Najvyšší súd 3 Sžnč 19/2008-29 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: G. O., bytom B., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh   z a m i e t a .

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť rozhodnúť o zrušení združenia Š. v lehote primeranej, nie však dlhšej ako 3 mesiace. Návrh odôvodnila tým, že odporca nereagoval adekvátnym spôsobom na jej podnety na rozpustenie združenia podľa § 11 ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (ďalej len zákon č. 83/1990 Zb.) pre porušenie ust. § 6 ods. 2 písm. f/ zákona č. 83/1990 Zb., keďže združenie nemá štatutárny orgán.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľka podaním z 20.08.2007 žiadala rozpustenie združenia Š. podľa § 11 ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb., z dôvodu porušenia § 6 ods. 2 písm. f/ cit. zákona, kde na podporu svojej žiadosti uviedla, že ako voči bývalej zamestnankyni má združenie záväzky v sume 24 797,-- Sk a úroky z omeškania, ktoré združenie napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu jej nevyplatilo a zároveň uviedla, že štatutárny orgán združenia mal podať návrh na vyhlásenie konkurzu a súčasne žiadala o oznámenie mena štatutárneho zástupcu združenia z dôvodu podania žaloby o náhradu škody. Odporca listom z 24.09.2007 navrhovateľke oznámil, že združenie 3 Sžnč 19/2008

rozpustí len z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 zák. č. 83/1990 Zb., súčasne jej odporúčal vymáhať plnenie príslušnými právnymi prostriedkami, t.j. súdnou cestou a informoval ju, že oznámenie o voľbe nového štatutárneho zástupcu združenia mu nebolo doručené. Navrhovateľka podaním zo dňa 05.11.2007 opätovne žiadala rozpustenie združenia, pričom namietala, že konanie odporcu je v rozpore s § 11 ods. 2 zák. č. 83/1990 Zb. s poukazom na § 6 ods. 2 cit. zákona s tým, že odporca mal združenie vyzvať na odstránenie nedostatku (nevymenovanie štatutárneho orgánu združenia), prípadne združenie rozpustiť a uviedla, že nečinnosťou odporcu jej vznikla škoda. Odporca listom z 20.12.2007 opäť zdôraznil, že navrhovateľkou uvádzané skutočnosti nie sú dôvodom na rozpustenie združenia, keďže žalovaný združenie rozpustí len z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 zák. č. 83/1990 Zb.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s ust. § 250t ods. 4 O.s.p. dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb,   ak osobitný zákon neustanovuje inak, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ktorým je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.

Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že odporca nereagoval adekvátnym spôsobom na jej podnety. Administratívne konanie o rozpustenie združenia podľa § 11 ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov pre porušenie ust. § 6 ods. 2 písm. f/ zákona   č. 83/1990 Zb. nie je konaním ktoré začína na návrh člena združenia, ale ide o konanie, ktoré môže začať na návrh združenia ako právnickej osoby (o ktorého právach 3 Sžnč 19/2008

a povinnostiach sa má konať) alebo začína na podnet správneho orgánu – odporcu,   ktorý o začatí administratívneho konania môže rozhodnúť na základe podnetu ktorejkoľvek osoby, ak dôjde k záveru, že sú splnené podmienky na administratívne konanie.

V tomto prípade navrhovateľka nie je procesne legitimovaná na podanie návrhu   na začatie administratívneho konania. Administratívne konanie preto podľa § 18 ods. 2   písm. a/ správneho poriadku podaním podnetu navrhovateľky nezačalo.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Aplikácia ustanovenia § 250t ods. 1 O.s.p. predpokladá existenciu začatého administratívneho konania v ktorom by bol odporca nečinný. Keďže navrhovateľka nebola aktívne procesne legitimovanou osobu na podanie návrhu, podaním jej podnetu konanie nezačalo. Na podnet navrhovateľky odporca riadne odpovedal listami, z ktorých je zrejmé   že administratívne konanie nezačne, čo potvrdila i v návrhu na začatie konania   proti nečinnosti proti odporcovi.

V zmysle ust. § 250t ods. 5 O.s.p. žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania, pretože nemala úspech v konaní. Žalovanému zákonný nárok na ich náhradu nevznikol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 02. februára 2009

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková