Najvyšší súd 3 Sžnč 4/2009-16 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J. M., H., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o návrhu proti nečinnosti odporcu, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľ sa návrhom doručeným najvyššiemu súdu dňa 12.02.2009 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť konať a vydať rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa zo dňa 25.08.2008 na vyplácanie úrazovej renty od 25.08.2005 do 15 dní od doručenia uznesenia súdu. V odôvodnení návrhu uviedol, že odporca v zákonnej lehote v predmetnej veci nekonal, bol nečinný a ani navrhovateľovi neoznámil, že predlžuje lehotu na vydanie rozhodnutia. Na základe nečinnosti v uvedenej veci navrhovateľ dňa 10. decembra 2008 zaslal odporcovi sťažnosť. Odporca mu listom zo dňa 07. januára 2009, pod číslom X. oznámil, prečo v predmetnej veci nekonal a ubezpečil navrhovateľa, že v predmetnej veci bude vydané rozhodnutie. Do dňa podania tohto návrhu na súd, t.j. do 09. februára 2009 sa tak nestalo, čím odporca nerešpektuje právo navrhovateľa vyplývajúce mu aj z článku 39. ods. 3 Sžnč 4/2009
1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má občan právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj strate živiteľa.
Navrhovateľ žiadal súd, aby vo veci vydal uznesenie, ktorým uloží odporcovi povinnosť konať a vydať rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa zo dňa 25. augusta 2008 o vyplácanie úrazovej renty odo dňa 25. augusta 2005 a to do 15 dní od doručenia uznesenia súdu.
Odporca vo vyjadrení zo dňa 13.03.2009 k návrhu navrhovateľa uviedol, že na základe žiadosti navrhovateľa o úrazovú rentu vydal dňa 26. novembra 2007 rozhodnutie č. 222-1928/2007 (ďalej len rozhodnutie), podľa ktorého J. M. podľa § 88 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č.461/2003 Z.z) nemá nárok na úrazovú rentu. U navrhovateľa nenastala podstatná zmena pomerov v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 27. januára 1983. Nevznikla žiadna nová právna skutočnosť, spočívajúca v zmene zdravotného stavu navrhovateľa po 31. decembri 2003 súvisiaca s poklesom pracovnej schopnosti, ktorá by bola dôvodom na priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona. Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom ustanovenej lehote opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne dňa 11.07.2008 tak, že rozhodnutie odporcu potvrdil.
Dokladový materiál k veci sa vzťahujúci, bol poskytnutý KS v Trenčíne č.k. 12Sd/372/2007-48 listom zn. 223-4267/2008 zo dňa 04. júla 2008.
Odporca navrhuje, aby NS SR žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p., na konanie o podanom návrhu na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, po oboznámení sa s obsahom návrhu a vyjadrením odporcu dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, pretože v čase jeho podania na súd, odporca nekonal z vážneho dôvodu, za ktorý súd považuje skutočnosť, že odporca nemal k dispozícii spisový materiál- dávkový spis navrhovateľa, keďže prebiehalo konanie na súde o opravnom prostriedku, ktorý navrhovateľ podal v konaní o priznaní úrazovej renty začatom na jeho návrh dňa 04.01.2007.
3 Sžnč 4/2009
Súd v tejto veci zistil, že Krajský súd v Trenčíne vydal dňa 11. júla 2008 rozsudok č.k. 12Sd/372/2007-48, ktorým potvrdil rozhodnutie odporkyne č. 222-1928/2007 zo dňa 26.11 2007, ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu.
Odporca sa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 12Sd/372/2007-48 zo dňa 11.07.2008 odvolal. O uvedenom odvolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 25.02.2009 rozsudkom sp.zn. 9So 195/2008 tak, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zmenil a zrušil rozhodnutie odporcu č. 222-1928/2007 zo dňa 26.11.2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetný spis bol vyexpedovaný Najvyšším súdom Slovenskej republiky na Krajský súd v Trenčíne.
Spolu s rozhodnutím súdu v tejto veci bude odporcovi doručený aj pripojený dávkový spis.
Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. ak fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.
Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
S poukazom na zistené skutočnosti je senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky názoru, že v tomto prípade nebolo možné návrhu navrhovateľa vyhovieť pretože pripojenie dávkového spisu navrhovateľa k súdnemu spisu sp. značka 9So 195/2008 vedeného na najvyššom súde v konaní o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne spis. značka 12Sd 372/2007 vo veci preskúmania rozhodnutia odporcu, ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu, je potrebné považovať za vážny dôvod, ktorý objektívne bráni odporcovi konať o novej žiadosti navrhovateľa, naviac o tej istej veci – o priznaní úrazovej renty, keďže bez uvedeného spisu nie je možné rozhodnúť. O tom, 3 Sžnč 4/2009
že prebieha aj iné konanie, navrhovateľ musel mať vedomosť, keďže bol účastníkom konania vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod spisovou značkou 9So 195/2008.
Z týchto dôvodov súd podľa § 250t ods. 4 O.s.p. návrhu navrhovateľa nevyhovel, návrh zamietol, pretože je nedôvodný. V prípade, ak po vrátení dávkového spisu odporkyňa bude aj naďalej nečinná, navrhovateľ bude môcť podať nový návrh podľa § 250t a nasl. OSP.
Podľa § 250t ods. 5 O.s.p. navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. V tomto prípade súd návrhu navrhovateľa nevyhovel a preto navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
P O U Č E N I E : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. apríla 2009
JUDr. Ivan R U M A N A, v.r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková