3Sžo/107/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: PRVÁ SLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., so sídlom SNP 1301, Žiar nad Hronom, IČO: 36 057 673, zastúpený: IURISTICO s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefánika 26, 040 01 Košice, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici, Komenského 27, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRHZ-BB-OPP-1100-5/2013 zo dňa 28. októbra 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/308/2013-41 zo dňa 3. októbra 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/308/2013-41 zo dňa 3. októbra 2014 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a rozhodol o trovách konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 05.01.2013 bol Okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru Žiar nad Hronom nahlásený požiar plniacej stanice fliaš, ktorý vznikol pri plnení fľaše s propán - butánom z plniaceho zariadenia v priestoroch spoločnosti žalobcu, čo vyplynulo zo správy o zásahu č. 2055068 zo dňa 05.01.2013. Šetrením bolo zistené, že požiar vznikol v mieste úniku plynu pri pripojení plniacej pištole na fľašu z propán - butánom z dôvodu, že plniaca pištoľ bola nesprávne nasadená na uzáver fľaše, na čo došlo k úniku plynu, vznieteniu a výbuchu. Ako iniciátor požiaru bolajednoznačne určená teplovzdušná pištoľ EXTOL. Z odborného posudku o príčine vzniku požiaru vyplýva, že žalobca porušil § 4 písm. b) zákona číslo 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon číslo 314/2001 Z.z.) tým, že nezabezpečil plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiarov a pri činnostiach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru. Plniaca stanica je určená ako miesto so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, v ktorom je prísne zakázané používať zdroje tepla a vznietenia. Plnenie fliaš propán - butánom je činnosť so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, pri ktorých je rovnako zakázané používanie všetkých zdrojov tepla a vznietenia. Pri plnení neboli dodržané opatrenia ani technologické prevádzkové opatrenia plniacej stanice.

Prvostupňový správny orgán vydal dňa 24.01.2013 rozhodnutie, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 1500 € za porušenie povinností vyplývajúcich žalobcovi z § 4 písm. b) zákona číslo 314/2001 Z.z. O odvolaní rozhodol žalovaný dňa 29.04.2013 tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Následne bola vykonaná protipožiarna kontrola u žalobcu ktorou bolo zistené, že používanie teplovzdušnej pištole v plniacej stanici je nie je povolené žiadnym predpisom. Podľa prvostupňového správneho orgánu, žalobca nezabezpečil plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach a pri činnostiach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, čím porušil ustanovenie § 4 a § 9 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška číslo 121/2002 Z.z.). Následne bolo dňa 07.08.2013 vydané rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi podľa § 59 ods. 2 písm. b) zákona číslo 314/2001 Z.z. pokutu vo výške 1500 € za porušenie povinností, ktoré mu vyplývajú z § 4 písm. b) zákona číslo 314/2001. Žalovaný v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici z obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že spornou v danom prípade je skutočnosť, či žalobca porušil § 4 písm. b) zákona číslo 314/2001 Z.z. v spojení s § 4 písm. e) vyhlášky číslo 121/2002 Z.z., za porušenie ktorej mu žalovaný uložil pokutu. Podľa názoru súdu, žalobca síce určil miesto so zvýšeným nebezpečenstvom požiaru ako aj činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a stanovil zákazy a postupy pri vykonávaní činnosti v objekte plničky fliaš s propán - butánom v miestnom prevádzkovom poriadku a protipožiarnom poriadku, nesplnil si však povinnosť stanovenú v § 4 písm. b) zákona číslo 314/2001 Z.z. v spojení s § 4 písm. e) vyhlášky číslo 121/2002 Z.z. Zamestnanec žalobcu nedodržal miestny prevádzkový poriadok a protipožiarny poriadok, ktorého dodržiavanie bol žalobca povinný zabezpečiť, následkom čoho došlo v objekte k požiaru. Pokuta bola uložená na spodnej hranici sadzby, táto nebola predmetom žalobných námietok. Podľa jeho názoru, sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným s poukazom na vecnú, časovú a miestnu špecifikáciu skutku a nedošlo k porušeniu § 47 ods. 2 správneho poriadku. Výrok napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je dostatočný a spĺňa náležitosti § 47 ods. 2 správneho poriadku. Žalobcovi vznikla povinnosť vykonať opatrenia na ochranu pred požiarmi a zároveň zabezpečiť pri prevádzkovaní výroby v technologických zariadeniach dodržiavanie požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti, zabezpečiť plnenie týchto opatrení. Bolo zrejmé, že zamestnanec žalobcu nedodržal požiadavky protipožiarnej bezpečnosti určené výrobcom, respektíve technologickým postupom a nedodržal pokyny stanovené v miestnom prevádzkovom poriadku, podľa ktorých zatavovanie fólii na fľaše s propán butánom bolo uložené vykonávať mimo plniarne fliaš, t.j. vo vonkajších priestoroch plniacej stanice, pričom použil na zatavovanie teplovzdušnú pištoľ, ktorá bola stanovená nesporne ako iniciačný zdroj vzniku požiaru, z čoho nepochybne vyplýva, že žalobca nesplnil povinnosti podľa § 4 písm. b) zákona číslo 314/2001 Z.z. v spojení s § 4 písm. e) vyhlášky číslo 121/2002 Z.z. Žalobca nevykonal všetky opatrenia tak, aby si splnil svoje povinnosti stanovené predpismi.

II.

Voči rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie veci, odňatie účastníkovi možnosť konať podľa § 205 ods. 2 písm. a) a f) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

Podľa jeho názoru, krajský súd dostatočne nereagoval na námietku ohľadom nepreskúmateľnosti správneho rozhodnutia, týkajúcu sa vymedzenia skutku. Súd takisto neprihliadol na skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu a túto žalobnú námietku odignoroval a vyvodil absolútnu objektívnu zodpovednosť žalobcu. Uviedol, že § 6 ods. 1 zákona číslo 314/2001 Z.z. nestanovuje absolútnu objektívnu zodpovednosť právnickej osoby. Podľa jeho názoru, právnická osoba nemôže zodpovedať aj za náhodu. Uviedol, že podmienkou pre uloženie sankcie nie je protiprávny stav ako taký, pretože ten môže byť dôsledkom nielen protiprávneho konania, ale aj náhody a náhoda nemá byť sankcionovaná v zmysle odporúčania Rady Európy. Správny orgán nepreukázal nesplnenie povinností zo strany žalobcu, konštatoval porušenie povinnosti zamestnanca a táto okolnosť by nemala byť na ťarchu žalobcu. Zo strany žalobcu nemožno požadovať zabezpečovanie bezprostrednej kontroly dodržiavania jednotlivých opatrení pri každom jednotlivom úkone jednotlivého zamestnanca. Podľa jeho názoru, právny predpis právnickej osobe ukladá len povinnosť vytvorenia takých podmienok pre zamestnancov na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru alebo v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru, aby títo pri plnení ich úloh pre právnickú osoby neboli nútení porušovať zásady za účelom ochrany pred požiarmi. V danom prípade došlo k porušeniu interných predpisov zo strany zamestnanca, čo vylučuje deliktuálnu zodpovednosť žalobcu v danej veci.

Na základe týchto dôvodov dospel k záveru, že správny orgán aj prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdili.

Žiadal odvolací súd, aby rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 3. októbra 2014 č. k. 24 S/308/2013-41 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie.

III.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie ako i sankcionované konanie nie je zameniteľné za iný skutok a neohrozuje zásady ako ne bis in idem, nie je v rozpore s právom účastníka na obhajobu. Z podkladov pre vydanie rozhodnutia o pokute, ktorým bola správa o zásahu číslo 2055068 zo dňa 05.01.2013 vyplýva, že bol nahlásený požiar v priestoroch vo vlastníctve žalobcu, na pozemku vo vlastníctve žalobcu, pri ktorom bola nahlásená jedna zranená osoba, a to zamestnanec žalobcu. Bolo preukázané, že sa jednalo o objekt plniarne propán - butánových fliaš. Vo veci času, kedy k takému porušeniu došlo sa nie je možné presne vyjadriť, pretože to bolo v čase bezprostredne pred ohlásením požiaru na čísle tiesňovej linky 112, na ktorú bolo ohlásené miesto a objekt požiaru. V danom prípade nie je možné zameniť skutky. Zodpovednosť právnickej osoby za ochranu pred požiarmi je jednoznačne uvedená v § 6 ods. 1 zákona číslo 314/2001. Subjekt žalobcu je riadne vedený v zozname subjektov, v ktorých Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiari nad Hronom vykonáva štátny požiarny dozor. Vznik požiaru nespôsobila fyzická osoba, ale zamestnanec žalobcu, osoba v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom. Správne orgány nemajú právo vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov a zisťovať, akým spôsobom zamestnanec porušil vnútorné smernice zamestnávateľa. Sankcia bola uložená právnickej osobe a žalobca má právo vymáhať zo strany svojho zamestnanca uhradenie škody, ktorú spôsobil.

Formálne náležitosti rozhodnutia ako sú výrok, odôvodnenie a poučenie tvoria neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia vo veci samej a ako celok sú podkladom pre vydanie rozhodnutia. Pri vydávaní rozhodnutia správny orgán prihliadal na všetky skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu a tieto zohľadnil pri stanovení výšky sankcie. V danom prípade konanie zamestnanca žalobcu nebolo spôsobené náhodou. Za náhodu by mohol byť posudzovaný vplyv vyššej moci, zásah objektu bleskom s následným vznikom požiaru a podobne. Bolo preukázané, že sa jednalo o konanie zamestnancov, ktorí spôsobili požiar a toto nebolo náhodné, čo vyplýva z ich výpovedí. Zamestnanci si počínali pri plnení fliaš zisteným spôsobom dlhšiu dobu, bolo teda povinnosťou právnickej osoby takéto konanie zistiť, svojich zamestnancov upozorniť a zjednať nápravu. Správne orgány nenamietali, že by žalobca nevykonal školenia zamestnancov. Nedodržal však svoje povinnosti, keď na základe pochybenia interného zamestnancanezistil, že zamestnanci vykonávajú činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru na mieste so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru v rozpore s kartou bezpečnostných údajov pre propán - bután. Taktiež v rozpore s vlastným prevádzkovým pokynom pre plničku fliaš, k ich plneniu dochádzalo v jej priestoroch. V prevádzkovom pokyne mal preto žalobca zakázať používanie teplovzdušnej pištole a používať iný vhodný spôsob na zatavovanie zmršťovacej fólie.

Námietky žalobcu z uvedených dôvodov považuje za neopodstatnené.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa ust. § 4 písm. b) zákona č. 314/2001 Z.z., právnická osoba a fyzická osoba -podnikateľ na účely predchádzania vzniku požiarov je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, zabezpečiť plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru alebo v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru, ako aj opatrenia na zabezpečenie ochrany pred požiarmi pri podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb; opatrenia, miesta a činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, čas so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a podujatia, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 6 ods. 1 zákona číslo 314/2001 Z.z., za plnenie povinností právnickej osoby na úseku ochrany pred požiarmi zodpovedá jej štatutárny orgán. Ak je na čele právnickej osoby kolektívny orgán, ten určí, kto zodpovedá za plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi. Ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa, zodpovedá za ochranu pred požiarmi táto osoba alebo jej zodpovedný zástupca.

Podľa § 59 ods. 2 písm. b/ zákona číslo 314/2001 Z.z., okresné riaditeľstvo môže uložiť pokutu do 16 596 € právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto zákone tým, že nezabezpečí vykonávanie opatrení podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru alebo pri podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb.

Podľa ust. § 4 vyhl. č. 121/2002 Z.z., pri činnostiach spojených s prevádzkovaním, údržbou a s opravami technických zariadení a technologických zariadení obsahujúcich horľavé látky, s odstraňovaním ich poruchových stavov, ako aj so spustením a s odstavovaním výroby v týchto technologických zariadeniach právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ vykonáva tieto opatrenia:

a) uvádza do prevádzky a prevádzkuje technologické zariadenia len v súlade so schválenou dokumentáciou a podľa podmienok určených rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy, b) vykonáva kontrolu technických zariadení a technologických zariadení z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti určenými osobami v pravidelných intervaloch a v rozsahu určenom výrobcom, najmenej však raz za 12 mesiacov, o čom vedie písomnú dokumentáciu; táto lehota sa nevzťahuje na odborné prehliadky a odborné skúšky technických zariadení a technologických zariadení, ktoré sú vyhradenými technickými zariadeniami podľa osobitného predpisu, a na lehoty technickej diagnostiky (napríklad nedeštruktívnych skúšok, vibrodiagnostiky alebo boroskopie vyhradených technických zariadení a ostatných technických zariadení a technologických zariadení), c) vykonáva údržbu v lehotách určených výrobcom, ako aj opravy technických zariadení a technologických zariadení podľa potreby určenými odbornými osobami, o čom vedie písomnú dokumentáciu, d) zabezpečuje bez zbytočného odkladu odstránenie zistených nedostatkov bezprostredne ovplyvňujúcich protipožiarnu bezpečnosť technických zariadení a technologických zariadení alebo odstavenie zariadenia z prevádzky do vykonania nápravy, e) zabezpečuje pri spustení a odstavovaní výroby v technologických zariadeniach, ako aj pri ich prevádzkovaní dodržiavanie požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti určených výrobcom alebo technologickým predpisom, f) zabezpečuje pri technických zariadeniach a technologických zariadeniach obsahujúcich horľavé látky potrebné množstvo vhodných druhov hasiacich prostriedkov.

Podľa § 9 ods. 1 až 3 vyhl. č. 121/2002 Z.z., (1) Na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru vykonáva právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ najmä tieto opatrenia: a) zabezpečuje dôsledné a trvalé dodržiavanie požiadaviek osobitných predpisov, najmä v súvislosti s možnými zmenami podmienok na týchto miestach, a pravidelnú kontrolu ich dodržiavania, b) zabezpečuje účelné rozmiestnenie potrebného množstva hasiacich prostriedkov vhodných druhov. (2) Pre miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru vypracúva právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ požiarny poriadok pracoviska, zriaďuje protipožiarnu hliadku pracoviska a označuje ich príslušnými symbolmi, zákazmi a pokynmi v súlade s osobitným predpisom. (3) Ak sú nejasnosti o určení miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, treba preukázať opodstatnenie určenia takéhoto miesta výpočtom podľa osobitných predpisov alebo iným obdobným vhodným spôsobom.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Správny poriadok“), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona o ochrane pred požiarmi postupuje podľa ustanovení správneho poriadku, a vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pri administratívnom trestaní pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom, ako aj pri ukladaní sankcie je povinný postupovať „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúci trestnoprávnu úpravu (Trestný zákonník, Trestný poriadok). Uvedený právny záver vyplýva aj zo znenia čl. 6 ods.1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.), keď Dohovor v článku 6 ods. 1 veta prvá uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, z ktorej právnej úpravy podľa názoru súdu vyplýva nevyhnutnosť poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť, na ktorý vo svojej judikatúre poukazuje aj najvyšší súd.

Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu taktiež vyplýva, že z uvedených hľadísk je potrebné vychádzať ajpri posúdení vymedzenia skutku, za ktorý správny orgán účastníka konania sankcionuje a jeho miesta v rozhodnutí tak, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu, za aké konanie je subjekt postihnutý.

Náležitosti rozhodnutia zákonodarca ustanovuje v § 47 správneho poriadku a právnu úpravu náležitostí výroku rozhodnutia v odseku 2 uvedenej právnej normy. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v prípade ukladania sankcie za porušenie právnej povinnosti je v prvom rade konkrétny popis skutku ako nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno považovať za zrozumiteľné a môže byť vynútiteľné exekúciou.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku).

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného označené v záhlaví, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Žiari nad Hronom č. ORHZ-ZH1-28-04/2013 zo dňa 07.08.2013, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 1500 € za porušenie povinností vyplývajúcich žalobcovi z § 4 písm. b) zákona číslo 314/2001 Z.z.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom prvostupňového správneho rozhodnutia zo 07.08.2013, z výroku ktorého vyplýva popis skutku - výbuch s následným požiarom v plniacej stanici fliaš pri plnení 10 kg fliaš s propán - butánom z plniaceho zariadenia potrubnými rozvodom dňa 05.01.2013 o cca 17: 50 hod. Pri pripojení plniacej pištole na fľašu s propán - butánom bola plniaca pištoľ nesprávne nasadená na uzáver fľaše a pri plnení došlo úniku plynu, ktorý bol spôsobený netesnosťou pri nasadení plniacej pištole. Následne sa tento unikajúci plyn vznietil a spôsobil výbuch pri kontakte so sálavým teplom z teplovzdušnej pištole. Teplovzdušná pištoľ - iniciačný zdroj požiaru, resp. výbuchu bola používaná zamestnancom spoločnosti v plniacej stanici fliaš, na zmršťovanie fólie na uzáveroch propán - butánových fliaš.

Vo výroku bola ďalej uvedená špecifikácia kritickej teploty propánu, butánu, teplota vznietenia propánu, butánu, uvedená pracovná teplota použitej teplovzdušnej pištole.

V zmysle výrokovej časti rozhodnutia, používanie teplovzdušnej pištole v plniacej stanici je zakázané a nie je povolené žiadnym predpisom. Bolo konštatované, že používanie teplovzdušnej pištole pri manipulácii s propán - butánom je neprípustné, pričom touto činnosťou porušil žalobca § 4 písm. e) vyhlášky číslo 121/2002 Z.z., pretože nedodržal požiadavky protipožiarnej bezpečnosti pri prevádzkovaní technologického zariadenia plniacej stanice určené výrobcom, alebo technologickým predpisom.

Pokuta bola žalobcovi uložená v sume 1500 € za porušenie povinnosti, ktoré jej vyplývajú z § 4 písm. b) zákona číslo 314/2001 Z.z., ktorých sa dopustil tým, že nezabezpečil plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a pri činnostiach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiarov.

Z uvedeného rozsiahleho výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva popis skutku, približného času a spôsobu jeho spáchania, miesta, ktorým bola plnička fliaš na adrese žalobcu a zároveň obsahuje aj uvedenie iných skutočností.

Odvolaciu námietku ohľadom neurčitosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatku vymedzenia skutku z hľadiska miestneho, časového a vecného považuje preto súd za nedôvodnú. Z popísaného výroku prvostupňového rozhodnutia je zrejmý vytýkaný skutok, jeho popis, jeuvedený približný čas aj miesto protiprávneho konania a spolu s odôvodnením s ktorým tvorí celok, bráni možnosti zámeny s iným skutkom.

Administratívny spis obsahuje doklady: „ Požiarny poriadok pracoviska - plnička fliaš s LPG“, Karta bezpečnostných údajov propán - butánu, protokol o určení prostredia, miestny prevádzkový poriadok a iné, z ktorých vyplynula pre žalobcu povinnosť vytvoriť podmienky na plnenie opatrení na predchádzanie vzniku požiaru pri manipulácii s propán - butánom. Súčasťou bezpečnostných informácií bola i požiadavka zákazu priameho vykurovania priestoru, v ktorom je uskladnený propán - bután, zákaz styku s iniciačnými zdrojmi požiarov (vrátane elektrostatických nábojov). Spis obsahoval aj popis výpovede štatutárneho orgánu žalobcu, K. K. zo dňa 17.01.2013, v ktorom uviedol, že z videozáznamu z bezpečnostnej kamery umiestnenej v plničke LPG vidno, ako jednému zo zamestnancov počas plnenia fľaše propán - butánom nadmerne unikal plyn a zároveň bolo vidno ako iný jeho zamestnanec nesie v blízkosti miesta plnenia teplovzdušnú pištoľ, ktorou zatavoval fólie na ventiloch fliaš. Uviedol, že uvedený zamestnanec nemal čo robiť s teplovzdušnou pištoľou vo vnútorných priestoroch plničky LPG. Mal s ňou manipulovať až vonku pred budovou plničky LPG.

Z predmetnej výpovede vyplýva, že konateľ žalobcu má vedomosť o tom, že zo strany jeho zamestnanca došlo k porušeniu príslušných bezpečnostných predpisov a opatrení na predchádzanie vzniku požiarov.

Podstatou podaného odvolania žalobcu bola otázka jeho objektívnej zodpovednosti za spáchaný správny delikt.

Pokiaľ žalovaný v žalobe a v priebehu súdneho konania argumentoval objektívnou zodpovednosťou, správne orgány, ako aj prvostupňový súd sa s touto námietkou správne vysporiadali.

Konanie právnickej osoby pri plnení úloh, ktoré sú predmetom jej činnosti prostredníctvom jej zamestnancov, je vždy postihované bez ohľadu na zavinenie. Subjektívna stránka tohto správneho deliktu nie je založená na báze zavinenia. Keďže zavinenie je stav vedomia a vôle a môžeme o ňom hovoriť len u fyzickej osoby, zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby.

Správny orgán teda zavinenie ani neskúma a relevantná (právne významná) je len existencia protiprávneho stavu spôsobená činnosťou, resp. nečinnosťou subjektu. Princíp absolútnej, resp. objektívnej zodpovednosti má význam najmä z hľadiska procesnej ekonómie. Správny orgán postihujúci právnickú osobu nebude v súlade so zásadou objektívnej zodpovednosti a rýchlosti, resp. hospodárnosti konania zisťovať, kto nežiaduci stav privodil, ako, prečo a pod., ale postihne právnickú osobu, ak sa preukáže, že zákonom predvídaný nežiaduci stav nastal. Právnická osoba potom môže na základe interných predpisov v súlade so zákonom sankcionovať tú fyzickú osobu (napr. svojho zamestnanca), ktorá tento nežiaduci stav privodila.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, postupu a rozhodnutia krajského súdu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací k záveru, že prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, dostatočným a logickým spôsobom odôvodnil, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, žalovaný na náhradu trov nemá zo zákona nárok.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.