Najvyšší súd
3 Sžo 19/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra
v Poprade, Štefánikova č. 11, Poprad, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného
zboru v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát Kežmarok, Nižná brána č. 6, Kežmarok,
zastúpenému Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný
inšpektorát, Pionierska 33, Prešov, za účasti: A. N., bytom T., o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. ORP-403/DI-SK-2008 zo dňa 14.07.2008, konajúc o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/86/2008-20 zo dňa 16.06.2009 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 1S/86/2008-20 zo dňa 16. júna 2009 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
1. Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. ORP-403/DI-SK-
2008 zo dňa 14.07.2008, ktorým bola uložená bloková pokuta A. N., nar. X., bytom T., za
spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. i/ zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, ktorého sa dopustil dňa 20.05.2008 o 16.05 hod. v Kežmarku na ceste
I/67, porušením ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zák.č. 315/1996 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že prokurátor Okresnej prokuratúry
v Poprade podal proti rozhodnutiu o uložení blokovej pokuty A. N. protest prokurátora
sp.zn.: Pd 148/08 zo dňa 04.08.2008, ktorý bol prvostupňovému správnemu orgánu
(žalovanému) doručený 20.08.2008 a tento podanému protestu nevyhovel a protest spolu so
spisovým materiálom a svojim stanoviskom predložil podľa § 69 ods. 2 zákona o správnom
konaní v lehote 30 dní na preskúmanie a rozhodnutie odvolaciemu správnemu orgánu.
Krajský dopravný inšpektorát KRPZ v Prešove ako odvolací správny orgán po preskúmaní
predloženého spisového materiálu a posúdení predmetného protestu prokurátora v zákonnej
lehote nevyhovel, čím sa aplikoval postup podľa ustanovenia § 27 ods. 3 zák.č. 153/2001 Z.z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Uviedol, že z tohto ustanovenia vyplýva, že ak
odvolací správny orgán nerozhodne o proteste prokurátora v lehote ustanovenej v § 26 ods. 5
citovaného zákona, má sa za to, že protestu nevyhovel a uvedená právna domnienka ma tie
isté účinky, ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorým nebolo
vyhovené protestu prokurátora.
3. Žalobca zdôraznil, že prejednanie priestupku v blokovom konaní je osobitnou, skrátenou
formou postihnutia za priestupok, v ktorom možno bez dokazovania vec vybaviť na mieste
spáchania priestupku, ktorý sa v podstate udial „pred zrakom príslušníka polície“
za podmienky, že samotný páchateľ vinu uznáva a s takouto skrátenou formou súhlasí.
Ak páchateľ nesúhlasí s blokovým konaním, vec sa na mieste ukončí správou o výsledku
objasňovania priestupku a následne sa prejedná v rámci priestupkového konania,
a to buď vydaním rozkazu o uložení sankcie za priestupok, alebo po vykonanom dokazovaní
a správnom konaní vydaním rozhodnutia. Žalobca zdôraznil, že správny orgán pochybil,
keď namiesto prejednania priestupku vec dodatočne vybavil uložením blokovej pokuty.
4. Odvolací správny orgán Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský
dopravný inšpektorát v Prešove poukázal na dikciu ust. § 84 ods. 1 zákona SNR
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s tým, že časová ani miestna
súvislosť skutku a samotného blokového konania zo zákonných podmienok uvedených
v tomto ustanovení zákona nevyplýva. Zo zákona nevyplýva, že by zákonodarca vyžadoval,
aby bol páchateľ priestupku pristihnutý pri svojom protiprávnom konaní, a aby sa toto
konanie postihlo len na mieste.
5. Krajský súd konštatoval, že základnou otázkou, ktorú je nevyhnutné v konaní riešiť,
je či v prípade, ak obvinený z priestupku nie je ochotný zaplatiť blokovú pokutu na mieste
ale až dodatočne so zaplatením blokovej pokuty súhlasí, je možné považovať takýto postup
a následný postup v blokovom konaní za vecne správny alebo nie. Vec nebola skutkovo
sporná. Obvinený z priestupku sa tohto priestupku dopustil dňa 20.05.2008 a z pripojených
blokov vyplýva, že bloky na pokutu boli vydané dňa 14.07.2008. Obvinený z priestupku
uviedol, že bol zastavený policajtmi, nevedel o tom, že nemá platnú emisnú kontrolu,
lebo na to zabudol a následne mu policajti zadržali technický preukaz. O tom, že mu uložia
blokovú pokutu nič nehovorili, až následne mu prišlo predvolanie na Dopravný inšpektorát
do Kežmarku. Tam pokutu zaplatil, lebo si bol vedomý toho, že emisnú kontrolu nemal.
6. Krajský súd v odôvodnení ďalej uviedol, že je nepochybné tak, ak to tvrdí Krajské
riaditeľstvo PZ SR, že blokové konanie je zjednodušenou formou konania o priestupkoch
a uplatňuje sa pri menej závažných priestupkoch, je neformálne a jeho účelom je najmä zvýšiť
výchovný účinok tým, že páchateľ je bezprostredne po spáchaní priestupku postihnutý
blokovou pokutou. Blokové konanie možno uskutočniť, ak priestupok bol spoľahlivo zistený,
na vybavenie veci nestačí dohováranie a obvinený z priestupku je ochotný blokovú pokutu
zaplatiť. Samotné reálne zaplatenie blokovej pokuty zákon nevyžaduje, musí však
z príslušného administratívneho spisu nepochybne vyplývať, že obvinený z priestupku je
ochotný pokutu zaplatiť, ktorú môže zaplatiť aj dodatočne. Z obsahu administratívneho spisu
však nevyplýva, že obvinený z priestupku bol Okresným riaditeľstvom PZ ODI v Kežmarku
na zaplatenie blokovej pokuty vyzvaný, že bola s ním spísaná zápisnica, pretože takéto
listinné dôkazy v administratívnom spise pripojené nie sú.
7. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, postup žalovaného bol nezákonný, preto podľa § 250j ods. 2
písm. a/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zastúpení Krajským riaditeľstvom Policajného
zboru v Prešove odvolanie. Uviedol, že pri ukladaní pokuty v blokovom konaní prvostupňový
správny orgán vychádzal z výkladu ustanovenia § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, podľa
ktorého za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je spoľahlivo zistený,
nestačí dohováranie a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Blokové konanie je
zjednodušenou formou konania o priestupkoch, ktoré sa využíva pri menej závažných
priestupkoch a umožňuje vybaviť priestupky podstatne rýchlejšie a neformálnejšie za splnenia
zákonom stanovených podmienok. Z uvedených podmienok, ktorých splnenie zákon
o priestupkoch predpokladá na vykonanie skráteného blokového konania, nevyplýva žiaden
iný predpoklad, o ktorého existencií tvrdí prokurátor. Časová ani miestna súvislosť skutku
a samotného blokového konania z vyššie uvedených troch zákonných podmienok nevyplýva.
Z citovaného ustanovenia nevyplýva, že by zákon vyžadoval, aby bol páchateľ priestupku
pristihnutý pri svojom protiprávnom konaní a aby sa toto konanie postihlo len na mieste.
9. Žalovaný poukázal na stanovisko odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru
v Bratislave, podľa ktorého v blokovom konaní možno vybaviť priestupkovú vec kedykoľvek,
teda aj po začatí neskráteného priestupkového konania, ak sú splnené vyššie uvedené zákonné
podmienky, pričom v danom prípade splnené boli, lebo účelom blokového konania je
aj zrýchlenie konania, kde príslušný správny orgán v prípadoch, že to považuje za dostatočný
postih, bude prejednávať priestupky v blokovom konaní bez toho, aby musel administratívne
prácne dokončiť správne konanie. Uloženie pokuty v blokovom konaní má povahu správneho,
teda administratívneho rozhodnutia.
10. Žalovaný zastáva názor, že postup prvostupňového správneho orgánu ODI v Kežmarku
OR PZ v Poprade, potom čo zvážil, že konanie obvineného je menej závažným priestupkom
a za dodržania stanovených podmienok v blokovom konaní (priestupok bol spoľahlivo
zistený, nestačilo dohováranie a obvinený z priestupku bol ochotný pokutu zaplatiť a následne
ju aj zaplatil), uložil mu blokovú pokutu, bol v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Navrhol, aby najvyšší súd v konaní o odvolaní zrušil
rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/86/2008-20 zo dňa 16.06.2009 a vrátil vec súdu
prvého stupňa.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie krajského súdu
považuje za zákonné a odôvodnené. Poukazoval na žalobu a vyjadrenia v zápisnici
z pojednávania zo dňa 16.06.2009. Navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 1S/86/2008-20 zo dňa 16.06.2009 potvrdiť.
12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
žalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.
v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
potvrdil.
13. Najvyšší súd z obsahu priestupkového spisu zistil, že vodič A. N., bytom T., dňa
20.05.2008 o 16.05 hod. viedol osobné motorové vozidlo po ceste I/67 v Kežmarku, pričom
nemal platnú emisnú kontrolu. Týmto konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a/ zák.č.
315/1996 Z.z. a naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. i/ zák.č.
372/1990 Zb. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát
v Poprade podľa § 60 ods. 3 písm. d/ zák.č. 372/1990 Zb. predložilo správu o výsledku
objasňovania priestupku Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Okresný dopravný
inšpektorát v Kežmarku. V priestupkovom spise sa nachádzajú 2 bloky na pokutu zo dňa
14.07.2008, ktorými Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát
v Kežmarku uložilo A. N. blokovú pokutu vo výške 1 000,-- Sk.
14. V danom prípade medzi žalobcom a žalovaným vznikol spor o výklad zákona
o priestupkoch o tom, či je súladné so zákonom uložiť blokovú pokutu nielen na mieste
spáchania priestupku, alebo aj dodatočne, ak bola vypracovaná správa o výsledku objas-
ňovania priestupku a bola predložená ako podnet na začatie konania o priestupku.
15. Najvyšší súd po preskúmaní veci dospel k nasledovným záverom:
16. Blokové konanie je upravené v ustanovení §§ 84 – 86 zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) v znení neskorších predpisov. Uvedené
ustanovenia zákona nie je možné vykladať izolovane, gramatickým výkladom, ale musia byť
vykladané vo vzájomných vzťahoch, systematickým výkladom. Jednotlivé právne normy uvedené v paragrafovom znení, ktoré majú spoločného menovateľa (blokové konanie)
sa navzájom dopĺňajú sa tým spresňujú svoj obsah. Je pravdou, že v znení ustanovenia § 84
zákona o priestupkoch sa neuvádza časová ani miestna súvislosť skutku a samotného
blokového konania, táto však implicitne vyplýva z ustanovenia § 85 ods. 3 zákona
o priestupkoch, podľa ktorého „ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste,
vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty,
o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty“. Miestom sa rozumie miesto
zistenia priestupku. Zo zákonnej podmienky blokového konania – spoľahlivo zisteného
skutkového stavu implicitne vyplýva, že podmienka blokového konania je splnená, ak nie je
potrebné objasňovanie priestupku v zmysle § 58 ods. 1 priestupkového zákona. Objasňovaním
priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie
správneho orgánu. Keďže v blokovom konaní sa neuskutočňuje objasňovanie priestupku, celý
skutok priestupku i jeho právna kvalifikácia je zaznamenaná iba vo vedomí správneho orgánu
uskutočňujúceho blokové konanie, ktorý základné údaje zo skutku a jeho právnej kvalifikácie
vyznačí na bloku o uložení pokuty. Práve z dôvodu neobjasňovania priestupku nie je v zmysle
§ 84 ods. 3 zákona o priestupkoch možné sa proti blokovému konaniu odvolať, obnoviť ho,
ani preskúmať ho mimo odvolacieho konania. Keďže priestupok ostáva zaznamenaný
vo vedomí iba orgánu, ktorý blokové konanie uskutočňuje, môže blokové konanie uskutočniť
iba tento orgán a to iba s ohľadom na miestnu a časovú súvislosť skutku. V danom prípade
však priestupok bol spáchaný dňa 20.05.2008, blokové konanie bolo uskutočnené 14.07.2008,
a to nie orgánom, ktorý priestupok 20.05.2008 zistil. Najvyšší súd sa preto stotožnil
s krajským súdom, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre blokové konanie.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca mal vo veci
úspech, ale žiadne trovy konania mu nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 13. mája 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková