3Sžo/21/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: Ing. P. W. CSc., bytom I., zastúpený: JUDr. Marta Šuvadová, advokátka so sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6608/2009/51/RK zo dňa 21.12.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/14/2012-49 zo dňa 17.01.2013, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/14/2012-49 zo dňa 17. januára 2013 p o t v r d z u j e. Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6608/2009/51/RK zo dňa 21.12.2011, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovaného, sekcie civilného práva, odboru občianskeho a správneho práva č. 6608/2009/51 zo dňa 31.08.2009. Rozsudok odôvodnil tým, že ustanovenie § 34 ods. 3 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon č. 382/2004 Z.z.“) stanovilo znalcom, ktorí boli vymenovaní ešte za účinnosti predchádzajúceho zákona, a teda nemali absolvované odborné minimum, povinnosť toto odborné minimum absolvovať v osobitnej upravenej lehote a jeho úspešné ukončenie preukázať. Zákon č. 382/2004 Z.z. ukladá povinnosť preukázať splnenie odborného minima v termíne do 31.08.2007, po novelizácii zákonom č. 522/2007 Z.z. táto lehota bola predĺžená do 31.08.2008. Krajský súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že zákonom stanovenú skúšku z odborného minima absolvoval a ani žalovanému nedoručil doklad, ktorým by splnenie podmienky odborného minima preukázal. Žalobca síce splnil podmienku preukázania odbornej skúšky, avšak nepreukázal splnenie podmienky absolvovania odborného minima podľa § 34 ods. 3 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., a to ani v zákonom predĺženej dodatočnej lehote. Krajský súd mal preto za to, že správne orgány postupovali zákonne, s poukazom naust. § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z., keď žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov museli vyčiarknuť. Ak by aj žalobca v zákonom stanovenej lehote spĺňal všetky podmienky pre výkon znaleckej činnosti, t.j. mal by úspešne absolvované odborné minimum, bolo jeho povinnosťou toto príslušným osvedčením Ministerstvu spravodlivosti SR v lehote do 31.08.2009 preukázať, pričom žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že konajúci súd sa obmedzil len na výklad, či môže alebo musí znalca zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vyškrtnúť. Žalobca má za to, že zámerom zákonodarcu bolo v tomto prípade to, aby nedošlo k stavu, že bude automaticky do zoznamu zapísaná osoba, ktorá túto činnosť už nechce vykonávať a súčasne aby nebol porušený zákaz retroaktivity. Z tohto dôvodu bola zavedená povinnosť znalca alebo tlmočníka na predloženie dokladov preukazujúcich bezúhonnosť, zaplatenia poplatku za zápis a uzatvorenie poistenia, ako aj nahlásenie údajov, ktoré sa zapisujú do zoznamu v určenej lehote pod sankciu vyčiarknutia zo zoznamu. Podľa názoru žalobcu, bolo uvedeným sledované určité „prečistenie“ radov znalcov a tlmočníkov, ktorí už nebudú mať záujem o výkon svojej činnosti za nových podmienok. Žalobca od samého začiatku preukazoval a preukazuje jednoznačný zámer - byť zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (kedy potreba nevyčiarknutia je v tomto prípade o to väčšia, že bol žalobca ustanovený za znalca v prebiehajúcich súdnych konaniach, na čo by mal brať žalovaný ako garant spravodlivosti zreteľ) a jediné v čom pochybil bolo, že listiny, ktoré osvedčovali spôsobilosť byť znalcom nepredložil včas, aj keď týmito disponoval. Žalobca mal (a má) za to, že je bez akýchkoľvek pochýb, že absolvoval v rozsahu 360 vyuč. hodín špecializované štúdium súdneho inžinierstva v odbore Stavebníctvo, osvedčenie vydané Žilinskou univerzitou v Žiline, Ústavom súdneho inžinierstva, číslo: 38/ST-VII/KE/1997, ktoré špecializované štúdium vysoko prevyšuje požiadavky získania odborného minima (v rozsahu 30 hodín), ako aj v rámci ďalšieho vzdelávania odborné minimum, osvedčenie o získanom vzdelaní s celoštátnou platnosťou zo dňa 04.07.2006, číslo protokolu 76/OM-ST-V/2006 vydané Žilinskou univerzitou v Žiline, Ústavom súdneho inžinierstva. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že žalobca bol rozhodnutím žalovaného, sekcie civilného práva, odboru občianskeho a správneho práva č. 6608/2009/51 zo dňa 31.08.2009 podľa § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, z oddielu na zápis znalcov, odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác z dôvodu, že nepreukázal splnenie podmienky odborného minima do 31.08.2008.

Podľa § 34 ods. 3 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. znalci-fyzické osoby, znalecké organizácie, tlmočníci a prekladatelia podľa odsekov 1 a 2 sú povinní ministerstvu do 31. augusta 2007 preukázať splnenie podmienky odborného minima a odbornej skúšky podľa tohto zákona.

Podľa § 34 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. znalci, tlmočníci a prekladatelia podľa odsekov 1 a 2, ktorí do 31. augusta 2007 nepreukázali splnenie podmienky podľa § 34 ods. 3 písm. b) sú povinní preukázať splnenie podmienky odborného minima a odbornej skúšky podľa tohto zákona do 31. augusta 2008.

Podľa § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. ministerstvo rozhodne o vyčiarknutí znalca-fyzickej osoby, znaleckej organizácie, tlmočníka alebo prekladateľa podľa odsekov 1 a 2 zo zoznamu najneskôr do 28. februára 2006, ak nesplní podmienky uvedené v odseku 3 písm. a), alebo do 31. augusta 2009, aknesplní podmienky uvedené v odseku 3 písm. b).

Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že žalovaný začal konanie o vyčiarknutí znalca zo zoznamu ex offo, keď zistil, že žalobca nepreukázal v lehote stanovenej zákonom splnenie podmienky odborného minima. Táto okolnosť bola nesporná. Žalobca priložil až k žalobe fotokópiu osvedčenia Žilinskej univerzity v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva č. 76/OM-ST-V/2006 zo dňa 04.07.2006 o absolvovaní odborného minima. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Dodatočné odstraňovanie vád a preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia podľa stavu v čase konania súdov v správnom súdnictve je prípustné iba v konaní v tzv. plnej jurisdikcii, kedy súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom a kedy je súd v správnom súdnictve oprávnený doplniť dokazovanie a rozhodnúť podľa doplneného skutkového stavu (§ 250i ods. 2 O.s.p.). Ide najmä o prípady správneho trestania, kedy sa musí prihliadať i na okolnosti, ktoré vyjdú najavo i po vydaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Senát nezistil v procesnom postupe žalovaného vadu. Ide o pomerne prísne procesné ustanovenie. V prípade znalcov sa však očakáva, že budú postupovať s odbornou starostlivosťou a nedôjde k opomenutiu povinností uložených zákonom. Zákon v tomto prípade odpustenie zmeškania lehoty neupravuje. Vzhľadom na to neexistuje procesné ustanovenie, ktorým by bolo možné zhojiť opomenutie žalobcu. Je potrebné zdôrazniť, že vyčiarknutie žalobcu z tohto dôvodu nebráni jeho opätovnému zapísaniu do zoznamu znalcov tak, ako to už uviedol žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech nepriznal právo na náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.