UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Y. U., Q., zastúpený: JUDr. Danielom Přibylom, advokátom so sídlom Dr. Vodu 18, Lučenec, proti žalovanému: Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana, so sídlom Ružinovská 28, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Súdu Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie č. 06/2011 zo dňa 12. mája 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/57/2011-31 zo dňa 10. januára 2012, jednomyseľne
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/57/2011-31 zo dňa 10. januára 2012 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 06/2011 zo dňa 12.05.2011 podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom.
Krajský súd uznesenie odôvodnil tým, že prezídium Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratickej strany (ďalej len SDKÚ-DS) nie je orgánom verejnej správy, je to výkonný orgán politickej strany. Rozhodnutia prezidenta, ako aj súdu SDKÚ-DS nie sú rozhodnutiami vydanými v správnom konaní, nejde o individuálne rozhodnutie správneho orgánu, ktorým by sa zakladali, menili alebo rušili oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Ide o rozhodnutie organizačnej povahy, ktoré upravuje vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, a preto nepodliehajú súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Ochrana členovi politickej strany by mohla byť zabezpečená podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. v prípadoch, keď to výslovne ustanovuje zákon. Takto je to napr. aj v prípade, ak člen politickej strany bol vylúčený z členstva politickej strany (hnutia),tento sa môže v lehote 30 dní od prijatia takéhoto rozhodnutia obrátiť na súd o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (§ 19 zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon č. 85/2005 Z.z.).
Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal ustanovením § 19 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z.z. a § 7 ods. 3 O.s.p. Uvedené ustanovenia podľa názoru žalobcu vymedzujú zákonný rámec právomoci krajského súdu na prejednanie jeho žaloby. Tiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 15/2009 zo dňa 20.01.2009 a jeho záverečnú časť odôvodnenia, ktorým bolo vymedzené právo na súdnu ochranu proti rozhodnutiam orgánov politických strán: „...ústavný súd poukazuje na § 19 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z.z., podľa ktorého ak člen strany považuje rozhodnutie orgánu strany za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní od prijatia takého rozhodnutia požiadať krajský súd o jeho preskúmanie. Ústavný súd by preto, odhliadnuc od právnej povahy odporcu v tomto konaní, v žiadnom prípade nemohol akceptovať tvrdenie sťažovateľov, že „...jediným orgánom príslušným na prejednanie sťažnosti...“ je ústavný súd....“
Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril. Odvolanie žalobcu mu bolo doručené dňa 26.03.2012.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) a v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že Prezídium SDKÚ-DS na návrh generálneho sekretára SDKÚ- DS na zrušenie miestnych zväzov, ktoré porušujú pravidlá politickej zodpovednosti podľa čl. 20 ods. 5 Stanov SDKÚ-DS rozhodlo uznesením č. 15/2011 zo dňa 11.04.2010 tak, že Miestny zväz SDKÚ-DS Lučenec zrušilo.
Proti uvedenému rozhodnutiu Prezídia SDKÚ-DS podal predseda Miestneho zväzu Lučenec podľa čl. 20 ods. 5 Stanov SDKÚ-DS odvolanie. Rozhodnutím súdu SDKÚ-DS č. 06/2011 zo dňa 12.05.2011 bolo podľa čl. 9 ods. 5 Súdneho a disciplinárneho poriadku SDKÚ-DS jeho odvolanie zamietnuté a uznesenie Prezídia SDKÚ-DS č. 15/2011 zo dňa 11.04.2011 potvrdené. Takto bolo rozhodnuté z dôvodu, že činnosť Miestneho zväzu SDKÚ-DS Lučenec bola poznačená vážnym porušením pravidiel politickej zodpovednosti a to zmarením primárnych volieb na kandidátov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010. Uzavretosťou a mocenským ovládnutím miestneho zväzu SDKÚ-DS, dlhodobým odmietaním prijímať nových členov strany. V miestnom zväze sú naopak evidovaní členovia, ktorí si nie sú vedomí svojho členstva, panuje nedôvera a strach. Zlé meno strany na miestnej úrovni vyplývalo zo správania predstaviteľov miestneho zväzu SDKÚ-DS v Lučenci. Dlhodobá pasivita - odignorovanie kampane L. U. vo voľbách do Banskobystrického samosprávneho kraja v rokoch 2005 a 2009.
Podľa § 244 ods. 1 a 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalov správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
Z ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. vyplýva, v ktorých prípadoch sa môže účastník správneho konania domáhať preskúmania rozhodnutia správneho orgánu súdom. Všeobecné súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v správnom konaní, ktorými správny orgán zasahuje do práv a povinností fyzickej alebo právnickej osoby. Možnosť domáhať sa preskúmania rozhodnutia správneho orgánu je obmedzená negatívnym výpočtom rozhodnutí a postupov, ktoré sú zo súdneho preskúmavania vylúčené na základe zákona.
Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (ustanovenia §§ 247-250k O.s.p.) je dôsledne založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu vo vzťahu ku konaniu o riadnych opravných prostriedkoch v správnom konaní, ktorá zásada je vyjadrená v ustanovení § 247 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na to súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia nastupuje až v prípade právoplatného skončenia správneho konania.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Predmetom preskúmania zákonnosti v danej veci malo byť rozhodnutie č. 06/2011 zo dňa 12.05.2011 vydané Súdom Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratickej strany, ktorým bolo zamietnuté odvolanie Miestneho zväzu Lučenec a potvrdené uznesenie Prezídia SDKÚ-DS č. 15/2011 zo dňa 11.04.2011, ktorým zrušilo Miestny zväz SDKÚ-DS Lučenec. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na návrh Generálneho sekretára SDKÚ-DS, v ktorom žiadal zrušenie miestnych zväzov, ktoré mali porušovať pravidlá politickej zodpovednosti podľa čl. 20 ods. 5 Stanov SDKÚ-DS.
Podľa článku 20 ods. 5 Stanov SDKÚ-DS môže vo výnimočných a odôvodnených prípadoch na návrh Generálneho sekretára SDKÚ-DS zrušiť nefunkčný zväz a miestny zväz porušujúci pravidlá politickej zodpovednosti podľa čl. 9 Stanov SDKÚ-DS.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z.z. ak člen strany považuje rozhodnutie orgánu strany za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní od prijatia takéhoto rozhodnutia požiadať krajský súd o jeho preskúmanie.
Podľa § 19 ods. 2, 3 zákona č. 85/2005 Z.z. právoplatné rozhodnutie podľa odseku 1 doručí krajský súd ministerstvu. Podanie člena strany podľa odseku 1 doručené ministerstvu nemá právne účinky, iba sa založí do zbierky listín.
Podľa § 103 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Najvyšší súd v odvolacom konaní preskúmal, či sú splnené podmienky konania na súde a na základe obsahu pripojeného súdneho i administratívneho spisu dospel k rovnakému záveru ako súd prvostupňový, a to že napadnuté rozhodnutia sú rozhodnutiami organizačnej povahy, ktoré upravujú vnútorné pomery strany, a preto nepodliehajú súdnemu prieskumu zákonnosti podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Z hľadiska súdneho prieskumu v danom prípade ide o tzv. politické súdnictvo upravenépredovšetkým v siedmej hlave piatej časti O.s.p., ktoré súvisí s právom na združovanie v politických stranách a politických hnutiach (§ 7 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z.z. a § 250ze O.s.p.). Súdnej ochrany v správnom súdnictve sa môže domáhať len člen politickej strany (hnutia) v prípade, ak považuje rozhodnutie orgánu strany (hnutia) za nezákonné alebo odporujúce stanovám. Člen politickej strany (hnutia), môže do 30 dní od prijatia takéhoto rozhodnutia požiadať krajský súd o jeho preskúmanie (§ 19 zákona č. 85/2005 Z.z.). V týchto prípadoch správny súd v konaní postupuje podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. V tomto prípade otázka aktívnej legitimácie viažuca sa okrem iného aj na členstvo v politickej strane, nebola z obsahu spisu jednoznačne preukázaná, avšak k posúdeniu otázky aktívnej legitimácie na podanie žaloby predchádza otázka splnenia procesných podmienok, medzi ktoré v správnom súdnictve patrí i vyriešenie otázky, či žalobu podala oprávnená osoba, ako i či žaloba smeruje na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.
Odvolací súd sa najprv vyjadrí k otázke, či je označené rozhodnutie spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti, keďže krajský súd napadnutým uznesením zastavil konanie z dôvodu, že žaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. K tejto otázke vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky viacero rozhodnutí napr. vo veci sp. značka 6Sžo/12/2009 zo dňa 18.02.2009, sp. značka 1Sžo/11/2009 zo dňa 22.09.2009, v ktorých okrem iného konštatoval, že spôsobilým predmetom súdneho prieskumu nie sú vnútorné rozhodnutia politických strán organizačnej povahy. Podľa názoru senátu odvolacieho súdu je i rozhodnutie prezídia politickej strany o zrušení miestneho zväzu vnútorným rozhodnutím politickej strany s organizačnou povahou, pretože samotnú štruktúru vnútornej organizácie politického subjektu upravujú výlučne stanovy a nie zákon č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a preto je len vnútornou otázkou politického subjektu akú vnútornú štruktúru pobočiek - miestnych zväzov si z hľadiska organizácie na miestnej úrovni stanoví a ako ju i organizačne, na základe schválených pravidiel obsiahnutých v stanovách, reguluje.
Najvyšší súd ďalej konštatuje, že z ustanovenia § 250 ods. 2 O.s.p. vyplýva, kto je v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. žalobcom tak, že je to fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Senát najvyššieho súdu z obsahu napadnutého rozhodnutia, ktoré vydal Súd SDKÚ-DS dňa 12.05.2011 zistil, že účastníkmi administratívneho konania boli Miestny zväz Lučenec a Prezídium SDKÚ-DS. Účastníkom konania pred Súdom SDKÚ-DS žalobca nebol, rovnako v žalobe netvrdil, že je osobou, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo, čo v tejto veci znamená, že žalobca nesplnil ani jednu z dvoch zákonných podmienok na to, aby mohol byť osobou oprávnenou na podanie žaloby v režime piatej časti O.s.p. Poukazujúc na uvedené skutočnosti, odvolací súd dospel k záveru, že v tomto prípade existuje i ďalší dôvod na zastavenie súdneho konania a to ten, že žalobu v tomto prípade podala osoba neoprávnená.
Zákon č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v § 19 ods. 1 upravuje právo člena politickej strany podať návrh na preskúmanie rozhodnutia orgánu strany, avšak v režime piatej časti O.s.p. správne súdnictvo je to možné len po splnení procesných podmienok konania obsiahnutých v O.s.p., ktoré v tomto prípade neboli splnené.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 15/09-38 zo dňa 20.01.2009 konštatoval nasledovné: „...politické strany a politické hnutia sa v modernom demokratickom a právnom štáte zúčastňujú na formovaní a tvorbe politického systému, a preto je ich postavenie a činnosť jedným z významných prvkov fungovania zastupiteľských demokracií, avšak samotné politické strany a politické hnutia nemajú postavenie orgánov verejnej moci, ktorým by ústava alebo zákony priznávali právomoc autoritatívnym spôsobom rozhodovať o právach a povinnostiach iných osôb, ale majú postavenie právnických osôb. Z tohto dôvodu sa na postavenie a konanie politických strán a politických hnutí nevzťahuje ani ústavný režim zakotvený v čl. 2. ods. 2 ústavy, ako na iné orgány verejnej moci, ale spadajú pod ústavný režim vyjadrený v čl. 2 ods. 3 ústavy tak, ako iné fyzické osoby, resp.právnické osoby, ktoré nedisponujú štátnou (verejnou) mocou. Uvedenému plne zodpovedá aj ústavná úprava obsiahnutá v čl. 29 ods. 4, podľa ktorej sú politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia oddelené od štátu. V naznačených súvislostiach je potom uvedený článok ústavy potrebné interpretovať tak, že politické strany a politické hnutia nedisponujú štátnou, resp. verejnou mocou, a preto ani nemôžu mať postavenie orgánov verejnej moci.“
Na podklade uvedených skutočností odvolacie námietky žalobcu nemožno považovať za dôvodné a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/57/2011- 31 zo dňa 10.01.2012 potvrdil a to z iných vyššie uvedených dôvodov.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods.1 veta prvá O.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže v odvolacom konaní nebol úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný