránenie nariadil súd, zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 OSP).
Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 13.10.2014 bolo Okresnému súdu Prešov doručené podanie žalobcu označené ako žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu pri vyšetrovaní dopravnej nehody zo dňa 11.11.2011 ukončené rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 09.05.2013. Touto sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie vyšetrovateľa v plnom rozsahu, určil C. R. vinným z nedania prednosti v jazde a aby súd označil záznam o podaní vysvetlenia o nehode za neplatný. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 18S/9/2014-33 zo dňa 22.10.2014 bola vec postúpená Krajskému súdu v Prešove ako súdu vecne a miestne príslušnému.
Krajský súd v Prešove po preskúmaní obsahu postúpenej žaloby vydal uznesenie č. k. 2S/67/2014-37 zo dňa 09.01.2015, ktorým vyzval žalobcu na doplnenie podania a odstránenie nejasností. Povinnosťou žalobcu bolo konkretizovať, ktoré rozhodnutie a ktorého správneho orgánu sa má preskúmavať v súlades § 247 ods. 2, 3 a § 250 ods. 4 OSP, keďže žalobca v žalobe uviedol, že žiada preskúmať a následne zrušiť rozhodnutie vyšetrovateľa. S touto otázkou súvisí aj formulácia petitu, ktorý mal žalobca opraviť v zmysle príslušných zákonných ustanovení (§ 250j OSP).
Na výzvu krajského súdu žalobca reagoval podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.01.2015, avšak opakovane žiadal súd o vyslovenie neplatnosti záznamu o podaní vysvetlenia č. ODI1- PO/2011/570106 a o vrátenie veci na doriešenie dopravnej nehody zo dňa 11.11.2011 v meste Kapušany Okresnému dopravnému inšpektorátu.
Výrok rozhodnutia o zastavení konania krajský súd dôvodil zisteniami vyplývajúcimi z obsahu príslušného administratívneho spisu, na základe ktorých konštatoval, že k predmetnej dopravnej nehode došlo dňa 11.11.2011, pričom rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Prešove bolo vydané dňa 13.03.2013 a rozhodnutie druhostupňového orgánu, Krajského riaditeľstva PZ v Prešove bolo vydané dňa 09.05.2013. Toto bolo žalobcovi doručené dňa 23.05.2013. Krajský súd vychádzal zo skutočnosti, že žaloba bola žalobcom podaná dňa 13.10.2014, t.j. viac ako rok od právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia konajúceho správneho orgánu vo veci. Na základe uvedeného krajský súd vyhodnotil žalobu ako podanú oneskorene.
Zároveň s poukazom na ustanovenie § 248 OSP a § 60 zákona č. 372/1990 Zb. v odôvodnení konštatoval, že záznam o podaní vysvetlenia vo veci dopravnej nehody, na ktoré opakovane odkazoval žalobca, nie je rozhodnutím, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho preskúmania v rámci správneho súdnictva podľa príslušných ustanovení piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Taktiež bral krajský súd do úvahy, že žalobca ani po výzve súdu neoznačil iné rozhodnutie, resp. postup správneho orgánu, ktoré by mal súd v tomto konaní preskúmať a podanú žalobu v intenciách poučenia súdu nedoplnil a nejasnosti vo svojom podaní neodstránil. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie (dňa 10.06.2015) a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že má námietky proti uzneseniu krajského súdu, pretože žalobca „vecne podal všetky vysvetlenia v žalobe ako aj po vysvetlení o zmene petitu som tiež podal vysvetlenie, nie ako súd v uznesení udáva.“ Uviedol, že je chorý a právnici žalobcu uisťovali, že žalovať vyšetrovanie polície môže až do dvoch rokov. Ďalej žalobca uvádzal podrobnosti o priebehu predmetnej dopravnej nehody a časti následného vyšetrovania.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecné správne potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), preskúmal v medziach podaného odvolania napadnuté uznesenie (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1veta prvá OSP), ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Najvyšší súd sa oboznámil s obsahom podaného odvolania proti uzneseniu krajského súdu, ako aj s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že krajský súd náležite zistil skutkový stav v súvislosti s podanou žalobou a správne vyhodnotil, že nie sú splnené podmienky na prejednanie a rozhodnutie veci, nakoľko žaloba bola podaná po zákonom stanovenej lehote.
Konečné rozhodnutie správneho orgánu v poslednom stupni bolo žalobcovi doručené dňa 23.05.2013, to znamená, že s poukazom na zákonom stanovenú lehotu podľa § 250b ods. 1 OSP najneskorší deň, kedy bolo možné využiť mimoriadny opravný prostriedok súdneho prieskumu tohto rozhodnutia podaním žaloby podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ako i administratívneho postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, pripadol na deň 23.07.2013. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal žalobu až dňa 13.10.2014 a zmeškanie lehoty, ktorej posledný deň pripadol na 23.07.2013, nie je možné odpustiť (§ 250b ods. 1 veta druhá OSP), nemožno ju prejednať a rozhodnúť o veci. Včasnosť podania žaloby je primárnou zákonnou podmienkou, ktorá musí byť splnená. Keďže ide o neodstrániteľnú prekážku na prejednanie veci, sekundárne dôvody, ako nedostatky v náležitostiach žaloby, či otázka prípustnosti súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia alebo administratívneho postupu, sú v tomto prípade vo vzťahu k dôvodom zastavenia konania irelevantné.
Nezistiac ďalšie skutočnosti majúce vplyv na výrok odvolaním napadnutého uznesenia krajského súdu, najvyšší súd toto postupom podľa § 219 ods. 1 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.