Najvyšší súd
3 Sžnč/4/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: J. Š. t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ž. proti odporcovi: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova č. 1, Bratislava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
I.
Navrhovateľ podaním označeným ako žaloba, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 28.07.2010, sa domáhal, aby súd začal konanie proti nečinnosti odporcu a žiadal, aby mu uložil povinnosť konať vo veci jeho žiadosti vyššiemu nadriadenému o preskúmanie vybavenia priestupku v konaní Ústavu na výkon trestu odňatia slobody H. č. k. ÚVTOS 9-102/11-08. Navrhovateľ bol toho názoru, že nečinnosť odporcu spočíva v tom, že nevykoval potrebné úkony, nevydal žiadne rozhodnutie a ani nedoručil žiadne upovedomenie o výsledku podanej žiadosti.
Navrhovateľ sa svojím podaním zo dňa 18.09.2009 domáhal vyslovenia povinnosti voči riaditeľovi ÚVTOS H. konať a rozhodnúť, pretože podľa navrhovateľa nepostupoval v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) v konaní pod sp. zn. ÚVTOS 9-102/11-08 proti J. D. príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže. Navrhovateľ uviedol, že bol disciplinárne potrestaný na základe iniciatívy a obvinenia npor. D. čo sa nepreukázalo ako pravdivé, no malo to určité následky, preto podal návrh na začatie konania o priestupku proti npor. D. Riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody H. oznámil navrhovateľovi podaním sp. zn. ÚVTOS 9-102/11-08 zo dňa 26.01.2009, že npor. D. nebolo uložené žiadne disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., pretože jeho konanie nemalo znaky priestupku. Zároveň mu oznámil, že má možnosť podľa § 58 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. požiadať vyššieho nadriadeného o preskúmanie vybavenia priestupku. Na to navrhovateľ požiadal žiadosťou zo dňa 27.01.2009 riaditeľa ÚVTOS H. o preskúmanie vybavenia priestupku podľa § 58 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. Riaditeľ postupoval správne, keď oznámil navrhovateľovi podaním sp. zn. ÚVTOS 6-3/11-09 zo dňa 03.02.2009, že žiadosť o preskúmanie vybavenia priestupku postupuje vyššie nadriadenému orgánu, Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže.
II.
Odporca vo vyjadrení zo dňa 18.08.2010 uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu a po dôkladnom preštudovaní spisových materiálov mal za preukázané, že došlý podnet navrhovateľa neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci v zmysle § 66 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch. Podľa § 66 ods. 3 zákona o priestupkoch sa rozhodnutie o odložení veci nevydáva. O odložení veci sa upovedomí len poškodený, ktorým je v zmysle § 70 zákona o priestupkoch ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže preto nebolo povinné preskúmať vybavenie priestupku v zmysle § 58 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., pretože priestupok sa nestal a ani navrhovateľ nie je poškodeným, nakoľko mu nebola spôsobená majetková škoda. Na základe uvedených skutočností odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetnú žalobu zamietol v plnom rozsahu.
III.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že návrh je neprípustný, a preto ho podľa § 250t ods. 4 veta štvrtá O.s.p. zamietol.
Podľa § 10 ods. 1 zákona o priestupkoch osobitný zákon môže ustanoviť osoby, ktorých konanie, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa osobitného zákona.
Na prejednanie konania príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktoré má znaky priestupku sa v súlade s § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. vzťahuje v plnom rozsahu zákon č. 73/1998 Z.z.
Podľa § 67 ods. 3 zákona č 372/1990 Zb. o priestupkoch ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní.
Podľa § 72 ods. 1 zákona č 372/1990 Zb. o priestupkoch v konaní o priestupku sú účastníkmi konania
a) obvinený z priestupku,
b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,
c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci,
d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.
Podľa § 58 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu, pôsobí nadriadený, ktorý vo veci koná, na to, aby bola škoda dobrovoľne uhradená. Ak škoda nebude dobrovoľne uhradená, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.
Podľa § 66 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch správny orgán vec ďalej odloží, keď došlé oznámenie (§ 67 ods. 2) neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71.
Podľa § 66 ods. 3 zákona o priestupkoch rozhodnutie o odložení veci sa nevydáva. O odložení veci sa upovedomí len poškodený.
Podľa § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní.
Podľa § 58 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o spôsobe vybavenia priestupku upovedomí nadriadený poškodeného a navrhovateľa, ak o to požiadali.
Podľa § 58 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. poškodený alebo navrhovateľ môže požiadať vyššieho nadriadeného o preskúmanie vybavenia priestupku; o tomto oprávnení musia byť poškodený a navrhovateľ poučení.
Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že sa nahrádza len majetková škoda, t.j. len škoda, ktorú možno vyjadriť v peniazoch. Nie je to vždy len škoda vzniknutá tým, že bol priestupkom zmenšený majetok poškodeného, ale aj iná materiálna škoda, napr. ujma vzniknutá poškodením veci, náklady liečenia, dávky nemocenského alebo dôchodkového zabezpečenia. Ide teda o takú materiálnu ujmu, ktorú možno buď napraviť alebo zmierniť uvedením do pôvodného stavu alebo peňažnou náhradou. Poškodený je v takom prípade účastníkom priestupkového konania. To znamená, že má právo dožadovať sa, aby správny orgán rozhodol v rozhodnutí aj o náhrade škody (z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške uplatňuje na náhradu škody). V tomto prípade navrhovateľovi majetková škoda nevznikla, preto nemôže byť ani účastníkom priestupkového konania, ak by začalo.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu senát zistil, že dňa 31.03.2008 bolo správnym orgánom – kpt. Mgr. S. vydané rozhodnutie o disciplinárnom treste, ktorým bol odsúdenému J.Š. uložený disciplinárny trest celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu na dobu 10 dní. Voči rozhodnutiu podal odsúdený odvolanie. Dňa 06.06.2008 bolo vydané rozhodnutie o odvolaní, ktorým odvolací orgán (vedúci oddelenia výkonu trestu) napadnuté rozhodnutie zrušil a zároveň vrátil vec na nové konanie. Bolo potrebné, aby vo veci opätovne rozhodol prvostupňový správny orgán.
Voči novému prvostupňovému rozhodnutiu o disciplinárnom treste zo dňa 25.07.2008 odsúdený J. Š. opäť podal odvolanie. Dňa 02.10.2008 bolo vydané rozhodnutie o odvolaní, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie o disciplinárnom treste zo dňa 25.07.2008 zrušené. Záznam o disciplinárnom previnení zo dňa 21.11.2008 bol spísaný na základe šetrenia zo dňa 19.11.2008. Príslušník s disciplinárnou právomocou však nepreukázal vinu odsúdeného J. Š., disciplinárny trest mu neuložil a vec riešil pohovorom.
Npor. J. D. nemá disciplinárnu právomoc a právne posúdenie disciplinárneho previnenia odsúdeného nie je v jeho právomoci. O disciplinárnom previnení odsúdeného spisuje záznam na predpísanom tlačive. K uvedeným skutočnostiam podal npor. D. vysvetlenie. Podľa odporcu nebolo preukázané, že by konanie npor. D. malo znaky priestupku, resp. bolo disciplinárnym previnením.
Navrhovateľovi odsúdenému J. Š. bolo oznámené, že npor. J. D. nebolo uložené žiadne disciplinárne opatrenie v zmysle § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.
Navrhovateľ podal žiadosť vyššiemu nadriadenému o preskúmanie vybavenia priestupku. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že sa priestupok nestal a keďže navrhovateľ nie je v tomto konaní poškodeným, pretože mu nebola spôsobená majetková škoda, ani navrhovateľom podľa § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch, odporca nemá zákonnú povinnosť preskúmať vybavenie priestupku v zmysle § 58 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. v prípade, keď prvostupňový správny orgán správne konanie nezačal a vec odložil.
Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína podaním žaloby, ktorá musí obsahovať tvrdenie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (napr. vykonávanie úkonov bez vedomia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v nerobení žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod.
S poukazom na uvedené dospel senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k záveru, že návrh nie je dôvodný, a preto ho podľa § 250t ods. 4 veta štvrtá O.s.p. zamietol.
O trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. tak, že navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože návrhu nebolo vyhovené.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 6.decembra 2010
JUDr. Jana Z e m k o v á PhD. v.r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková