3Sžo/146/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: V.U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelárii Žilina, Národná 34, P.O.Box B10, Žilina, o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. 943/12-KaZA R. z. 70263/2014 zo dňa 24.11.2014, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sp/15/2015-23 zo dňa 18. marca 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sp/15/2015-23 zo dňa 18. marca 2015 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250p Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ako oneskorene podaný odmietol opravný prostriedok navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. 943/12-KaZA R. z. 70263/2014 zo dňa 24.11.2014. Týmto odporca podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2013 (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) poskytol navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci s finančnou účasťou vo výške 26,- Eur, na ktorej uhradenie mu odporca stanovil lehotu 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia k rukám určeného advokáta.

Zároveň krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

Odmietnutie opravného prostriedku krajský súd dôvodil poukazom na ustanovenie § 248 písm. d) OSP v spojení s § 250p OSP, ako i na ustanovenie § 6a ods. 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci.

Z obsahu opravného prostriedku konštatoval zistenie, že navrhovateľ nesúhlasí s rozhodnutím odporcu o finančnej účasti priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci vo výške 26,- Eur. Podľa § 6a ods. 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci nemožno voči rozhodnutiu o výške finančnej účasti oprávnenej osoby podať opravný prostriedok. Zároveň podľa § 248 písm. d) OSP nie je možné súdom preskúmať rozhodnutie, pokiaľ to vylučuje osobitný zákon. V zmysle citovaných ustanovení zákonov krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu kvalifikoval ako explicitne vylúčené zo súdneho prieskumu.

Proti uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň žiada o odpustenie súdnych poplatkov za podanie odvolania a náhradu súdnych trov v sume poštovného.

Z dôvodu, že odporca a súd prvého stupňa nerešpektovali právne závery rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo/9/2013 a sp. zn. 5 Sžo/219/2010 zo dňa 26.10.2010 a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. PL.ÚS 36/95, I. ÚS 87/93, PL.ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, I. ÚS 118/2010, III. ÚS 551/2012, III. ÚS 564/2012), týkajúce sa práva na oslobodenie od súdnych poplatkov, zachovávania princípu právnej istoty a práva na spravodlivé súdne konanie pri rozhodovaní a s poukazom na nesprávne poučenie napadnutého rozhodnutia odporcu o možnosti podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, považuje navrhovateľ uznesenie krajského súdu za protiprávne. Uviedol, že je spolu so svojou manželkou odkázaný na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom napadnuté uznesenie označil za diskriminačné a protiústavné.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), preskúmal v medziach podaného odvolania napadnuté uznesenie (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1veta prvá OSP), ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 223 OSP odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením. Podľa § 248 písm. d) OSP súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

Podľa § 250p OSP, ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 6a ods. 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci výšku finančnej účasti oprávnenej osoby pre konanie na súde v prvom alebo vyššom stupni podľa odseku 1 a výšku finančnej účasti oprávnenej osoby podľa odseku 2 určuje centrum rozhodnutím vydaným bezodkladne po tom, čo nastane dôvod na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona; súčasťou rozhodnutia môže byť aj splátkový kalendár. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Najvyšší súd sa oboznámil s obsahom podaného odvolania proti uzneseniu krajského súdu, ako aj s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru, že krajský súd náležite zistil skutkový stav v súvislosti s podaným opravným prostriedkom proti rozhodnutiu odporcu a správne vyhodnotil, že nie sú splnené podmienky na prejednanie a rozhodnutie veci, nakoľko napadnuté rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskum v rámci tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Je pravdou, že odporca vo vzťahu k druhému výroku napadnutého rozhodnutia, tákajúceho sa určenia mu finančnej účasti na poskytovanej právnej pomoci, nepoučil navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 6a ods. 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci o neprípustnosti opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu.

Uvedený nedostatok poučenia však nemá za následok uplatnenie výnimky pri aplikácii ustanovenia enumeratívnej negácie rozhodnutí obligatórne vyňatých zo súdneho prieskumu podľa piatej časti OSP v zmysle výpočtu podľa § 248 citovaného zákona.

S prihliadnutím na kogentné ustanovenie § 248 písm. d) OSP v spojení s ustanovením § 6a ods. 3 in fine zákona o poskytovaní právnej pomoci, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne subsumoval opravným prostriedkom napadnutý výrok rozhodnutia pod zákonné ustanovenie nepripúšťajúce súdny prieskum jeho zákonnosti.

Nakoľko z odvolania proti uzneseniu krajského súdu nie je možné vyvodiť okolnosti, ktoré by mohli mať za následok prehodnotenie záverov krajského súdu, nezistiac ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na výrok odvolaním napadnutého uznesenia krajského súdu, najvyšší súd toto potvrdil, stotožniac sa s jeho odôvodnením, ktoré má za správne v celom rozsahu (§ 219 ods. 1, 2 OSP, § 250ja ods. 3 OSP, § 250l ods. 2 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.