Najvyšší súd

3 Sžo 19/2009

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra

v Poprade, Štefánikova č. 11, Poprad, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného

zboru v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát Kežmarok, Nižná brána č. 6, Kežmarok,

zastúpenému Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný

inšpektorát, Pionierska 33, Prešov, za účasti: A. N., bytom T., o preskúmanie rozhodnutia

žalovaného č. ORP-403/DI-SK-2008 zo dňa 14.07.2008, konajúc o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/86/2008-20 zo dňa 16.06.2009 takto  

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č.k. 1S/86/2008-20 zo dňa 16. júna 2009 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

1. Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. ORP-403/DI-SK-

2008 zo dňa 14.07.2008, ktorým bola uložená bloková pokuta A. N., nar. X., bytom T., za

spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. i/ zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov, ktorého sa dopustil dňa 20.05.2008 o 16.05 hod. v Kežmarku na ceste

I/67, porušením ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zák.č. 315/1996 Z.z. o premávke na

pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že prokurátor Okresnej prokuratúry

v Poprade podal proti rozhodnutiu o uložení blokovej pokuty A. N. protest prokurátora

sp.zn.: Pd 148/08 zo dňa 04.08.2008, ktorý bol prvostupňovému správnemu orgánu

(žalovanému) doručený 20.08.2008 a tento podanému protestu nevyhovel a protest spolu so

spisovým materiálom a svojim stanoviskom predložil podľa § 69 ods. 2 zákona o správnom

konaní v lehote 30 dní na preskúmanie a rozhodnutie odvolaciemu správnemu orgánu.

Krajský dopravný inšpektorát KRPZ v Prešove ako odvolací správny orgán po preskúmaní

predloženého spisového materiálu a posúdení predmetného protestu prokurátora v zákonnej

lehote nevyhovel, čím sa aplikoval postup podľa ustanovenia § 27 ods. 3 zák.č. 153/2001 Z.z.

o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Uviedol, že z tohto ustanovenia vyplýva, že ak

odvolací správny orgán nerozhodne o proteste prokurátora v lehote ustanovenej v § 26 ods. 5

citovaného zákona, má sa za to, že protestu nevyhovel a uvedená právna domnienka ma tie

isté účinky, ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorým nebolo

vyhovené protestu prokurátora.

3. Žalobca zdôraznil, že prejednanie priestupku v blokovom konaní je osobitnou, skrátenou

formou postihnutia za priestupok, v ktorom možno bez dokazovania vec vybaviť na mieste

spáchania priestupku, ktorý sa v podstate udial „pred zrakom príslušníka polície“

za podmienky, že samotný páchateľ vinu uznáva a s takouto skrátenou formou súhlasí.

Ak páchateľ nesúhlasí s blokovým konaním, vec sa na mieste ukončí správou o výsledku

objasňovania priestupku a následne sa prejedná v rámci priestupkového konania,

a to buď vydaním rozkazu o uložení sankcie za priestupok, alebo po vykonanom dokazovaní

a správnom konaní vydaním rozhodnutia. Žalobca zdôraznil, že správny orgán pochybil,

keď namiesto prejednania priestupku vec dodatočne vybavil uložením blokovej pokuty.

4. Odvolací správny orgán Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský

dopravný inšpektorát v Prešove poukázal na dikciu ust. § 84 ods. 1 zákona SNR

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s tým, že časová ani miestna

súvislosť skutku a samotného blokového konania zo zákonných podmienok uvedených

v tomto ustanovení zákona nevyplýva. Zo zákona nevyplýva, že by zákonodarca vyžadoval,

aby bol páchateľ priestupku pristihnutý pri svojom protiprávnom konaní, a aby sa toto

konanie postihlo len na mieste.

5. Krajský súd konštatoval, že základnou otázkou, ktorú je nevyhnutné v konaní riešiť,

je či v prípade, ak obvinený z priestupku nie je ochotný zaplatiť blokovú pokutu na mieste

ale až dodatočne so zaplatením blokovej pokuty súhlasí, je možné považovať takýto postup

a následný postup v blokovom konaní za vecne správny alebo nie. Vec nebola skutkovo

sporná. Obvinený z priestupku sa tohto priestupku dopustil dňa 20.05.2008 a z pripojených

blokov vyplýva, že bloky na pokutu boli vydané dňa 14.07.2008. Obvinený z priestupku

uviedol, že bol zastavený policajtmi, nevedel o tom, že nemá platnú emisnú kontrolu,

lebo na to zabudol a následne mu policajti zadržali technický preukaz. O tom, že mu uložia

blokovú pokutu nič nehovorili, až následne mu prišlo predvolanie na Dopravný inšpektorát

do Kežmarku. Tam pokutu zaplatil, lebo si bol vedomý toho, že emisnú kontrolu nemal.

6. Krajský súd v odôvodnení ďalej uviedol, že je nepochybné tak, ak to tvrdí Krajské

riaditeľstvo PZ SR, že blokové konanie je zjednodušenou formou konania o priestupkoch

a uplatňuje sa pri menej závažných priestupkoch, je neformálne a jeho účelom je najmä zvýšiť

výchovný účinok tým, že páchateľ je bezprostredne po spáchaní priestupku postihnutý

blokovou pokutou. Blokové konanie možno uskutočniť, ak priestupok bol spoľahlivo zistený,

na vybavenie veci nestačí dohováranie a obvinený z priestupku je ochotný blokovú pokutu

zaplatiť. Samotné reálne zaplatenie blokovej pokuty zákon nevyžaduje, musí však

z príslušného administratívneho spisu nepochybne vyplývať, že obvinený z priestupku je

ochotný pokutu zaplatiť, ktorú môže zaplatiť aj dodatočne. Z obsahu administratívneho spisu

však nevyplýva, že obvinený z priestupku bol Okresným riaditeľstvom PZ ODI v Kežmarku

na zaplatenie blokovej pokuty vyzvaný, že bola s ním spísaná zápisnica, pretože takéto

listinné dôkazy v administratívnom spise pripojené nie sú.

7. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby

dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho

právneho posúdenia veci, postup žalovaného bol nezákonný, preto podľa § 250j ods. 2

písm. a/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zastúpení Krajským riaditeľstvom Policajného

zboru v Prešove odvolanie. Uviedol, že pri ukladaní pokuty v blokovom konaní prvostupňový

správny orgán vychádzal z výkladu ustanovenia § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, podľa

ktorého za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je spoľahlivo zistený,

nestačí dohováranie a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Blokové konanie je

zjednodušenou formou konania o priestupkoch, ktoré sa využíva pri menej závažných

priestupkoch a umožňuje vybaviť priestupky podstatne rýchlejšie a neformálnejšie za splnenia

zákonom stanovených podmienok. Z uvedených podmienok, ktorých splnenie zákon

o priestupkoch predpokladá na vykonanie skráteného blokového konania, nevyplýva žiaden

iný predpoklad, o ktorého existencií tvrdí prokurátor. Časová ani miestna súvislosť skutku

a samotného blokového konania z vyššie uvedených troch zákonných podmienok nevyplýva.

Z citovaného ustanovenia nevyplýva, že by zákon vyžadoval, aby bol páchateľ priestupku

pristihnutý pri svojom protiprávnom konaní a aby sa toto konanie postihlo len na mieste.

9. Žalovaný poukázal na stanovisko odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru

v Bratislave, podľa ktorého v blokovom konaní možno vybaviť priestupkovú vec kedykoľvek,

teda aj po začatí neskráteného priestupkového konania, ak sú splnené vyššie uvedené zákonné

podmienky, pričom v danom prípade splnené boli, lebo účelom blokového konania je

aj zrýchlenie konania, kde príslušný správny orgán v prípadoch, že to považuje za dostatočný

postih, bude prejednávať priestupky v blokovom konaní bez toho, aby musel administratívne

prácne dokončiť správne konanie. Uloženie pokuty v blokovom konaní má povahu správneho,

teda administratívneho rozhodnutia.

10. Žalovaný zastáva názor, že postup prvostupňového správneho orgánu ODI v Kežmarku

OR PZ v Poprade, potom čo zvážil, že konanie obvineného je menej závažným priestupkom

a za dodržania stanovených podmienok v blokovom konaní (priestupok bol spoľahlivo

zistený, nestačilo dohováranie a obvinený z priestupku bol ochotný pokutu zaplatiť a následne

ju aj zaplatil), uložil mu blokovú pokutu, bol v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne

záväznými právnymi predpismi. Navrhol, aby najvyšší súd v konaní o odvolaní zrušil

rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/86/2008-20 zo dňa 16.06.2009 a vrátil vec súdu

prvého stupňa.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie krajského súdu

považuje za zákonné a odôvodnené. Poukazoval na žalobu a vyjadrenia v zápisnici

z pojednávania zo dňa 16.06.2009. Navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove

č.k. 1S/86/2008-20 zo dňa 16.06.2009 potvrdiť.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

žalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.

v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny

potvrdil.

13. Najvyšší súd z obsahu priestupkového spisu zistil, že vodič A. N., bytom T., dňa

20.05.2008 o 16.05 hod. viedol osobné motorové vozidlo po ceste I/67 v Kežmarku, pričom

nemal platnú emisnú kontrolu. Týmto konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a/ zák.č.

315/1996 Z.z. a naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. i/ zák.č.

372/1990 Zb. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát

v Poprade podľa § 60 ods. 3 písm. d/ zák.č. 372/1990 Zb. predložilo správu o výsledku

objasňovania priestupku Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Okresný dopravný

inšpektorát v Kežmarku. V priestupkovom spise sa nachádzajú 2 bloky na pokutu zo dňa

14.07.2008, ktorými Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát

v Kežmarku uložilo A. N. blokovú pokutu vo výške 1 000,-- Sk.

14. V danom prípade medzi žalobcom a žalovaným vznikol spor o výklad zákona

o priestupkoch o tom, či je súladné so zákonom uložiť blokovú pokutu nielen na mieste

spáchania priestupku, alebo aj dodatočne, ak bola vypracovaná správa o výsledku objas-

ňovania priestupku a bola predložená ako podnet na začatie konania o priestupku.

15. Najvyšší súd po preskúmaní veci dospel k nasledovným záverom:

16. Blokové konanie je upravené v ustanovení §§ 84 – 86 zákona SNR č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) v znení neskorších predpisov. Uvedené

ustanovenia zákona nie je možné vykladať izolovane, gramatickým výkladom, ale musia byť

vykladané vo vzájomných vzťahoch, systematickým výkladom. Jednotlivé právne normy uvedené v paragrafovom znení, ktoré majú spoločného menovateľa (blokové konanie)

sa navzájom dopĺňajú sa tým spresňujú svoj obsah. Je pravdou, že v znení ustanovenia § 84

zákona o priestupkoch sa neuvádza časová ani miestna súvislosť skutku a samotného

blokového konania, táto však implicitne vyplýva z ustanovenia § 85 ods. 3 zákona

o priestupkoch, podľa ktorého „ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste,

vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty,

o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty“. Miestom sa rozumie miesto

zistenia priestupku. Zo zákonnej podmienky blokového konania – spoľahlivo zisteného

skutkového stavu implicitne vyplýva, že podmienka blokového konania je splnená, ak nie je

potrebné objasňovanie priestupku v zmysle § 58 ods. 1 priestupkového zákona. Objasňovaním

priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie

správneho orgánu. Keďže v blokovom konaní sa neuskutočňuje objasňovanie priestupku, celý

skutok priestupku i jeho právna kvalifikácia je zaznamenaná iba vo vedomí správneho orgánu

uskutočňujúceho blokové konanie, ktorý základné údaje zo skutku a jeho právnej kvalifikácie

vyznačí na bloku o uložení pokuty. Práve z dôvodu neobjasňovania priestupku nie je v zmysle

§ 84 ods. 3 zákona o priestupkoch možné sa proti blokovému konaniu odvolať, obnoviť ho,

ani preskúmať ho mimo odvolacieho konania. Keďže priestupok ostáva zaznamenaný

vo vedomí iba orgánu, ktorý blokové konanie uskutočňuje, môže blokové konanie uskutočniť

iba tento orgán a to iba s ohľadom na miestnu a časovú súvislosť skutku. V danom prípade

však priestupok bol spáchaný dňa 20.05.2008, blokové konanie bolo uskutočnené 14.07.2008,

a to nie orgánom, ktorý priestupok 20.05.2008 zistil. Najvyšší súd sa preto stotožnil

s krajským súdom, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre blokové konanie.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 246c ods. 1

veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca mal vo veci

úspech, ale žiadne trovy konania mu nevznikli.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 13. mája 2010

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:  

Alena Augustiňáková