3Sžo/169/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu : P.P. a.s., právne zastúpeného JUDr. J. B., advokátom, Advokátska kancelária B. & P. s.r.o., proti žalovaným : 1/ Katastrálny úrad v Nitre, Štefánikova č. 69, Nitra, 2/ JUDr. E. R. – H., advokátka so sídlom N., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu R. L. – firma L., N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného v 1/ rade č. Xo 7/2006- 39/Zv, zo dňa 02. januára 2009, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/27/2009-72 zo dňa 02. marca 2010, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   rozsudok   Krajského súdu   v   Nitre   č. k. 11S/27/2009-72 zo dňa 02. marca 2010 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.  

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11 S/27/2009-72 zo dňa 02. Marca 2010 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e

  I.

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou   sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného Katastrálneho úradu v Nitre, ktorým zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Správy katastra v Nitre zo dňa   27. októbra 2008 č. X 283/2005-47 o oprave chyby v katastrálnom operáte, ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti o opravu chyby na LV č. X. kat. územie D. K. podľa § 59 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon), v znení neskorších predpisov.

Rozsudok odôvodnil tým, že jeho úlohou bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného a predovšetkým, či boli splnené podmienky na opravu chýb v katastri, resp. či žiadosť bola dôvodná. Stotožnil sa s rozhodnutím žalovaného v tom,   že tvrdenia žalobcu nie je možné riešiť v konaní pred katastrálnym orgánom, lebo právnym prostriedkom na dosiahnutie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedali právnemu stavu tvrdenému žalobcom je určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) smerujúca k určeniu, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie   je za podmienky, že na tomto určení je naliehavý právny záujem. Všetky údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri, o ktorých žalobca tvrdí, že buď nezodpovedajú súčasnému právnemu stavu, alebo stavu v čase zápisu, nemožno odstrániť opravou chyby podľa 59 ods. l písm. a/, ods. 3 katastrálneho zákona, pretože podľa ods. 4 tohto ustanovenia oprava chyby nemôže mať vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Konštitutívne (právotvorné) účinky vkladu do katastra nehnuteľností môžu byť odstránené iba tak, že pre predávajúceho bude jeho vlastnícke právo spätne vložené do katastra nehnuteľností na základe dohody účastníkov zmluvy alebo záznamom podľa   § 34 a nasl. katastrálneho zákona na základe rozsudku súdu vydaného v konaní o žalobe, požadujúcej kladné určenie vlastníckeho práva v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj O.s.p.). Spor o vlastníctvo medzi žalobcom (ako právnym nástupcom štátneho podniku so 100% účasťou štátu podľa rozhodnutia Ministerstva priemyslu Slovenskej republiky) a fyzickou osobou (občanom podnikateľom ako nadobúdateľom) nemožno riešiť opravou údajov katastra, lebo nejde o rozpor zápisu s verejnou listinou alebo inou listinou, ale o rozdielny právny názor žalobcu, ktorý by mohol privodiť podľa Občianskeho zákonníka zmenu v osobe vlastníka na zapísanej nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzickej osoby – podnikateľa.

K takémuto záveru dospel krajský súd po tom čo zistil, že dňa 30.10.1991 bola uzavretá Hospodárska zmluva č. 4/91-Bu-prav podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka, predmetom ktorej bol prevod pozemkov vedených na Československý štát – P. N. n. p. N. Súd považoval za potrebné uviesť, že v čase, keď táto zmluva bola spísaná medzi žalobcom P. a.s. N., teda subjektom so 100% účasťou štátu na akciách a fyzickou osobou – podnikateľom, R. L. platil zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, ktorý neoznačoval evidenciu nehnuteľností za pozemkový kataster alebo katastrálny operát. K tejto zmene došlo až od účinnosti zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam a zákonom č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností od 01.01.1993, ktorý zrušil zákon č. 22/1964 Zb. a to v ust. § 49 ods. l (prechodné ustanovenia), kde zákonodarca zakotvil, že operát evidencie nehnuteľností sa od účinnosti tohto zákona považuje za katastrálny operát. V čase uzavretia predmetnej hospodárskej zmluvy z ust. § 133 ods. 2 OZ platného do 31.12.1992 vyplývalo, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy. Na jej účinnosť však bola potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nešlo o prevod do socialistického vlastníctva. V tejto súvislosti súd uviedol, že nie je možné opomenúť najzávažnejšiu skutočnosť v právnom poriadku a to, že Slovenská a Česká republika tvorili jeden právny subjekt do 01.02.1993 ako suverénny a zvrchovaný štát vo federatívnom zväzku, na základe spoločnej ústavy a právna forma vlastníctva ako „socialistické vlastníctvo“ bola z tohto ústavného zákona ešte za federácie zrušená ústavným zákonom č. 100/1990 Zb., ktorého článok 8 upravujúci túto formu vlastníctva vypustil. Aj keď zákony nadväzujúce na ústavu, ktoré bližšie upravovali vlastnícke práva fyzických a právnických osôb a teda i nadobúdanie vlastníctva nemali túto zmenu premietnutú bezprostredne do konkrétnych ustanovení príslušného zákona, jednotlivé ustanovenia odkazujúce na socialistické vlastníctvo stratili právnu silu a boli neúčinné od prijatia ústavného zákona č. 100/1990 Zb. z 18. apríla 1990. Vychádzajúc z ust. § 59 ods. l písm. a/ katastrálneho zákona, opravu údajov katastra nehnuteľností možno riešiť len vtedy, ak by išlo o rozpor zápisu s verejnou listinou alebo inou listinou, alebo s výsledkami prešetrenia zmien údajov katastra, alebo ak by išlo o rozpor s výsledkami revízie údajov katastra, čo v danom prípade nebolo zistené. V danom prípade ide iba o iný právny názor žalobcu na otázku postupu právneho predchodcu správy katastra pri zápise vlastníka na list vlastníctva. Ide teda o otázku prechodu vlastníctva k spornej nehnuteľnosti z vlastníctva štátu do vlastníctva občana podľa Občianskeho zákonníka platného do 01.01.1992, kedy na platnosť zmluvy podľa znenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka bola v zákone zakotvená podmienka registrácie zmluvy príslušným štátnym notárstvom pre právotvorné (konštitutívne) účinky vkladu do katastra nehnuteľností posudzovanej veci, teda ku dňu účinnosti hospodárskej zmluvy zo dňa 30. októbra 1991, resp. podania žiadosti o jej zápis do evidencie nehnuteľností.

  II.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a navrhol, aby najvyšší súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušil, vec vrátil žalovanému v prvom rade na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania.

V dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudok krajského súdu a rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že krajský súd sa stotožnil s jeho právnym názorom ohľadne potreby registrácie zmluvy o prevode nehnuteľností na občana – podnikateľa štátnym notárstvom, a teda aj tým, že hospodárska zmluva zo dňa 30.10.1991 (ktorá podliehala registrácii štátnym notárstvom, ale registrovaná nikdy nebola) nenadobudla právoplatnosť. Stredisko Geodézie pri zápise nehnuteľností na list vlastníctva č. X. kat. úz. D. K. postupovalo nezákonne, pretože prihliadlo na zmluvu bez právnych účinkov. V čase podpísania hospodárskej zmluvy podľa jeho názoru nebolo možné nadobudnúť vec do socialistického vlastníctva a v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov, občan – podnikateľ nadobúdal k veciam využívaným na podnikanie vlastnícke právo, ktoré sa spravovalo ustanoveniami vtedy platného a účinného Občianskeho zákonníka. Keďže podľa Ústavy Českej a Slovenskej federatívnej republiky bolo od 23. apríla 1990 vylúčené, aby právny subjekt nadobudol určitú vec do socialistického vlastníctva, a zákon o súkromnom podnikaní v súlade s ústavou odkazoval na právnu úpravu v Občianskom zákonníku, fyzická osoba – podnikateľ „L.“ nenadobudol veci do socialistického vlastníctva. Predmetom prevodu na základe hospodárskej zmluvy zo dňa 30. októbra 1991 boli nehnuteľnosti a vlastnícke právo sa nadobúda účinnosťou zmluvy. Keďže právna norma jednoznačne stanovuje aj predpoklad účinnosti zmluvy, ktorým je jej registrácia štátnym notárstvom, vtedajšie znenie ust. § 134 ods. 2 OZ bolo základným pravidlom právneho poriadku pre nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zmluvou, čo je potrebné v predmetnej veci aplikovať. Pokiaľ ide o právny záver súdu prvého stupňa vo vzťahu k potrebe registrácie zmluvy štátnym notárstvom, v plnej miere sa s ním stotožňuje. Aj keď súd mal v konaní preukázanú nesprávnosť údajov katastra spôsobenú tým, že správny orgán v roku 1991 konal na základe zmluvy bez právnych účinkov, jeho žalobu zamietol. Stredisko Geodézie Nitra nikdy nemalo zriadiť list vlastníctva č. X. pre katastrálne územie D. K. v prospech občana – podnikateľa R. L., pretože nemalo k dispozícii v roku 1991 právne účinnú zmluvu o prevode nehnuteľností, a teda konalo nezákonne. Údaje katastra o vlastníkovi predmetných nehnuteľností sú preto nesprávne, v rozpore s verejnou listinou, ktorou je pôvodný LV č. X. v kat. úz. D. (D. K.), podľa ktorého nehnuteľnosti patrili do jeho výlučného vlastníctva, a teda existuje chyba v osobe vlastníka, ktorú mal správny orgán – Správa katastra Nitra opraviť aj bez návrhu v zmysle ust. 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona. Táto chyba, teda nepravdivosť údajov katastra je preukázaná práve skutočnosťou,   že hospodárska zmluva zo dňa 30.10.1991 nebola registrovaná štátnym notárstvom, aj keď registrácii podliehala. Na základe uvedeného nechápe, že na jednej strane prvostupňový súd súhlasí s jeho argumentáciou ohľadne potreby registrácie štátnym notárstvom, no na strane druhej strane považuje jeho žiadosť o opravu chyby v katastri iba za odlišný právny názor, s ktorým sa v princípe stotožňuje, ale ktorý nie je možné riešiť inak než určovacou žalobou pre nesplnenie procesných predpokladov daných katastrálnym zákonom. Záverom uviedol,   že odvolaním namieta práve tú časť právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa,   na základe ktorej v konečnom dôsledku nesprávne rozhodol a žalobu zamietol.

  III.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť, pretože správa katastra o návrhu na opravu chýb v katastrálnom operáte postupovala v súlade s právnym názorom súdu, vyjadreným v právoplatnom zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/53/2006-48 zo dňa 06.03.2007, ako   aj v potvrdzujúcom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžo/85/2007, ktorým bola s poukazom na ust. § 250j ods. 6 O.s.p. viazaná. Krajský súd vyslovil názor,   že vyriešenie otázky platnosti alebo neplatnosti hospodárskej zmluvy môže byť podkladom pre ďalšie konanie na správnom orgáne prvého stupňa v prípade, ak súd určí, že hospodárska zmluva je neplatná. Správny orgán však o tejto otázke nemôže rozhodovať, pretože rozhodovanie o platnosti alebo neplatnosti hospodárskej zmluvy je výlučne v právomoci súdu. Aj najvyšší súd bol toho názoru, že v danom prípade mal správny orgán len posúdiť,   či sa navrhovateľom tvrdená chyba v katastrálnom operáte (špecifikovaná v § 59 ods. 1 katastrálneho zákona ako rozpor s verejnou listinou) vyskytuje alebo nie, t.j. mal posúdiť,   či je návrh dôvodný alebo nie a o tom mal rozhodnúť s tým, že svoje stanovisko uvedie v odôvodnení. Argumentoval, že s poukazom na § 7 ods. 1 O.s.p. rozhodovanie o vlastníckych sporoch k nehnuteľnostiam ako aj určovanie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, resp. vyslovovanie platnosti verejných a iných listín patrí do právomoci súdu. Ohľadom tvrdenia žalobcu, že v prípade zápisov hospodárskej zmluvy č. 4/91-Bu-prav   sa jednalo o nezákonný postup a evidentnú snahu zmluvných strán obchádzať zákon podotkol, že účastníkom (ako odovzdávajúca organizácia) predmetnej hospodárskej zmluvy zo dňa   30. októbra 1991 a zároveň navrhovateľom jej zápisu do vtedajšej evidencie nehnuteľností bola práve P. a.s. N. so sídlom N. Z obsahu odvolania nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, dôkazné ani právne argumenty, ktoré by neboli predmetom žaloby, a s ktorými by sa v celom rozsahu krajský súd nevysporiadal, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho právnym názorom. Čo sa týka tvrdenia žalobcu o potrebe registrácie hospodárskej zmluvy č. 4/91-Bu- prav štátnym notárstvom, jej neplatnosti a nezákonnosti jej zápisu do evidencie nehnuteľností opätovne zdôraznil, že aj zo spisového materiálu vyplýva, že žaloba žalobcu o neplatnosť tejto zmluvy a návrhu na vydanie predbežného opatrenia boli predmetom samostatného občiansko-právneho konania, v ktorom bola žaloba rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp. zn. 20Cb/110/1998 v spojitosti s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15Cob/238/2008-265, proti ktorému bolo podané dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky – č. k. 2 Obdo/38/2009 právoplatne zamietnutá. Na záver poukázal na to, že v katastrálnom (správnom) konaní postupom podľa § 59 prípadne § 78 katastrálneho zákona nemožno bez ďalšieho vymazať už ani v katastri nehnuteľností zapísané ťarchy viaznuce na predmetných nehnuteľnostiach, ktorého výmazu v časti C – LV č. X. v k.ú. D. K. sa žalobca tiež domáhal v rámci svojho návrhu na opravu chyby, doručeného správe katastra dňa 01.08.2005.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle § 246c v spojení s § 211 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po tom, ako bolo vyhlásenie rozhodnutia zverejnené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcout.gov.sk, www.nsud.sk, najmenej 5 dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. l O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti O.s.p. („Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. l O.s.p.).

Podľa § 219 ods. l O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu žalovaného najvyšší súd zistil, že dňa   01. augusta 2005 požiadal žalobca o odstránenie chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 3 katastrálneho zákona v súvislosti so založeným listom vlastníctva č. X. katastrálne územie D. K., v ktorom ako vlastník nehnuteľností, parcely č. X. o výmere X. m2, zastavané plochy a nádvoria, parcely č. X. o výmere X. m2 – zastavané plochy a nádvoria, je ako vlastník uvedený firma L., so sídlom v N, N. M. na základe hospodárskej zmluvy č. 4/91-Bu-prav zo dňa 30. októbra 1991. Nesprávnosť zápisu videl v tom, že je v rozpore s vtedy platnými právnymi predpismi a predložená hospodárska zmluva nemala byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa, pretože ten vykonával podnikateľskú činnosť ako občan podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov a vlastnícke právo mohol nadobúdať iba na základe zmluvy registrovanej štátnym notárstvom. Zo spisu ďalej vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 16. decembra 1991 požiadal o vykonanie zápisu do evidencie nehnuteľností o prevode vlastníctva na základe uvedenej hospodárskej zmluvy s pripojeným geometrickým plánom a listom vlastníctva č. X. v kat. úz. D. (D. K.). Predmetom prevodu podľa citovanej hospodárskej zmluvy boli novovytvorené parcely pozemkov označené ako zastavané plochy a nádvoria vedené na LV č. X. na Československý štát – P.P. n. p. N. Podľa uznesenia Vlády Slovenskej republiky z 21.12.1990 č. 632, Čm.: 6749/1990 vláda súhlasila so zrušením štátneho podniku P. N. bez likvidácie podľa § 32 ods. 3, 4 zákona č. 11/1990 Zb. o štátnom podniku a vložením hmotného majetku zrušeného podniku ako celku do akciovej spoločnosti pod názvom P. N., a.s. Rozhodnutím Ministerstva priemyslu SR z 29.12.1990 č. 113/1990 bola založená akciová spoločnosť P. a.s. so sídlom N., s účinnosťou od 1. januára 1991 na dobu neurčitú, ako právny nástupca štátneho podniku, ktorá spoločnosť prebrala i majetok štátneho podniku, a podiel zakladateľa na základnom kapitály bol určený na 100% vzhľadom k tomu, že jediným akcionárom spoločnosti je štát zastúpený Ministerstvom priemyslu SR. Žalobca ako akciová spoločnosť bol zapísaný do obchodného registra dňom 01.01.1991. Stredisko Geodézie Nitra tejto žiadosti vyhovelo a k predmetným nehnuteľnostiam podľa predloženej hospodárskej zmluvy založilo LV č. X. na parcely č. X. a č. X., kde ako vlastník bol uvedený „L., ulica N. M., N“ v celosti.

Prvostupňový správny orgán žiadosti žalobcu o opravu chyby v katastrálnom operáte rozhodnutím zo dňa 27. októbra 2008 č. X 283/2005-47 nevyhovel a žalovaný ako odvolací správny orgán jeho rozhodnutie potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, preto v medziach podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce najmä z pohľadu, či sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.

V konaní nebolo sporným na základe akých podkladov bol založený list vlastníctva   č. X. pre kat. úz. D. K., spornou je však otázka, či v zmysle zákonnej úpravy uvedenej v § 59 katastrálneho zákona je možné opraviť chybu v katastrálnom operáte ak hospodárska zmluva č. 4/91-Bu-prav zo dňa 30.10.1991 nebola registrovaná.

Najvyšší súd po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spojení s § 372p ods. l O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, ktoré sú vyčerpávajúce, úplné, dostatočne zrozumiteľné a výstižné. Keďže nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od ním uvedených argumentov a relevantných právnych záverov a nadbytočne neopakoval fakty známe pre účastníkov konania z prejednávanej veci spolu s právnymi závermi, len   na doplnenie dodáva.

V danom prípade správa katastra a následne v dôsledku podaného odvolania žalovaný a krajský súd dospeli k rovnakému záveru, že oprava chyby v katastrálnom operáte nie   je dôvodná a zmenu zápisu v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedala právnemu stavu tvrdenému žalobcom je možné dosiahnuť len určovacou žalobou, podľa § 80 písm. c/ Občianskeho zákonníka z dôvodu, že rozhodovanie o otázkach týkajúcich sa vlastníctva, vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam, ako aj určovanie, či právo alebo právny vzťah   je alebo nie je resp. vyslovenie platnosti verejných a iných listín nepatrí správnemu orgánu, ale patrí do právomoci súdu.

Katastrálny zákon č. 162/1995 Z.z. opravu chýb v katastrálnom operáte upravuje v ustanovení § 59.

Podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona, správa katastra aj bez návrhu

- opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.

Podľa § 59 ods. 3 veta prvá tohto zákona, ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte.

Oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a/ a § 78 ods. 1   (§ 59 ods. 4 katastrálneho zákona).

Zápisy práv k nehnuteľnostiam v evidencii nehnuteľností vykonané do 31. decembra 1992 preukazujú pravdivosť skutočností v nich uvedených, ak sa nepreukáže opak.   Ak sa preukáže opak, správa katastra opraví zápis (§ 78 ods. l katastrálneho zákona).

Podľa piatej časti O.s.p. je predmetom konania súdny prieskum správnych rozhodnutí na základe žalôb alebo opravných prostriedkov a v rámci tohto konania správnemu súdu neprináleží rozhodovať o platnosti resp. neplatnosti akýchkoľvek zmlúv, založených právnym odvetvím súkromného práva, pretože tieto sporné otázky môžu byť len predmetom určovacej žaloby podanej podľa § 80 O.s.p.  

Z uvedených dôvodov, pokiaľ krajský súd žalobu zamietol z dôvodu, že rozhodnutia správnych orgánov sú skutkovo a právne správne, najvyšší   súd považuje jeho rozhodnutie   za vecne správne a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 02. júna 2011  

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.  

predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková