Najvyšší súd
3 Sžo 113/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Veroniky Poláčkovej v právnej
veci žalobcu: B. B., S., zastúpený advokátom: JUDr. M. K., M., proti žalovanému: Krajský
lesný úrad v Prešove, Masarykova č. 10, Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č.j. 08/00374-FA zo dňa 03.10.2008, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/90/2008-28 zo dňa 22.09.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 1S/90/2008-28 zo dňa 22. septembra 2009 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného č.j. 08/00374-FA zo dňa 03.10.2008, ktorým potvrdil
rozhodnutie Obvodného lesného úradu vo Vranove nad Topľou č.j.: 2007/218-08 zo dňa
07.08.2008, ktorým žalobcovi uložil disciplinárne opatrenie podľa § 19 ods. 1 písm. d/ Výnos
Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 46/1994-100 – zákaz lovu srnčej, jelenej a diviačej
zvery na dobu 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
Krajský súd s poukazom na dikciu ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 226/2001 Z.z. o spôsobe
kontroly ulovenej zvery uviedol, že z ustanovenia nesporne vyplýva povinnosť zapísať
ihneď do povolenky na poľovačku ulovenie alebo nájdenie raticovej zvery, číslo značky
použitej na označenie raticovej zvery. Žalobca v správnom konaní splnenie povinnosti
nepreukázal, preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.
Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie,
v ktorom uviedol, že sa priznáva k previneniu, len nesúhlasí s výškou uloženého
disciplinárneho opatrenia. Nezapísanie ulovenej zvery do povolenky odôvodňuje tým,
že nemal pri sebe pero a písacie potreby a písacie potreby nemali ani osoby vykonávajúce
právo poľovníctva v jeho prítomnosti. V odvolaní ďalej uviedol, že v priebehu odvolacieho
konania mu bola doručená písomnosť Obvodného lesného úradu vo Vranove nad Topľou
zo dňa 06.10.2008 č. 07/217-11 označená ako „Oprava chyby v písomnom vyhotovení
rozhodnutí – oznámenie“. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu, že ide o chybu v písaní. Podľa
jeho názoru ide o chybu, ktorá robí rozhodnutie nezákonným. Na základe vyššie uvedených
skutočností žalobca žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 ods. 1 OSP
zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol odvolanie žalobcu zamietnuť
a napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212
ods. 1 OSP s použitím § 246c ods.1 OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá
veta OSP) a podľa § 250ja ods. 3 druhá veta OSP v spojení § 19 ods. 1, 2 OSP napadnutý
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že Obvodný lesný úrad
vo Vranove nad Topľou rozhodnutím zo dňa 07.08.2008 č. 2007/218-08 uložil podľa Výnosu
Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 46/1994-100 zo dňa 29.03.2004, ktorým sa vydáva
jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok (ďalej len JPDP) žalobcovi za porušenie
povinnosti ustanovených právnymi predpismi upravujúcimi výkon práva poľovníctva
disciplinárne opatrenie a to podľa § 19 ods. 1 písm. c/ JPDP – zákaz lovu srnčej, jelenej
a diviačej zvery na dobu 3 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Porušil
povinnosti ustanovené právnymi predpismi upravujúcimi výkon práva poľovníctva § 1 ods. 3
Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 229/2001 Z.z. o spôsobe kontroly ulovenej
zveri tým, že dňa 31.01.2007 ulovil chovného jeleňa I. vekovej triedy a jeho ulovenie
nezapísal ihneď do povolenky na poľovačku a v povolenke nevyznačil číslo použitej značky
na označenie raticovej zvery. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol,
že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia bral do úvahy, že žalobcovi doteraz nebolo uložené
disciplinárne opatrenie, avšak konanie žalobcu považuje za vážne porušenie povinností
ustanovených právnymi predpismi upravujúcimi výkon práv a poľovníctva, umožňujúce ďalšie zneužitie povolenky na poľovačku a na základe toho dospel k záveru, že uložený
disciplinárny trest je primeraný. Žalovaný rozhodnutím č.j.: 08/00374-FA zo dňa 03.10.2008
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Krajský súd napadnutým rozsudkom napadnutú žalobu žalobcu zamietol. Stotožnil
sa s názorom správnych orgánov, že nezapísaný údaj do povolenky na poľovačku je vážnym
porušením § 1 ods. 3 vyhlášky č. 229/2001 Z.z. tvrdenie žalobcu o tom, že vzhľadom
na časové rozpätie 26 minút od ulovenia jeleňa nemohol uloviť ďalšieho jeleňa súd považoval
za irelevantné, pretože jeho tvrdenie považuje len za účelovú obranu.
K namietanej výške disciplinárneho opatrenia súd uviedol, že disciplinárne opatrenie
bolo uložené na základe správneho uváženia, pričom súd takéto rozhodnutia preskúmava
len v rozsahu upravenom v ust. § 245 ods. 2 OSP, z ktorého vyplýva, že súd preskúmava
toto rozhodnutie iba v rozsahu či toto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonov. Súd neposudzuje účelnosť ani vhodnosť správneho rozhodnutia.
V súvislosti s námietkou nezákonnosti rozhodnutia žalobcu vo vzťahu k oprave chyby
v písaní súd poukázal na ust. § 47 ods. 6 zákona o správnom konaní, podľa ktorého vykonanie
opravy nie je časovo limitované. Opravu možno vykonať aj po právoplatnosti rozhodnutia.
Aj podľa názoru najvyššieho súdu žalovaný vec správne právne posúdil a vo veci
vydal zákonné rozhodnutie.
Pri právnom posúdení veci krajský súd správne poukázal na § 245 ods. 2 OSP.
Správne uváženie je svojou podstatou možnosťou správneho orgánu vybrať pri rozhodovaní
jedno z viacerých dovolených riešení, na ktorom potom spočíva preskúmavané rozhodnutie.
Súd je oprávnený preskúmať len to, či došlo k výberu z niektorých dovolených možností,
ale sám výber zásadne prieskumu nepodlieha. Preskúmavanie sa vykonáva podľa kritérií,
ktoré pre správne uváženie uvádza zákon. Vychádza sa nielen z týchto kritérií ale aj z účelu
zákona, ktorý tvorí významné interpretačné hľadisko.
Najvyšší súd SR s poukazom na vyššie uvedené závery považoval námietky žalobcu
uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť
posúdenie danej veci žalovaným i krajským súdom, preto napadnutý rozsudok krajského súdu
podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym
posúdením veci a dôvodmi krajského súdu viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 246c ods. 1 veta
prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak,
že neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 21. januára 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková