Najvyšší súd 3 Sžnč 16/2007-27 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. M. M., bytom B., zastúpeného JUDr. Š. L., advokátom, S. proti žalovaným: 1/ Topografický ústav Banská Bystrica, so sídlom Ružová 8, Banská Bystrica, 2/ Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzova 8, Bratislava v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto

r o z h o d o l :

Súd konanie   z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov   n e m á   p r á v o   na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom doručeným dňa 09.10.2007 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky   sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť vyhotoviť záznam o registrovanom pracovnom úraze, zápis škodovej komisie, oznámenie o poistnej udalosti a záznam v evidencii úrazov.

Na základe žiadosti súdu sa k podanému návrhu mali vyjadriť žalovaní. Žalovaný 1/ postúpil žiadosť o vyjadrenie žalovanému 2/, teda Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, Úradu právnych služieb. Žalovaný 2/ sa vo veci vyjadril, že žalovaný 1/ nie je orgánom verejnej správy v zmysle ustanovenia § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej   3 Sžnč 16/2007

len „O.s.p.“), ale ide o zložku Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, pričom ani ozbrojené sily Slovenskej republiky, ani Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky a dokonca ani žalovaný 1/ nemajú právnu subjektivitu, a to ani hmotno- právnu, ani procesnoprávnu a preto nemôžu vôbec vystupovať ako účastníci občianskeho súdneho konania. Ďalej žalovaný 2/ uvádza, že na základe rozhodnutia Ústrednej vojenskej lekárskej komisie MO SR bol žalobca Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu OS SR č. 4497 zo dňa 06.06.2006 prepustený dňa 31.08.2006 zo štátnej služby profesionálneho vojaka OS SR podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. c/ zák.č. 346/2005 Z.z. z dôvodu trvalej nespôsobilosti vykonávať štátnu službu. Žalobca listom zo dňa 05.08.2007 označeným ako „Žiadosť o prešetrenie “ požiadal priamo ministra obrany SR o prešetrenie viacerých skutočností týkajúcich sa výkonu jeho štátnej služby profesionálneho vojaka a skončenia služobného pomeru. Podanie obsahovalo 5 námietok, z toho dve boli posúdené ako sťažnosť podľa ustanovenia § 3 zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach a ostatné námietky boli posúdené ako podanie podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/ a c/ uvedeného zákona. Po prešetrení sťažnosti komisia prišla k záveru, že riaditeľ Topografického ústavu Banská Bystrica (ďalej len „TOPU“) plne nekonal pri prešetrení úrazu v súlade s vojenským predpisom Všeob-P21 (práv) a s Usmernením pre veliteľov, riaditeľov a náčelníkov všetkých priestorov a zariadení ozbrojených síl SR, Ministerstva obrany SR a právnických osôb patriacich do pôsobnosti Ministerstva obrany SR k zabezpečeniu jednotného postupu   pri hlásení pracovných úrazov, pri zabezpečovaní evidencie a registrácií pracovných úrazov a hlásení prevádzkových nehôd a porúch technických zariadení v súlade s vyhláškou   č. 111/1975 Zb. v znení neskorších predpisov č. SEMI/K-75/4-70-2003 OdIOŽP z 30.04.2003. Námietka žalobcu týkajúca sa postupu resp. nekonania riaditeľa TOPU   pri prešetrovaní úrazu, ktorý sa mu stal 07.10.2004 bola posúdená ako opodstatnená. Práve prešetrovanie sťažnosti Ing. M. zo strany Sekcie kontroly – inšpekcie ministra obrany (ďalej len „SEKO-IMO“) bolo podnetom pre riaditeľa TOPU na pokračovanie v prešetrovaní údajného pracovného úrazu žalobcu. Listom č. TOPÚ-721-1/2007 zo dňa 18.09.2007 riaditeľ TOPU vyzval žalobcu, aby sa dňa 09.10.2007 o 9.00 hod. dostavil do TOPU Banská Bystrica za účelom prerokovania úrazu. Vzhľadom na to, že sa žalobca nedostavil na rokovanie úrazovej komisie dňa 09.10.2007, jeho služobný úraz bol riešený na základe vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní a bol vyhodnotený ako nepracovný, bez cudzieho zavinenia.

Ministerstvo obrany navrhlo, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie   3 Sžnč 16/2007

proti žalovanému 1/ zastavil z dôvodu nedostatku právnej subjektivity a z dôvodu nedostatku právomoci súdu, nakoľko žalovaný 1/ nie je orgán verejnej správy a predmet sporu sa netýka oblasti verejnej správy. Zároveň tiež navrhlo, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu proti žalovanému 2/ zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 2/   a tiež z dôvodu, že žaloba je neprípustná a nedôvodná.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejenej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako 3 mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy   túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Podľa §250d ods. 3 prvej vety O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu,   ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2).

Podľa §250t ods. 5 navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovie.

Zo spisov vyplýva, že žalobca bol dňa 31.08.2006 prepustený zo štátnej služby profesionálneho vojaka ozbrojených síl Slovenskej republiky preto právne vzťahy vyplývajúce zo služobného pomeru žalobcu a žalovaného 2/ zanikli. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, pretože zo žiadneho zákonného ustanovenia   3 Sžnč 16/2007

mu nevyplýva právo voči žalovanému, a teda tomu zodpovedajúca povinnosť žalovaného 2/ voči žalobcovi ako bývalému profesionálnemu vojakovi na vyhotovenie záznamu o registrovanom pracovnom úraze, zápisu škodovej komisie, oznámení o poistnej udalosti a záznamu v evidencii úrazov, keďže právny vzťah medzi nimi zanikol dňa 01.09.2006.

Okrem toho Najvyšší súd konštatuje, že vo veci bolo konané a bola vyhotovená Správa o vyšetrení služobného úrazu č. TOPÚ-721-1/5 zo dňa 17.10.2007, podľa ktorej sa „nejedná o služobný úraz.“

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250t ods. 5 O.s.p., podľa ktorého má navrhovateľ právo na náhradu trov konania, len ak súd návrhu vyhovel a preto navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže súd návrhu navrhovateľa nevyhovel.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 31. októbra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková