ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: A. N., H., K., zastúpený: JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, Strojnícka 8, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 38552/2010-1214 zo dňa 12. novembra 2010, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/6/2011-60 zo dňa 19. januára 2012, jednomyseľne
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/6/2011-60 zo dňa 19. januára 2012 p o t v r d z u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 161,75 € na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Bratislava, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 38552/2010-1214 zo dňa 12.11.2010, ako aj rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R-341/2010-5334 zo dňa 16.09.2010 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 1.860,47 €.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že konštatovanie žalovaného o tom, že žalobca porušil svoju služobnú povinnosť aj tým, že neposlal odoslanie motorového vozidla na oddelenie špeciálnych technológií, nie je preukázané žiadnymi dôkazmi a nevyplýva to ani z výpovede samotného vodiča kamiónu. Žalovaný bol povinný na overenie tvrdenia žalobcu využiť aj poznatky vyplývajúce zkamerového systému, a to nielen na to, či rampu otvoril žalobca, ale aj na objasnenie okolností, ktoré by prípadne mohli svedčiť v prospech žalobcu. Ak by totiž boli potvrdené skutočnosti, ktoré žalobca tvrdil v podanom odvolaní a aj v žalobe ohľadom situácie na pracovisku, potom by žalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa bol povinný odôvodniť, v čom spočíva zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti a služobnej prísahy. Z doteraz vykonaného dokazovania nebolo tiež dokázané, že žalobca mal vedomosť už počas nočnej zmeny o tom, že predmetné vozidlo opustilo bez colnej kontroly colný priestor. Vzhľadom na taký závažný následok, ako je prepustenie zo služobného pomeru, by dôvod na prepustenie colníka zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len zákon č. 200/1998 Z.z.) mal mať charakter aspoň vedomej nedbanlivosti.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/6/2011-60 zo dňa 19.01.2012 tak, že žalobu zamietne. V dôvodoch uviedol, že podmienkami prepustenia colníka zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z.z. sú porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a tiež, že jeho ponechanie by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný dospel k záveru, že obe tieto podmienky boli splnené, pričom k takémuto záveru dospel na základe výsledkov dokazovania v administratívnom konaní. Poukázal pritom na ustanovenie § 44 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z.z.
Nie je sporné, že dňa 15.06.2010 v čase o 1.33 hod. vstúpilo na územie Slovenskej republiky cez hraničný priechod Vyšné Nemecké nákladné motorové vozidlo ev.č. AO7048AO/AO2747XX, prevážajúce tovar - výrobky zo železa v množstve 3 zväzky, o váhe 21 879 kg a toho istého dňa v čase o 3.00 hod. bolo začaté colné konanie prijatím colného vyhlásenia č. 10SK53210000117322, ktorým bol uvedený tovar navrhnutý na prepustenie do colného režimu tranzit. Žalobca vykonával službu na stanovisku „Nákladná doprava dovoz“ v nočnej zmene 14.06.2010 -15.06.2010, pričom vedúcim zmeny bol určený na vykonávanie kontroly dopravných prostriedkov. Šetrením bolo zistené, že predmetné vozidlo bolo vypustené z colného priestoru bez podrobenia sa colnej kontrole a ukončenia colného konania. Bolo preukázané, že žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť tým, že porušil základné povinnosti colníka ustanovené v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona č. 200/1998 Z.z. keď si dôsledne neplnil svoje povinnosti tým, že dňa 15.06.2010 na stanovisku „nákladná doprava - dovoz“ na Pobočke Colného úradu Vyšné Nemecké nezabezpečil odoslanie predmetného nákladného motorového vozidla na oddelenie špeciálnych technológií za účelom vykonania kontroly inšpekčným skenovacím zariadením a následne nevykonal colnú kontrolu deklarovaného tovaru, motorového vozidla, ani sprievodných colných dokladov a umožnil vozidlu vstúpiť na územie Slovenskej republiky bez riadneho prepustenia do režimu tranzit, čo je v rozpore s Rozkazom vedúceho pobočky colného úradu Vyšné Nemecké č. 2/2008 (ďalej len rozkaz č. 2/2008) a s Nariadením generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 120/2004 Prepustenie tovaru do režimu tranzit.
Žalobca tým, že vydal, podľa tvrdenia vodiča predmetného vozidla nezrozumiteľný pokyn (pričom z výpovede ostatných colníkov je zrejmé, že tento pokyn mohol udeliť na základe rozvrhu práce jedine žalobca a tiež to vyplýva zo zápisnice zo dňa 06.07.2010) a následne nesledoval, či vozidlo jeho pokyn splnilo, aby sa podrobilo kontrole na inšpekčnom skenovacom zariadení, nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená rozkazom č. 2/2008, a teda dopustil sa porušenia služobnej disciplíny podľa § 43 zákona č. 200/1998 Z.z., ktorá spočíva v dôslednom plnení služobných povinností, ktoré sú okrem iného upravené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi, pokynmi nadriadených. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobných povinností podľa žalovaného spočívalo v tom, že žalobca sa neriadil zákonmi a rozkazom č. 2/2008, keď nezabezpečil odoslanie motorového vozidla na oddelenie špeciálnych technológií za účelom vykonania kontroly inšpekčným skenovacím zariadením a následne nevykonal colnú kontrolu deklarovaného tovaru, motorového vozidla a sprievodných colných dokladov. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva v tom, že žalobca svojím postupom si neplnil rozkazom č. 2/2008 uloženéslužobné úlohy a riadne nevykonával štátnu službu. Predmetný rozkaz č. 2/2008 podrobne určuje povinnosti colníkov, ktoré súvisia s úlohou colníkov riadiť a organizovať pohyb vozidiel a osôb v colnom priestore, ktorá je ustanovená v § 9 ods. 3 písm. p/ zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca bol ten colník, ktorý podľa rozkazu č. 2/2008 mal zabezpečiť, aby sa predmetné vozidlo podrobilo kontrole na inšpekčnom skenovacom zariadení. Žalobca si potom nesplnil aj ďalšiu povinnosť, nevykonal kontrolu motorového vozidla a nepotvrdil sprievodné doklady, aby toto vozidlo mohlo opustiť colný priestor.
K vyhodnoteniu dôkazu kamerovým záznamom žalovaný uviedol, že z neho sa nedajú zistiť skutočnosti, ktoré by svedčili v prospech alebo v neprospech žalobcu. Riaditeľ Colného úradu Michalovce zo správy od SkyToll, a.s., a zo zápisnice s vodičom vozidla jednoznačne zistil, že vozidlo opustilo colný priestor počas nočnej zmeny medzi dňom 15.06.2010 a 16.06.2010 (nočná zmena je od 19.00 hod. do 07.00 hod.). V spisovom materiáli, ktorý bol doručený na Krajský súd v Košiciach je uložený aj DVD nosič, na ktorom sú zaznamenané udalosti dňa 15.06.2010 na stanovisku nákladná doprava - vstup na Pobočke colného úradu Vyšné Nemecké, a preto pravdivosť tvrdenia žalobcu (žiadna vypovedacia schopnosť, resp. námietky ohľadne nedostačujúceho osvetlenia a nepriaznivých podmienok) si mohol pri preskúmaní rozhodnutia v správnom súdnictve overiť aj Krajský súd v Košiciach a vykonať dôkazy v zmysle ustanovenia § 250i ods. 1 O.s.p.
Konanie žalobcu bolo vyhodnotené nie ako úmyselné konanie, ale ako konanie z nedbanlivosti a takéto nedbanlivostné konanie nie je možné tolerovať, a to z hľadiska ekonomických záujmov spoločnosti, dobrého mena colnej správy a z toho hľadiska, že u žalobcu išlo o opakované porušenie služobnej disciplíny.
III.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 134,79 € za 1 úkon - podanie odvolania 127,16 €, režijný paušál 7,63 € + 20% DPH. Poukázal na to, že žalovaný v podanom odvolaní v podstate zopakoval argumentáciu uvedenú vo svojom rozhodnutí, ktorá nebola založená na preukázaní porušenia služobných povinností žalobcom, ani služobnej prísahy, ale zodpovednosť žalobcu bola založená na popise pracovnej činnosti. Nikdy nebolo preukázané žalobcovi, že to bol on, ktorý umožnil odchod kamiónu z colného priestoru a ani jeho zavinenie. Na základe oznámenia žalobcu bolo voči nemu začaté disciplinárne konanie, a to aj keď mali nadriadení žalobcu vedomosť o tom, že pracovníci, ktorí slúžili so žalobcom v pracovnej zmene, sfalšovali v evidenciách údaje v tom smere, že v evidencii uviedli riadne ukončenie kontroly. Ak by žalobca nebol oznámil svojmu nadriadenému, že kamión odišiel z colného priestoru bez riadnej kontroly, nikto by nezistil, že kontrola vykonaná nebola. O tom svedčí aj fakt, že až po oznámení žalobcu začal konať vedúci pobočky, následne boli vyžiadané údaje od SkyToll, a.s. Z rozhodnutí aj z odvolania žalovaného vyplýva, že pre vyvodenie zodpovednosti nebolo rozhodujúce, kto konal protiprávne, ale kto mal v popise práce oprávnenie vypúšťať kamióny. Žalobca, keďže nekonal protiprávne, nemal dôvod zatajovať, čo sa udialo na hraničnom priechode, a preto keď sa dozvedel o tejto skutočnosti, nahlásil ju vedúcemu pobočky. Bolo vecou nadriadených, aby žalobcovi preukázali, že to bol on, kto umožnil odchod kamiónu. Nebol poskytnutý žiadny dôkaz, ktorý by z porušenia povinnosti alebo služobnej prísahy usvedčoval žalobcu a preukazoval hrubé porušenie povinnosti alebo služobnej prísahy. Prvostupňový súd vec posúdil po právnej stránke správne a vyvodil správny záver, že vzhľadom na závažný následok akým je prepustenie zo služobného pomeru sa vyžaduje aspoň vedomá nedbanlivosť.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.05.2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu senát najvyššieho súdu zistil, že dňa 02.07.2010 bolo vydané oznámenie o začatí konania vo veci služobného pomeru žalobcu v súvislosti s podozrením porušenia základných povinností colníka ustanovených v § 44 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z.z. Dôvodom bolo porušenie služobnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť v dňoch 14.06.2010
- 15.06.2010 na pracovisku „Nákladná doprava - dovoz“ na PCÚ Vyšné Nemecké tým, že nezabezpečil, aby nákladné motorové vozidlo ev. č. AO7048AO/AO2747XX sa pri vstupe na územie Slovenskej republiky podrobilo kontrole inšpekčným skenovacím zariadením a až potom opustilo colný priestor hraničného priechodu Vyšné Nemecké. Dňa 19.06.2010 bol vedúcim pobočky colného úradu vydaný návrh na disciplinárne opatrenie podľa § 49 zákona č. 200/1998 Z.z., ktorý bol zaslaný riaditeľovi Colného úradu Michalovce. Dňa 31.08.2010 bolo žalobcovi umožnené vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru, navrhovať dôkazy a obhajovať sa a to tak, že mu bola doručená a ponechaná k dispozícii fotokópia návrhu na prepustenie zo služobného pomeru. Žalobca bol poučený o tom, že k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru sa môže vyjadriť, navrhovať dôkazy, obhajovať sa, nahliadať do spisu a robiť si z jednotlivých listinných dôkazov v spise výpisky.
Rozhodnutím č. R - 341/2010-5334 zo dňa 16.09.2010 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru colníka podľa § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z.z. z dôvodu, že porušil základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona č. 200/1998 Z.z. a to tým, že dňa 15.06.2010 na stanovisku „Nákladná doprava - dovoz“ na PCÚ Vyšné Nemecké nezabezpečil odoslanie nákladného motorového vozidla ev.č. AO7048AO/AO2747XX na oddelenie špeciálnych technológií za účelom vykonania kontroly inšpekčným skenovacím zariadením a následne nevykonal colnú kontrolu deklarovaného tovaru, motorového vozidla ani sprievodných colných dokladov a umožnil vozidlu vstúpiť na územie Slovenskej republiky bez riadneho prepustenia do režimu tranzit, čo je v rozpore s Rozkazom vedúceho pobočky Colného úradu Vyšné Nemecké č. 2/2008 a s Nariadením č. 120/2004 Prepúšťanie tovaru do režimu tranzit. Týmto konaním žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal, že návrh na prepustenie zo služobného pomeru nebol riadne prerokovaný s príslušným odborovým orgánom, v konaní neboli skúmané okolnosti svedčiace v prospech colníka a neboli vykonané navrhnuté dôkazy. Namietal tiež, že na danom hraničnom priechode neboli vytvorené základné predpoklady pre riadny výkon služby a existovala neprehľadnosť situácie na hraničnom priechode, kvôli ktorej mohli nákladné vozidlá nepozorovane opustiť hraničný prechod. Z výpovedí ostaných colníkov podľa názoru žalobcu nevyplývalo nič, čo by preukazovalo porušenie služobných povinností. Rozhodnutím č. 38552/2010-1214 zo dňa 12.11.2010 bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R - 341/2010-5334 zo dňa 16.09.2010 potvrdené.
Súčasťou administratívneho spisu je aj rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R - 709/2009- 5334 zo dňa 02.12.2009, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie podľa § 49 písm. b/ zákona č. 200/1998 Z.z. - zníženie služobného platu o 15 % na tri mesiace z dôvodu, že sa žalobca dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 48 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. porušením základných povinností colníka vyplývajúcich z § 44 ods. 3 písm. b/, h/ zákona č. 200/1998 Z.z. a to tým, že dňa 15.07.2009 na PCÚ Vyšné Nemecké na pracovisku „nákladná dopravu - vstup“ nedôsledne vykonal kontrolu v nákladnom dopravnom prostriedku zn. Renault Magnum a nezistil, že na územie Slovenskej republiky sa nezákonne dováža 760.640 ks (3803,2 kartónov) cigariet zn. Classic Red a 411.840 ks (2059,2 kartónov) cigariet zn. Classic Blue, ktoré boli označené ukrajinskou kontrolnou známkou, čím konal v rozpore s ods. 4 písm. e/ rozkazu č. 2/2008 vedúceho pobočky Colného úradu Vyšné Nemecké a tým, že dňa 15.07.2009 vykonal štátnu službu bez toho, aby mal pri sebe služobný preukaz colníka, čoje v rozpore so služobným predpisom č. 4/2003/19 diel 6 písm. a/. Uvedené rozhodnutie nebolo predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v tomto konaní.
Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v rozhodnutí obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.
Podľa § 183 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. minister alebo príslušný nadriadený prepustí colníka zo služobného pomeru, ak a) pre neho v dôsledku zníženia počtu miest colníkov schválených vládou nie je v štátnej službe voľná iná funkcia, b) podľa rozhodnutia služobného posudkového lekára stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať 1. akúkoľvek funkciu v štátnej službe alebo 2. doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, c) podľa posudku klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, f) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo g) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky.
Podľa § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona č. 200/1998 Z.z. colník je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru k finančnej správe, h) dodržiavať služobnú disciplínu.
Podľa § 222 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady.
Podľa § 222 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z.z. oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
V prejednávanej veci ostalo sporné, či bolo dostatočným spôsobom vykonané dokazovanie a následné hodnotenie dôkazov správnymi orgánmi postačovalo na preukázanie toho, že žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnompomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov.
Prvostupňový súd správne uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca počas nočnej zmeny dňa 15.06.2010 bol colníkom určeným na kontrolu dopravných prostriedkov podľa bodu 4 rozkazu č. 2/2008 a zároveň bolo preukázané, že predmetné motorové vozidlo opustilo colný priestor štátnej hranice bez riadneho ukončenia colného konania počas nočnej zmeny žalobcu. Vodič kamiónu, ktorý opustil colný priestor uviedol, že pokynu colníka dobre nerozumel, keďže bol unavený nerozmýšľal, že nebol ešte na röntgene a keď sa otvorila rampa, spolu s ďalšími kamiónmi odišiel.
Senát odvolacieho súdu sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že konštatovanie žalovaného o tom, že žalobca porušil svoju služobnú povinnosť aj tým, že neposlal predmetné motorové vozidlo na oddelenie špeciálnych technológií, nie je preukázané a nevyplýva zo žiadnej z výpovedí. Pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru colníka je potrebné, aby bolo dostatočne preukázané, že protiprávnym konaním porušil služobnú povinnosť a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo zároveň na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Nemožno opomenúť, že skutkovo významná otázka pre rozhodnutie musí byť spoľahlivo preukázaná a v prípade pochybností je potrebné postupovať v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech dotknutej osoby, najmä vtedy, ak je s daným skutkom spojený tak závažný postih, akým je prepustenie colníka zo služobného pomeru. Posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je následne predmetom správneho uváženia žalovaného. Pri rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho preskúmavacieho konania a bolo vydané na základe zákonom povoleného správneho uváženia (§ 245 ods. 2 O.s.p.) súd preskúmava len to, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej.
Súd prvého stupňa tak nebol povinný vykonávať dokazovanie využitím poznatkov vyplývajúcich z kamerového systému, keďže tak neurobili colné orgány pred vydaním napadnutých rozhodnutí a uvedené nezahrnuli medzi dôkazy, na podklade ktorých napadnuté rozhodnutia vydali. Naviac odvolací súd zistil z obsahu administratívneho spisu nezrovnalosti o čase, kedy sa mal žalobca dopustiť posudzovaného konania s dôkazmi vykonávanými v administratívnom konaní, pretože v druhostupňovom rozhodnutí žalovaného v časti odôvodnenia označeného pod č. 7 je okrem iného uvedené, že: „...vozidlo opustilo colný priestor počas nočnej zmeny medzi dňom 15.06.2010 a 16.06.2010.....“, ale z obsahu administratívneho spisu napr. zo Zápisníc o vypočutí účastníkov konania Ing. Z. K., kpt. Ing. N. U. - z označenia predmetu konania, ako i z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že k porušeniu disciplíny žalobcom malo dôjsť počas nočnej zmeny zo dňa 14.06.2010 na 15.06.2010.
Správne súdnictvo nenahrádza konanie správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá O.s.p.), preto považoval senát odvolacieho súdu námietku žalovaného, týkajúcu sa doplnenia dokazovania v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. za nedôvodnú.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.
Spolu s vyjadrením k odvolaniu predložil právny zástupca žalobcu vyčíslenie trov odvolacieho konania v celkovej výške 161,75 € za jeden úkon právnej služby. Najvyšší súd Slovenskej republiky mu priznal trovy právneho zastúpenia podľa predloženej špecifikácie nasledovne:
Za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 10.04.2012 vo výške 127,16 € podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý v roku 2012 predstavuje 763 €, režijný paušál vo výške 7,63 €.
Ďalej bola právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) priznaná uplatnená DPH zo základu 134,79 €, vo výške 20 % v sume 26,96 €. Náhrada trov odvolacieho konania za uvedený úkon právneho zastúpenia je v celkovej sume 161,75 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ondreja Krempaského č. XXXXXXXXXX/XXXX. vedený v R. C., a.s.,. Náhradu iných trov konania právny zástupca žalobcu nepožadoval. Na základe uvedeného je vo výroku rozsudku uvedená iba náhrada trov právneho zastúpenia (§ 151 ods. 8 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.