Najvyšší súd
3 Sžo/2/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: PhDr. J. M., O. V.N.
T. právne zastúpený JUDr. I. R., advokátkou, Š., K., proti odporcovi: Krajský školský úrad v Prešove, Námestie mieru 3, Prešov, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy a o návrhu na uloženie pokuty, konajúc o odvolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove č. k. 1S/64/2010-65 zo dňa 23. septembra 2011, jednomyseľne
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odporcu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením č. k. 1S/64/2010-65 zo dňa 23.09.2011 odporcovi v súlade s § 250u Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) uložil pokutu
vo výške 3 000 € za to, že odporca nedodržal lehotu uvedenú v uznesení Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/21/2009-30 zo dňa 26.02.2010 podľa § 250t O.s.p., ktorým bola odporcovi uložená povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uvedeného uznesenia rozhodol o odvolaní navrhovateľa zo dňa 12.08.2003 proti rozhodnutiu Vedúceho služobného úradu
Okresného úradu vo Vranove nad Topľou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 16.07.2003 a zároveň druhým výrokom uložil odporcovi, aby v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti uvedeného uznesenia rozhodol vo veci vymenovania navrhovateľa do štátnej služby. Tretím výrokom zaviazal odporcu na náhradu trov konania.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/64/2010-65 zo dňa 23.09.2011
podal odporca včas odvolanie s odôvodnením, že navrhovateľ sa žalobou zo dňa 25.05.2009 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vydať rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa z funkcie a skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru. Také bolo aj znenie žalobného
návrhu, ktorý odporca dostal na vyjadrenie a ku ktorému aj podal svoje stanovisko. Ak bol aj žalobný návrh rozšírený o udelenie pokuty, k takému sa odporca nemal možnosť vyjadriť. Odporca je toho názoru, že súd mal rozhodovať len v zmysle podaného žalobného návrhu a rozhodnutím nad jeho rámec (udelením pokuty) bola odporcovi odňatá možnosť konať pred
súdom, čím je daný dôvod na podanie dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Súd mal rozhodovať o dvoch návrhoch a to o návrhu proti nečinnosti orgánu štátnej správy a o udelení pokuty. Ak teda súd rozhodol len o udelení pokuty, v zvyšnej časti mal žalobu zamietnuť,
čo sa však nestalo. Tým, že rozhodol len o udelení pokuty a nerozhodol o opatrení proti nečinnosti orgánu štátnej správy, podľa názoru odporcu došlo k porušeniu zásady vedenia konania (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Podkladom na udelenie pokuty bola skutočnosť, že odporca
nerešpektoval rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/21/2009-30 zo dňa 26.02.2010. V zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozhodnutie rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané dňa 18.04.2011, teda v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia Krajského súdu v Prešove bola uložená povinnosť aj splnená. Súd sa nevysporiadal s námietkou odporcu, že skoršiemu vydaniu správneho rozhodnutia bránila
skutočnosť, že navrhovateľ viedol proti odporcovi niekoľko súdnych konaní a príslušné súdy si vždy vyžiadali administratívne spisy, ktoré doposiaľ nie sú vrátené, teda správny orgán
naďalej nemá podklady, z ktorých by mohol vychádzať pri vydaní rozhodnutia, a teda pokračovať v konaní. V súčasnosti je stav v konaní taký, že správne konanie (resp. menovanie do štátnej služby ako aj skončenie štátnozamestnaneckého pomeru) je prerušené, teda nie
je splnená ani podmienka podľa § 247 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250t ods. 8 O.s.p. – správne rozhodnutie o zaradenie do štátnej služby navrhovateľa ešte nie je právoplatné. Na záver navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu zamietol.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že ustanovenie § 250u O.s.p. je podľa jeho názoru potrebné vykladať tak, že nevyhnutnou podmienkou na uloženie pokuty je opakovaný návrh účastníka na nečinnosť orgánu verejnej
správy, ale nie to, že by sa navrhovateľ v takomto návrhu dožadoval aj uloženia pokuty orgánu verejnej správy. Pokiaľ ide o tú časť odvolania, v ktorej odporca tvrdí, že neboli dané dôvody na uloženie pokuty, pretože v čase vydania rozhodnutia už odporca vo veci
navrhovateľa rozhodol, navrhovateľ považuje tento odvolací dôvod za neopodstatnený. Aj ďalší nevyhnutný predpoklad na uloženie pokuty bol splnený a to, že orgán verejnej správy nedodržal lehotu uvedenú v ustanovení § 250t O.s.p. a v čase podania návrhu bol naďalej
nečinný. Pokuta podľa § 250u O.s.p. je sankciou za nerešpektovanie rozhodnutia súdu a je nepochybné, že odporca prvšie rozhodnutie súdu nerešpektoval.
Navrhovateľ je toho názoru, že v predmetnej veci doteraz orgán verejnej správy nerozhodol, keďže o jeho odvolaní proti rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru mal rozhodnúť vedúci služobného úradu Krajského školského úradu v Prešove. V rámci správneho konania teda malo ísť o druhostupňové rozhodnutie, čo rozhodnutie odporcu zo dňa 18.04.2011 nie je, keďže ako už bolo uvedené, nie je to rozhodnutie vedúceho
služobného úradu a ako z jeho samotného obsahu vyplýva, odporca proti nemu uvádza ako prípustný opravný prostriedok odvolanie. Ide teda o prvostupňové rozhodnutie, ktoré však
vo veci navrhovateľa bolo vydané už 16.07.2003 a odvtedy sa navrhovateľ márne domáha zákonného rozhodnutia o odvolaní proti nemu. Navrhovateľ si zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 157,09 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní odporcu a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.
Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Podľa § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p. opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.
Podľa § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Podľa § 250t ods. 7 O.s.p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Podľa § 250u O.s.p. za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu do 3 280 €, a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu.
Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je konaním jednoinštančným, a teda
opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustný.
Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení č. k. 1S/64/2010-65 zo dňa 23.09.2011 nesprávne poučil účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti danému uzneseniu. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p., opravný prostriedok
je prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Z ustanovenia § 250t ods. 7 O.s.p. je zrejmé, že proti rozhodnutiu súdu podľa štvrtej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustný opravný prostriedok. Uvedené ustanovenie teda nepripúšťa opravný prostriedok.
Ak by mal zákonodarca v úmysle pripustiť opravný prostriedok proti uzneseniam o nečinnosti orgánov verejnej správy, ako aj proti uzneseniam o uložení pokút podľa § 250u O.s.p., takúto možnosť by zakotvil v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je odvolanie prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Vzhľadom na uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odporcu podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Keďže došlo k odmietnutiu odvolania z procesných dôvodov, súd sa nemohol zaoberať vecnou stránku a správnosťou
napadnutého rozhodnutia. Vo veci rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250t ods. 8 O.s.p.,
§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., a § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s analogickou aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že účastníkom trovy odvolacieho konania nepriznal. Účinky odmietnutia odvolania sú obdobné účinkom zastavenia konania, preto najvyšší súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 07. februára 2012
JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Emília Čičková