Najvyšší súd 3 Sžnč 11/2009-60 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa H. S., s.r.o., IČO: X., so

sídlom v S., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., AK so sídlom v B., proti odporcovi

Recyklačný fond, IČO: X., so sídlom v Bratislave, Nobelova č. 8, v konaní proti nečinnosti

orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky   u k l a d á   odporcovi konať a rozhodnúť

o žiadosti navrhovateľa zo dňa 24. februára 2005 o vrátenie preplatku zo zálohových platieb

na príspevok do Recyklačného fondu za rok 2004 v komodite odpady z kovových obalov  

vo výške 1 076 014,-- Sk (35 717,121 €) v lehote 60 dní od právoplatnosti  

tohto rozhodnutia.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 163,28 €

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. H., advokáta, vedený v U. C. S., a.s., B., číslo účtu

X. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľovi sa vracia súdny poplatok vo výške 66,38 € zaplatený v kolkových

známkach prostredníctvom Daňového úradu Malacky po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojím návrhom zo dňa 28. mája 2007, pôvodne adresovaným Krajskému

súdu v Bratislave (ktorý uznesením č.k. 1 S 149/2007-54 zo dňa 12. júna 2009 vec postúpil

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu vecne príslušnému) žiadal, aby súd uložil

odporcovi povinnosť vydať rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa zo dňa 24. februára 2005

o vrátení časti príspevku (preplatku) navrhovateľa zaplateného do Recyklačného fondu za rok

2004 v komodite odpady z kovových obalov vo výške 1 076 014,-- Sk (35 717,121 €),  

a to v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia; uplatnil si náhradu trov konania.

3 Sžnč 11/2009

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 24. februára 2005 požiadal odporcu o vrátenie

preplatku zo zálohových platieb na príspevok do Recyklačného fondu za rok 2004 v komodite

odpady z kovových obalov vo výške 1 076 014,-- Sk (35 717,121 €) a v komodite plasty  

vo výške 264 840,-- Sk (8 791,077 €). Listom zo dňa 01. júna 2005 u odporcu urgoval

vydanie rozhodnutia o svojej vyššie uvedenej žiadosti. Odporca listom zo dňa 21. júla 2005

navrhovateľovi oznámil, že jeho žiadosť nemožno akceptovať, pretože nepreukázal

materiálny tok odpadov od prevádzkovateľa zariadenia na zber odpadov do zariadenia  

na zhodnocovanie odpadov podľa ustanovenia § 56 ods. 3 zákona č. 223/2001 Z.z.

o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len zákon o odpadoch). Navrhovateľ reagoval listom zo dňa 18. augusta 2005,  

v ktorom odporcu upozornil, že na konanie sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní (Správny poriadok) a mal vydať rozhodnutie.

V októbri 2005 bola navrhovateľovi uhradená prevažná časť (88%) poplatku

v komodite plasty vo výške 233 059,-- Sk (7 736,141 €); odporca zároveň odmietol

navrhovateľovi vrátiť uplatnenú časť príspevku v komodite odpady z kovových obalov,

pretože českú spoločnosť V. S., a.s., nie je možné považovať za prevádzkovateľa zariadenia

zhodnocovania odpadov podľa ustanovenia § 56 ods. 3 zákona o odpadoch. Podľa názoru

navrhovateľa teda o jeho žiadosti zo dňa 24. februára 2005 o vrátenie preplatku na príspevku

do Recyklačného fondu v komodite odpady z kovových obalov nebolo vydané rozhodnutie

v súlade s § 46 Správneho poriadku. Navrhovateľ zastáva názor, že na konanie sa vzťahuje

Správny poriadok (§ 74 zákona o odpadoch), nakoľko nejde o žiadnu z výnimiek zakotvených

v ustanovení § 74 ods. 2 zákona o odpadoch.

Navrhovateľ sa nestotožnil s názorom odporcu, že pri žiadosti na vrátenie časti

preplatku za odpady z kovových obalov nedodržal prekluzívnu lehotu na preukázanie vzniku

nároku podľa ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o odpadoch. V zmysle citovaného ustanovenia

podal žiadosť o vrátenie časti poplatku do Recyklačného fondu zo zálohových platieb,  

ktorú doložil dokladmi na preukázanie svojich tvrdení uvedených v žiadosti. Doručením

žiadosti žalovanému sa začalo konanie podľa § 56 ods. 4 zákona o odpadoch. O preklúzii  

by bolo možné hovoriť v prípade, ak by navrhovateľ nepredložil žiadne doklady preukazujúce

oprávnenosť jeho nároku. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie môže byť

prevádzkovateľom zariadenia na zhodnocovanie odpadov v zmysle § 56 ods. 3 zákona

o odpadoch aj subjekt, ktorý je oprávnený na prevádzkovanie takéhoto zariadenia spôsobom

platným v domovskom štáte podľa právnych predpisov tohto štátu a nie podľa zákona

o odpadoch platného iba na území Slovenskej republiky. Opačný výklad by diskriminoval

podnikateľské subjekty z iných členských štátov Európske únie, čo je neprípustné.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol návrh zamietnuť; k samotnej otázke

dôvodnosti alebo nedôvodnosti vrátenia zaplateného príspevku do Recyklačného fondu  

sa nevyjadril. Rozhodujúcim pre posúdenie návrhu je posúdenie, či interakcia Recyklačného

fondu s platiteľmi príspevkov do Recyklačného fondu pri aplikácii ustanovenia § 56 ods. 4

zákona o odpadoch podlieha Správnemu poriadku. Ďalšou podstatnou otázkou je, či je možné 3 Sžnč 11/2009

Recyklačný fond považovať za správny orgán v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Správneho

poriadku. Podľa názoru odporcu Recyklačný fond bol zriadený zákonom o odpadoch  

ako neštátna právnická osoba, ktorého pôsobnosť a vnútorné pomery sú vymedzené

v ustanoveniach § 56 až § 66 zákona o odpadoch, a správnym orgánom v zmysle ustanovenia

§ 1 ods. 2 Správneho poriadku nie je. Subjekty vykonávajúce štátnu správu v odpadovom

hospodárstve sú taxatívne vymenované v ustanovení § 67 zákona o odpadoch, medzi  

ktorými sa však Recyklačný fond nenachádza. Proti kvalifikovaniu Recyklačného fondu  

ako orgánu štátnej správy svedčí aj zákonom vymedzený rozsah jeho pôsobnosti, ktorý je  

vo vzťahu k osobám povinným platiť príspevok do Recyklačného fondu charakterizovaný

zákonnou pasivitou, pri ktorej nemá Recyklačný fond v oblasti platenia príspevkov  

do Recyklačného fondu žiadne kontrolné ani sankčné oprávnenia.

Navyše, ustanovením § 74 ods. 2 zákona o odpadoch je spod režimu všeobecných

predpisov o správnom konaní vyňaté rozhodovanie o poskytovaní príspevkov z Recyklačného

fondu podľa § 64 citovaného zákona. Záväzok Recyklačného fondu vrátiť zaplatený

príspevok pri splnení podmienok podľa § 56 ods. 4 zákona o odpadoch treba považovať

za záväzok vzniknutý zo zákona (§ 489 Občianskeho zákonníka); v prípade neplnenia tohto

záväzku rozhoduje vo veci súd podľa § 80 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Odporca

poukázal na to, že navrhovateľ sa na Okresnom súde Bratislava III (sp. zn. 33 Rob/1291/06)

domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 1 076 014,-- Sk (35717,121 €),  

teda sumy, o ktorej vrátení žiada vydať rozhodnutie v tomto konaní. Po vydaní platobného

rozkazu a následkom odporu odporcu je uvedená vec na Okresnom súde Bratislava III vedená

pod sp. zn. 25 Cb 142/06. Vzhľadom na návrh navrhovateľa na začatie konania podľa

ustanovenia § 250t Občianskeho súdneho poriadku je konanie pred Okresným súdom

Bratislava III podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku

prerušené (uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 25 Cb 142/06-99 zo dňa  

25. júla 2007) až do právoplatného rozhodnutia v predmetnej právnej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa ustanovenia § 246

ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku preskúmal návrh navrhovateľa  

ako aj administratívny spis odporcu a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 250t ods. 4 prvá veta

Občianskeho súdneho poriadku.

Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je upravené vo štvrtej hlave piatej

časti Občianskeho súdneho poriadku, v ustanoveniach § 250t a § 250u Občianskeho súdneho

poriadku so subsidiárnym použitím ustanovení prvej a druhej hlavy piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku. Podľa ustanovenia § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho

dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný,

môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať

a rozhodnúť. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy začína na základe návrhu   3 Sžnč 11/2009

na začatie konania, ktorého obligatórnou náležitosťou je tvrdenie navrhovateľa, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanovením právnym predpisom.

Orgánmi verejnej správy v zmysle ustanovenia § 244 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku a § 1 ods. 2 Správneho poriadku sú:

- orgány štátnej správy (štátne orgány),

- orgány územnej samosprávy,

- orgány záujmovej samosprávy,

- ďalšie právnické osoby ako aj fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie

o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Z uvedeného vyplýva, že orgánmi verejnej správy môžu byť popri štátnych orgánoch,

samosprávnych orgánoch aj iné subjekty – fyzické a právnické osoby, ktorým zákon zveril

rozhodovaciu právomoc v oblasti verejnej správy.

Pod pojmom verejná správa rozumieme určitý druh činnosti alebo inštitúciu,  

ktorá verejnú správu vykonáva. V prvom prípade ide o materiálnu definíciu a v druhom

prípade o definíciu správy z hľadiska formálneho. Z materiálneho hľadiska je verejná správa

činnosťou štátnych alebo iných verejných inštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou

zákonodarnou ani súdnou. Z formálneho hľadiska sa kladie dôraz na inštitúcie, ktoré majú

pôsobnosť a právomoc riešiť verejnú úlohy, pokiaľ nie sú zverené parlamentu alebo súdom

(Hendrych, D. a kol. Správní právo. Obecná část. 5., rozšírené vydanie. Praha: C.H.Beck,

2003, s. 6-7).

Recyklačný fond bol zriadený zákonom o odpadoch ako neštátny účelový fond,

právnická osoba so sídlom v Bratislave, ktorá sa zapisuje do obchodného registra. Na konanie

podľa zákona o odpadoch sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny

poriadok) s výnimkou konaní uvedených v § 74 ods. 2 zákona o odpadoch, medzi  

ktorými sa však konanie a rozhodovanie o vrátení uhradeného príspevku do Recyklačného

fondu podľa ustanovenia § 56 ods. 3 a ods. 4 zákona o odpadoch nenachádza. Vrátenie

uhradeného príspevku podľa citovaných zákonných ustanovení nemožno subsumovať

pod poskytovanie prostriedkov z Recyklačného fondu podľa § 64 citovaného zákona,

prípadne ich stotožňovať, tak ako to tvrdí odporca. Účel každého z týchto zákonných

inštitútov je odlišný (porovnaj § 56 ods. 3 a ods. 4, § 64 zákona o odpadoch). Na konanie

a rozhodnutie o vrátení uhradeného príspevku do Recyklačného fondu podľa ustanovenia § 56

ods. 4 a ods. 3 zákona o odpadoch sa preto vzťahuje Správny poriadok a z neho vyplývajúce

základné zásady správneho konania, lehoty na vydanie rozhodnutia, vydanie meritórneho

rozhodnutia vo veci samej, prípadne procesného rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, režim

opravných prostriedkov a podobne. Napokon pôsobnosť Správneho poriadku na oblasť

vrátenia uhradeného príspevku do Recyklačného fondu vyplýva aj z ustanovenia § 1 ods. 1

Správneho poriadku, pretože zákon o odpadoch expressis verbis nevylúčil pôsobnosť

Správneho poriadku na uvedenú oblasť.

3 Sžnč 11/2009

Recyklačný fond síce nie je orgánom štátnej správy, ani záujmovej alebo územnej

samosprávy, je však inou právnickou osobou s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej

republiky, ktorá rozhoduje o právach a povinnostiach iných fyzických a právnických osôb

v rozsahu ustanovenom zákonom o odpadoch, na ktorého činnosť sa v zákonom vymedzenom

rozsahu vzťahuje Správny poriadok. V predmetnej právnej veci je preto pasívne

legitimovaným subjektom a spĺňa podmienky definície orgánu verejnej správy podľa

ustanovenia § 244 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a § 1 ods. 2 Správneho poriadku.

Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie jeho pasivita vo veciach,  

ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej

prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí

správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe,

ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej

právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise.

V poslednom prípade musí byť obsahom návrhu na začatie konanie tvrdenie, že v konaní niet

žiadnej prekážky na úkony správneho orgánu, a napriek tomu správny orgán nekoná,  

a toto nekonanie je nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným

ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité

procesné úkony a rozhodovať (napríklad III. ÚS 70/09, III. ÚS 282/08, I. ÚS 225/08).

Konanie pred odporcom sa začalo dňom doručenia žiadosti navrhovateľa o vrátenie

preplatku na príspevku do Recyklačného fondu v komoditách železo a oceľ – odpady

z kovových obalov (1 076 014,-- Sk) a plasty (264 840,-- Sk), t.j. dňa 01. marca 2005  

(č. RZ 5259/2005). V zmysle ustanovenia § 74 zákona o odpadoch a § 49 Správneho poriadku

správny orgán vo veci rozhoduje v určenej lehote:

a) bezodkladne – v jednoduchých prípadoch,

b) do 30 dní od začatia konania – v ostatných prípadoch, ak Správny poriadok

neustanovuje inak,

c) do 60 dní od začatia konania – vo zvlášť zložitých prípadoch,

d) v lehote viac ako 60 dní od začatia konania – v prípadoch, keď nemožno vzhľadom  

na povahu veci rozhodnúť ani v lehote 60 dní od začatia konania; túto lehotu

primerane predlžuje odvolací orgán.

Z obsahu spisu predloženého odporcom vyplýva, že odporca bol v predmetnej právnej

veci nečinný; bez vážneho dôvodu nekonal spôsobom ustanoveným zákonom o odpadoch

a Správnym poriadkom. Odporca v konaní nevykonal zákonom predpísané úkony, nevydal

vo veci rozhodnutie obsahujúce náležitosti podľa ustanovenia § 47 Správneho poriadku,  

proti ktorému by bol prípustný opravný prostriedok, ale vec vybavil len listom zo dňa  

21. júla 2005, v ktorom uviedol, že žiadosť navrhovateľa o vrátenie preplatku na príspevku

do Recyklačného fondu za rok 2004 nie je možné akceptovať.

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky prikázal

odporcovi vo veci žiadosti navrhovateľa zo dňa 24. februára 2005 o vrátenie preplatku   3 Sžnč 11/2009

zo zálohových platieb na príspevok do Recyklačného fondu za rok 2004 v komodite odpady

z kovových obalov vo výške 1 076 014,-- Sk (35 717,121 €) konať a rozhodnúť v lehote  

60 dní od doručenia tohto rozhodnutia (§ 250t ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).

Úspešnému navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 250t ods. 5 Občianskeho súdneho

poriadku priznal náhradu trov konania vo výške 163,28 €. Základná sadzba tarifnej odmeny

a výška režijného paušálu boli určené podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti  

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

len vyhláška) v znení účinnom do 31. mája 2009, nakoľko išlo o úkony právnych služieb

vykonané pred 01. júnom 2009 (§ 20a vyhlášky). Celková suma náhrady trov konania  

vo výške 163,28 € pozostáva z nasledovných úkonov právnej služby:

- prevzatie veci a príprava (rok 2007) – 45,51 € (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky),

- návrh na začatie konania z 28. mája 2007 podľa ustanovenia § 250t Občianskeho

súdneho poriadku – 45,51 € (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky),

- vyjadrenie vo veci samej z 24. marca 2009 – 53,49 € (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky),

- režijný paušál v roku 2007 – 2 x 5,91 € = 11,82 €; v roku 2009 – 1 x 6,95 € (§ 15

písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky).

O vrátení súdneho poplatku vo výške 66,38 € (2000,-- Sk), zaplateného kolkovými

známkami pri návrhu na začatie konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych

poplatkoch), pretože navrhovateľ nebol povinný platiť súdny poplatok, nakoľko konanie  

vo veci nečinnosti orgánu verejnej správy je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. i/ zákona

o súdnych poplatkoch oslobodené od poplatku. Vrátenie súdneho poplatku bude realizovať

Daňový úrad Malacky, príslušný podľa sídla poplatníka – navrhovateľa (§ 11 ods. 6 zákona

o súdnych poplatkoch) po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 05. novembra 2009

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

predseda senátu

za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková