3Sžo/101/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. H., W., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II č. ORP-P-334/II-OBCP-2011 zo dňa 02. júna 2011 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. KRP-P-DI- BCP-128/2011 zo dňa 10.08.2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/172/2011-52 zo dňa 11. novembra 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/172/2011-52 zo dňa 11. novembra 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zastavil konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3S/172/2011 podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodu, že žalobca v správnom konaní nevyužil možnosť podania riadneho opravného prostriedku, a teda správny súd nemohol vec meritórne preskúmať pre prekážku nevyčerpania všetkých riadnych opravných prostriedkov.

Uznesenie krajského súdu napadol žalobca odvolaním, v ktorom uviedol, že na uplatnenie fikcie doručenia neboli splnené zákonné podmienky. Jednou z podmienok je, že sa osoba v mieste doručenia zdržiava. Správny orgán nemal túto skutočnosť osvedčenú. Zo spisu správneho orgánu nevyplýva, že by túto skutočnosť správny orgán skúmal, preto nemohla byť uplatnená fikcia doručenia. Žalobca to nebol povinný v správnom konaní dokazovať a uviedol, že na to nemal ani možnosť. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 zo dňa 27.10.2010. Využitie fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy iba v prípade splnenia všetkých zákonných predpokladov, t.j. preukázanie skutočnosti, že adresát zásielky určenej do vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste doručovania aj zdržiaval, a teda mal aj reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového doručovateľa predmetnú zásielku mu doručiť. Súd prvého stupňa vychádzal z úradného záznamu zo dňa 24.04.2014 o telefonickom rozhovore s pracovníčkou pošty zo dňa 02.04.2014. Podľa jeho názoru tento úradnýzáznam nič nepreukazuje a nie je hodnoverný, lebo bol vyhotovený inokedy ako prebehol a jeho obsah odporuje neskoršiemu prípisu pošty zo dňa 30.04.2014 a tiež je nepravdepodobné, že by si po rokoch pracovníčka pošty presne pamätala pre ňu nevýznamné skutočnosti. Žalobca s ním ani nebol oboznámený. Súd prvého stupňa v odôvodnení neuviedol, ako dospel k záveru, že odvolanie bolo skutočne podané oneskorene. Najmä preto, lebo tento záver je v rozpore so skutočnosťami, že rozhodnutie bolo doručené dňa 20.06.2011, odvolanie bolo podané dňa 30.06.2011 a že fikcia doručenia nemohla byť použitá, lebo správny orgán sa nezaoberal otázkou, či sa v mieste doručenia žalobca zdržiaval. Na záver navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že oneskorené odvolanie nemožno z právneho hľadiska kvalifikovať ako riadne odvolanie, a preto odvolací orgán nemôže takéto podanie vybaviť postupom podľa § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a vydať rozhodnutie, ale takéto podanie môže pokladať za podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia. Ak odvolací orgán zistí, že tu nie sú dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 60 Správneho poriadku, vyrozumie o tejto skutočnosti účastníka konania, ktorý oneskorené odvolanie podal. Právnym dôsledkom oneskorene podaného odvolania je právoplatnosť prvostupňového rozhodnutia č. ORP-P-334/II-OBCP-2011 zo dňa 02.06.2011. Správny súd tak nemôže vec meritórne preskúmať pre prekážku nevyčerpania všetkých riadnych opravných prostriedkov. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku a na inštitút tzv. náhradného doručenia. Ide o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú, aj keď v skutočnosti to tak nie je. Dňa 08.06.2011 bol doručovateľom vykonaný neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, dňa 09.06.2011 bolo vykonané opakované doručenie, avšak bezvýsledne, preto doručovateľ písomnosť uložil dňa 09.06.2011 na pošte a vhodným spôsobom o tom adresáta upovedomil. Keďže si žalobca do troch dní od uloženia písomnosť nevyzdvihol, správny orgán prvého stupňa správne považoval za deň doručenia posledný deň tejto trojdňovej lehoty, t.j. 13.06.2011, aj napriek skutočnosti, že si žalobca prevzal písomnosť na pošte osobne dňa 20.06.2011. Pri uplatnení fikcie doručenia vyplýva, že posledným dňom na podanie riadneho opravného prostriedku bol deň 28.06.2011, pričom žalobca podal odvolanie na poštovú prepravu až dňa 30.06.2011. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Podľa § 25 ods. 2 Správneho poriadku ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

Podľa § 25 ods. 3 Správneho poriadku ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi - fyzickej osobena adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa podnikateľ - fyzická osoba o tom nedozvie.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri skúmaní dôvodnosti námietky žalobcu z obsahu administratívneho spisu zistil, že prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II č. ORP-P-334/II-OBCP-2011-V zo dňa 02.06.2011 bolo žalobcovi doručované do vlastných rúk. Prvý pokus o doručenie sa uskutočnil dňa 08.06.2011. Druhý neúspešný pokus o doručenie bol vykonaný dňa 09.06.2011, preto doručovateľ uložil písomnosť na pošte dňa 09.06.2011 a vhodným spôsobom o tom adresáta upovedomil. Prvostupňový správny orgán postupoval podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku a keďže žalobca si do troch dní od uloženia písomnosť neprevzal, správny orgán prvého stupňa považoval za deň doručenia posledný deň trojdňovej lehoty, a teda 13.06.2011. Žalobca si však fakticky zásielku prevzal dňa 20.06.2011 o čom svedčí jeho podpis na doručenke. Správnemu orgánu sa teda zásielka s prvostupňovým správnym rozhodnutím nikdy nevrátila ako nedoručená. Doručenka súčasne obsahuje údaj o reálnom doručení písomnosti v priebehu plynutia odbernej lehoty, a to dňa 20.06.2011 podpisom žalobcu.

Prvostupňový súd bol toho názoru, že na doručenie zásielky žalobcovi je nutné aplikovať fikciu doručenia, a teda zásielku považoval za doručenú dňom 13.06.2011, na základe čoho mal za to, že žalobca podal odvolanie v správnom konaní oneskorene.

Právna úprava doručovania písomností správnym orgánom účastníkom správneho konania je upravená v ustanoveniach § 24 až 26 Správneho poriadku.

Zásadnou právnou otázkou v konaní je vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomnosti do vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky adresátom) podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku k ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) § 24 ods. 2 Správneho poriadku.

Ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku o náhradnom doručovaní je iba systematickým doplnkom aplikácie ustanovenia § 24 ods. 1 Správneho poriadku o reálnom doručení.

K aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti najvyšší súd reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, a to nález II. ÚS 65/2010-49.

Doručenka v tomto prípade preukazuje, že došlo k faktickému prevzatiu zásielky žalobcom. Uplatnenie inštitútu fikcie doručenia by vyžadovalo ďalšie dokazovanie, napr. či došlo k oznámeniu o ďalšom osobnom doručení, či sa adresát v mieste doručovania zdržiaval a pod. V prípade, že adresát zásielky, v tomto prípade žalobca, si zásielku osobne prevezme na pošte, je vylúčené aplikovať inštitút náhradnéhodoručenia. Takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dodáva, že judikatúra najvyššieho súdu nebola vo veci uplatnenia fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku jednotná. Napríklad ešte v rozhodnutí sp. zn. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25.04.2012 senát najvyššieho súdu uviedol, že ak sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky za deň jej doručenia a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky nedozvedel, príp. sa o uložení dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej lehoty. Z posledných rozhodnutí najvyššieho súdu napr. sp. zn. 3Sžp/6/2013 zo dňa 17.09.2013, 4Sžo/67/2014 zo dňa 06.10.2015, 4Sžo/85/2015 zo dňa 01.03.2016 je možné aj v tejto otázke konštatovať určitý názorový posun odvolacích senátov, keďže i uvedené rozhodnutia odôvodňujú prednosť faktického doručenia zásielky pred fiktívnym v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku s akcentom na princíp právnej istoty.

Najvyšší súd SR v súlade s citovanými právnymi predpismi, ako aj v súlade s najnovšou judikatúrou Najvyššieho súdu SR konštatuje, že zásielka obsahujúca prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. ORP-P-334/II-OBCP-2011-V zo dňa 02.06.2011 bola žalobcovi doručená dňa 20.06.2011, a teda zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť dňa 21.06.2011, posledný deň tejto lehoty pripadol na 06.07.2011 (keďže 05.07.2011 bol štátny sviatok). Žalobca podal odvolanie na poštovú prepravu dňa 30.06.2011, teda v zákonom stanovenej lehote. Prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II č. ORP-P-334/II-OBCP-2011-V zo dňa 02.06.2011 doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, keďže žalobca sa proti nemu v zákonnej lehote odvolal.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, na základe čoho Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p.

O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.