3Sžo/114/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Bc. A. B., bytom S., zastúpeného: Advokátska kancelária Andrej Vlk, s.r.o., so sídlom Gallayova 21, 841 02 Bratislava, IČO: 47 255 714, zastúpenej Mgr. Andrejom Vlkom, advokátom, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚVPBA-96-13-7/2013 zo dňa 7. novembra 2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/309/2013-24 zo dňa 3. septembra 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/309/2013-24 zo dňa 3. septembra 2014 p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 250d ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) uložil žalovanému pokutu v sume 300,- Eur a povinnosť ju zaplatiť na účet súdu v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd v procese prípravy pojednávania doručil žalovanému žalobu s výzvou na vyjadrenie a súčasne predloženie administratívneho spisu, k čomu žalovanému určil lehotu. Výzva bola žalovanému doručená dňa 3. apríla 2014. Na uvedenú výzvu reagoval žalovaný žiadosťou o predĺženie lehoty na vyjadrenie doručenou krajskému súdu e-mailom dňa 29. apríla 2014, avšak svoju povinnosť si nesplnil.

Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, v ktorom súčasne žiadal o odpustenie poriadkovej pokuty z dôvodov personálnych zmien a následného čerpania dovolenky na útvare Vojenskej polície, pre ktoré bol žalovanému až po opätovných urgenciách doručený spisový materiál dňa 18. augusta 2014 s pripojenou poznámkou, že žalobca bol medzičasom prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Podľa žalovaného, keďže predmetná skutočnosť mohla mať vplyv na predmet súdneho konania, listom zo dňa 21. augusta 2014 žalovaný požiadal veliteľstvo Vojenskej polície, aby mu bezodkladnezaslalo spisovú dokumentáciu súvisiacu s ukončením služobného pomeru žalobcu. Predmetná spisová dokumentácia bola žalovanému doručená až po vydaní napadnutého uznesenia. K žiadosti o predĺženie lehoty žalovaný uviedol, že konajúci súd nerozhodol o podanej žiadosti, preto je toho názoru, že vzhľadom na náročnosť prejednávanej veci vyvinul všetko potrebné úsilie, aby si splnil svoju povinnosť riadne a včas.

Žalovaný súčasne súdu predložil vyjadrenie k žalobe spolu so žiadaným spisovým materiálom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj najvyšší súd) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 <. O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 <. veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 <. O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 <. veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre odpustenie poriadkovej pokuty žalovanému.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). (§ 244 ods. 2 O.s.p.)

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. (§ 244 ods. 3 <. O.s.p.)

V zmysle § 247 ods. 1 <. O.s.p. podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej konanie o žalobách sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250d ods. 1 <. O.s.p. žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa. Za nesplnenie tejto povinnosti mu súd môže uložiť pokutu do výšky 1 640 eur, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie.

Odvolanie voči rozhodnutiu o uložení pokuty vo veci konajúci súd predloží na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu súdu až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 246c ods. 1 <. veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 53 ods. 4 <. O.s.p. uloženú poriadkovú pokutu môže súd dodatočne, a to i po skončení konania odpustiť, ak to odôvodňuje neskoršie správanie sa toho, komu bola uložená, alebo ak nastali dôvody hodné osobitného zreteľa; to neplatí, ak už bola poriadková pokuta zaplatená.

V danom prípade aj napriek neskoršiemu správaniu žalovaného, ktorý sa ospravedlnil za nesplnenie povinnosti, nenastali okolnosti, ktoré by odôvodňovali odpustenie uloženej poriadkovej pokuty. Organizačné dôvody, resp. čerpanie dovolenky na útvare Vojenskej polície nepredstavujú závažné okolnosti, ktoré by bránili žalovanému v splnení povinnosti, nakoľko útvar musí byť vždy personálne zabezpečený tak, aby mohol riadne fungovať aj v prípade dovoleniek, resp. personálnych zmien. Rovnako krajský súd žiadal žalovaného o zaslanie spisového materiálu vzťahujúceho sa k uloženiu disciplinárneho opatrenia, nie k ukončeniu služobného pomeru žalobcu, preto žalovaný nebol povinnýčakať na spisový materiál, ktorý nesúvisel s prejednávanou vecou.

Odvolací súd dáva žalovanému do pozornosti, že od doručenia výzvy dňa 3. apríla 2014 do vydania napadnutého uznesenia dňa 3. septembra 2014 mal žalovaný dostatočný časový priestor na to, aby si splnil svoju povinnosť aj bez rozhodnutia súdu o doručenej žiadosti na predĺženie stanovenej lehoty. Žalovaný tak nebol zo zákona povinný čakať na rozhodnutie súdu o podanej žiadosti, ale doručiť vyjadrenie a spisový materiál tak, ako mu to stanovil konajúci krajský súd.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre odpustenie poriadkovej pokuty, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 246c ods. 1 <. O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods. 1 a § 250k O.s.p. tak, že žalovanému nepriznal ich náhradu, pretože mu právo na náhradu trov zo zákona neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.