Najvyšší súd 3 Sžnč 6/2009-10 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: P. M., zastúpený: JUDr. J. V., advokátom, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, v konaní proti nečinnosti odporkyne, takto r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky u k l a d á odporkyni povinnosť konať a rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na priznanie úrazovej renty, a to do 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 215,77 eura do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia na účet zástupcu navrhovateľa JUDr. J. V., advokáta.
O d ô v o d n e n i e
Návrhom doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 03.06.2009 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť vydať rozhodnutie o úrazovej rente za obdobie od 01.01.2004 do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Dňa 26.11.1992 bola navrhovateľovi zistená choroba z povolania, ktorá bola hlásená dňa 28.12.1992 u zamestnávateľa Z. š.p. P.. Stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti mu vyplácali organizácie Z., š.p., závod P., neskôr právny nástupca C. H. S. a.s., v konkurze. Listom zo dňa 04.12.2003 bolo navrhovateľovi oznámené, že Sociálna poisťovňa od 01.01.2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26.11.1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 01.04.2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za 3 Sžnč 6/2009
škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. Navrhovateľ odporkyňu opakovane vyzýval listami zo dňa 11.04.2005, 05.12.2008 a 29.01.2009, aby mu vyplácala úrazovú rentu, resp. aby vo veci vydala rozhodnutie, proti ktorému by mohol podať opravný prostriedok. Napriek tomu rozhodnutie nebolo vydané.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 25.05.2009 uvádza, že navrhovateľovi bola zistená dňa 26.11.1992 choroba z povolania, ktorá bola hlásená dňa 28.12.1992 u zamestnávateľa Z., š.p., ktorý bol pretransformovaný na C. H. S. a.s., v konkurze. Správca konkurznej podstaty zamestnávateľa navrhovateľa, odovzdal spisovú dokumentáciu týkajúcu sa zistenej choroby z povolania odporkyni. Navrhovateľovi bol priznaný dňa 30.01.1995 čiastočný invalidný dôchodok v súvislosti s chorobou z povolania podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Nárok na náhradu za stratu na zárobku, na ktorý mal navrhovateľ nárok v dôsledku zmenenej pracovnej schopnosti po zistení choroby z povolania, vznikol navrhovateľovi podľa zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa náhrada za stratu na zárobku upravovala v závislosti od sumy poskytovaného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany prebrala od zamestnávateľov výplatu náhrady za stratu na zárobku, ktorá sa podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení od 01.01.2004 považuje za úrazovú rentu. Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany vykonala prepočet náhrady za stratu na zárobku navrhovateľa a zistila, že navrhovateľovi po vykonanom prepočte nepatrila náhrada za stratu na zárobku k 31.12.2003, ktorá by sa od 01.01.2004 mala považovať za úrazovú rentu. Postup Sociálnej poisťovne bol navrhovateľovi oznámený listami zo dňa 24.02.2004, 14.04.2004, 09.08.2004 a 05.02.2009. Sociálna poisťovňa – ústredie Bratislava na základe predložených výziev a žiadostí mala začať konať vo veci vydania rozhodnutia o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba navrhovateľa je opodstatnená, navrhovateľka navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel návrhu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne a miestne príslušný na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 246 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 OSP) a dospel k záveru, že návrh smerujúci na uloženie povinnosti odporcovi je dôvodný a je mu potrebné vyhovieť.
3 Sžnč 6/2009
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, tým že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že odporkyňa nevydala rozhodnutie o úrazovej rente napriek výzvam navrhovateľa a právneho zástupcu. Podaním žiadosti navrhovateľ inicioval začatie konania o priznanie úrazovej renty a odporca ako príslušný správny orgán mal o tejto žiadosti rozhodnúť. Z predloženého spisu je však zrejmé, že odporkyňa iba oznámila svoje stanovisko listami adresovanými navrhovateľovi.
S poukazom na skutočnosť, že odporkyňa nevydala rozhodnutie o úrazovej rente, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a preto senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol tak, že uložil odporkyni povinnosť konať a rozhodnúť (§ 250t ods. 4 veta druhá OSP) o úrazovej rente s tým, že najvyšší súd týmto rozhodnutím neprejudikuje a neurčuje spôsob rozhodnutia odporkyne vo veci samej.
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250t ods. 5 OSP tak, že priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, pretože súd návrhu navrhovateľa vyhovel.
Navrhovateľ si uplatnil na náhradu trovy právneho zastúpenia a to za 3 úkony právnej služby po 53,49 eura a 3x paušálnu náhradu po 6,95 eura za úkony: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ výzva k vydaniu rozhodnutia, 3/ návrh na začatie konania, t.j. 53,49 x 3 = 160,47 a 6,95 x 3 = 20,85, spolu 181,32 + 19% DPH = 34,45, celkom 181,32 + 34,45 = 215,77 eura.
Trovy boli súdom priznané v plnej výške, pretože boli uplatnené podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 2 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie 3 Sžnč 6/2009
právnych služieb.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 23. júla 2009
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková