3Sžo/12/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V. F., bytom T., zastúpený: JUDr. Jozef Tomko, advokát so sídlom Floriánova 2, Prešov, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 32769/09-537/88 zo dňa 13.05.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/189/2011-34 zo dňa 22.01.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 3S/189/2011-48 zo dňa 29.11.2013, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/189/2011-34 zo dňa 22.01.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 3S/189/2011-48 zo dňa 29.11.2013 z r u š u j e. Vec p o s t u p u j e Okresnému súdu Košice - okolie.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 32769/09-537/88 zo dňa 13.05.2011, ktorým s poukazom na § 4 ods. 1 v spojení s § 2 písm. a/ a § 5 ods. l zákona č. 215/2006 Z.z. priznal žalobcovi ako jednej z troch oprávnených osôb odškodnenie v sume 4.481,18 eur, ktorá predstavuje 1/3 z celkového možného odškodnenia. S poukazom na § 14 ods. 1 zákona č. 215/2006 Z.z. žalobcovi uložil povinnosť do piatich rokov odo dňa poskytnutia odškodnenia odviesť na účet žalovaného všetky finančné prostriedky do sumy 4.481,18 eur, ktoré získa ako odškodnenie inak, ako na základe tohto rozhodnutia. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol ho zrušiť a žiadal, aby bolo odvolacím súdom prikázané krajskému súdu znovu vec prejednať a rozhodnúť. Namietal, že súd svoje rozhodnutie nezdôvodnil, len poukázal na ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 215/2006 Z.z. a priebeh administratívneho konania. Súd sa nevysporiadal s dôvodmi žaloby, ktoré spočívali v nesprávnom postupe žalovaného. Najmä v tom, že vystupoval v trestnom konaní ako poškodený. Na základe svojho postavenia poškodeného v trestnom konaní si podal žiadosť o odškodnenie. Po prijatí žiadosti ho žalovaný vyzval na predloženie osvedčenia o dedičstve a neskôr mu priznal len jednu tretinu možného odškodnenia. Žalovaný nemohol rozhodnúť bez vyjadrenia ostatných dedičov o tom, že mu patrí z možného odškodnenia len jedna tretina. Dedičia uzavreli dohodu, kde vymedzili majetok, ktorý patrí do dedičstva a dohodli si spôsob jeho nadobudnutia v dedičskom konaní.S týmito a ani s ďalšími dôvodmi žaloby sa súd nevysporiadal. Pre nedostatok dôvodov je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a z tohto dôvodu nezákonné. Žalovaný nepostupoval správne, ak rozhodol o priznaní nároku na náhradu škody len v jednej tretine, lebo z postavenia poškodeného v trestnom konaní žiadal o odškodnenie žalovaného; pritom podľa dohody s dcérami uplatňoval aj ich nároky. Predpokladal, že tak ako len on vystupoval v trestnom konaní ako poškodený, že len on bude oprávnený na podanie žiadosti o odškodnenie a že bude v ich výlučnej právomoci si prípadné odškodnenie rozdeliť dohodou, tak ako si rozdelili aj ostatný majetok. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.08.2011, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 09.09.2011, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 32769/09-537/88 zo dňa 13.05.2011, jeho zrušenia a prikázania mu vo veci znova konať a rozhodnúť tak, aby v novom rozhodnutí žalovaný konal so žalobcom ako zástupcom jeho dcér pri priznaní možného odškodnenia podľa zákona č. 215/2006 Z.z. Žalovaný v poučení rozhodnutia č. 32769/09-537/88 zo dňa 10.05.2011 uviedol, že rozhodnutie je preskúmateľné súdom na základe žaloby podanej v zmysle ustanovení § 247 a nasl. O.s.p., proti Slovenskej republike zastúpenej žalovaným najneskôr do jedného roka odo dňa jeho doručenia. Napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 32769/09-537/88 zo dňa 10.05.2011 bolo žalobcovi priznané odškodnenie podľa zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov. Podľa § 1 zákona č. 215/2006 Z.z. tento zákon upravuje jednorazové finančné odškodnenie (ďalej len "odškodnenie") osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov (ďalej len "trestný čin") spôsobená ujma na zdraví.

Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 215/2006 Z.z. ak ministerstvo nevyhovie žiadosti alebo jej vyhovie iba sčasti, poškodený sa môže domáhať odškodnenia žalobou na súde proti Slovenskej republike zastúpenej ministerstvom najneskôr do jedného roka odo dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 244 ods. 6 O.s.p. primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy, ak to ustanoví osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Na konanie podľa zákona č. 215/2006 Z.z. sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, preto proti rozhodnutiu o odškodnení nie je prípustné odvolanie, ale podľa ustanovenia § 9 ods. 5 zákona č. 215/2006 Z.z. ak ministerstvo nevyhovie žiadosti alebo jej vyhovie iba sčasti, poškodený sa môže domáhať odškodnenia žalobou na súde proti Slovenskej republike zastúpenej ministerstvom.

Vyššie uvedený predmetný nárok sa stáva predmetom sporového občianskeho súdneho konania a patrído právomoci všeobecných súdov podľa § 7 ods. 1 O.s.p.

Ide síce o vec, ktorú rozhodol štátny orgán, ale nie v postavení správneho orgánu v tomto konkrétnom prípade, preto jeho rozhodnutie v prejednávanej veci nie je preskúmateľné podľa § 244 ods. 2, 3 O.s.p. v spojení s § 247 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve, ale podľa § 9 ods. 5 zákona č. 215/2006 Z.z. ju prejednáva a rozhoduje všeobecný súd v občianskom súdom konaní, keďže predmetom konania je osobitné právo poškodeného v trestnom konaní na odškodnenie ujmy na zdraví, ktorá mu bola spôsobená násilným trestným činom. Obdobne ako nárok poškodeného na náhradu škody, ktorý mu nebol v adhéznom konaní priznaný, resp. ak by mu bol priznaný len sčasti a zo zvyškom by bol odkázaný na konanie v občianskom súdnom konaní.

Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/189/2011-34 zo dňa 22.01.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 3S/189/2011-48 zo dňa 29.11.2013 podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa § 250d ods. 2 O.s.p. vec postúpil Okresnému súdu Košice - okolie ako súdu vecne a miestne príslušnému podľa § 85 ods. 3 O.s.p. na konanie o nároku žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.