UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): MLM Real spol. s r. o., Košická 58, 821 08 Bratislava, IČO: 44 093 683, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Bugala
- Durček, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SU/CS 19277/2015/2/ZST zo dňa 10.11.2015, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/12/2018-39 zo dňa 25.10.2018, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/12/2018-39 zo dňa 25.10.2018 z a m i e t a.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 99 písm. g/ SSP zastavil konanie o žalobe podanej dňa 16.01.2018. Žalobca sa domáhal o preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SU/CS 19277/2015/2/ZST zo dňa 10.11.2015, ktorým bol daný súhlas s predĺžením termínu na ukončenie búracích prác dovtedy všetkých vydaných povolení v areáli BTC do 20.08.2018. Žalobca tvrdil, že na základe podania vtedajšieho vlastníka (spoločnosti F..) začala ešte v roku 2008 Mestská časť Bratislava - Ružinov (ďalej len „stavebný úrad“) konanie o odstránení stavby: Budova postavená na parcele reg. „C“ č. 9747/25 v katastrálnom území O., budova bez súpisného čísla v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre k. ú. O. (ďalej len „budova“). Dňa 12.06.2008 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. SU/2008/22384/6037-14/Pix-16, ktorým povolil odstránenie budovy. Lehota na odstránenie budovy bola neskôr predĺžená. Dňa 30.08.2012 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. SU/CS 8208/2012/17/Pix, ktorým opakovane predĺžil lehotu na odstránenie budovy. Dňa 18.03.2013 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. SU/CS 17144/2012/896/2013/11/KOP, ktorým znova predĺžil lehotu na odstránenie budovy, a to do 21.07.2015. Krajský súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania o správnej žalobe už neexistovalo rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu, preto konanie spoukazom na ust. § 99 písm. g/ SSP zastavil.
2. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Uviedol, že podal na Krajský súd Bratislava všeobecnú správnu žalobu zo dňa 27.12.2017, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Žalovaného č. SU/CS 19277/2015/2/ZST a rozhodnutia žalovaného č. SU/CS 11556/2015/2/ZST z dôvodu, že rozhodnutia žalovaného mu neboli doručené a v rozpore s právnymi predpismi s ním nebolo konané ako s účastníkom konania.
3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.02.2019 navrhoval, aby kasačný súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že napadnuté uznesenia krajského súdu považuje za vecne správne.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti a podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
5. Kasačný súd zistil, že preskúmaniu veci v tomto konaní predchádza totožná právna vec žalobcu a žalovaného, vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S 234/2017, v ktorej konanie začalo podaním žaloby dňa 28.12.2017. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6S/234/2017-43 zo dňa 25.10.2018 zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného Mestská časť Bratislava - Ružinov č. SU/CS 19277/2015/2/ZST zo dňa 10.11.2015. Žalobca podal proti uzneseniu kasačnú sťažnosť, evidovanú na najvyššom súde pod sp. zn. 10 Sžk/7/2019.
6. Kasačný súd ďalej zistil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 10 Sžk/7/2019 zo dňa 30.04.2019 uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/234/2017-43 zo dňa 25.10.2018 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu, ktorým rozhodol o zastavení konania, v ktorom sa žalobca ako opomenutý účastník domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť doručiť mu listy (rozhodnutia) žalovaného č. SU/CS11556/2015/2/ZST z 26.06.2015 a č. SU/CS 19277/2015/2/ZST z 10.11.2015, ktorými mal byť daný súhlas s predĺžením termínu na ukončenie búracích prác dovtedy všetkých vydaných povolení v areáli BTC do 20.08.2018. Najvyšší súd upozornil, že krajský súd v záhlaví aj odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal, že žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SU/CS 19277/2015/2/ZST zo dňa 10.11.2015, ktorým bol daný súhlas s predĺžením termínu na ukončenie búracích prác dovtedy všetkých vydaných povolení v areáli BTC do 20.08.2018, čo nezodpovedá skutočnosti, pretože žalobca podal žalobu ako opomenutý účastník a žiada doručenie vyššie označených listov, ktoré vyhodnotil ako rozhodnutia. Keďže základným účelom takejto žaloby má byť len zabezpečenie doručenia označeného rozhodnutia, povinnosťou krajského súdu bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 179 ods. 1 SSP, teda či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka a či od vydania označeného rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky. Týmito skutočnosťami sa ale krajský súd vôbec nezaoberal. Uvedené platí za predpokladu, že žalobcom označené listy vzhľadom na ich obsah majú charakter rozhodnutí podliehajúcich súdnemu prieskumu. Touto otázkou sa musí krajský súd zaoberať v ďalšom konaní pod sp. zn. 6S/234/2017.
7. Podľa § 98 ods. 1 písm. b/ zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok („SSP“) Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie.
8. Kasačný súd zistil, že v konaní pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 6S 234/2017 prebieha skôr začaté konanie toho istého žalobcu o preskúmanie listov žalovaného, označených žalobcom ako rozhodnutia žalovaného č. SU/CS11556/2015/2/ZST z 26.06.2015 a č. SU/CS 19277/2015/2/ZST z 10.11.2015. Na základe týchto skutočností kasačný súd konštatuje vznik prekážky začatého konania (litispedencia) v zmysle § 98 ods. 1 písm. b/ SSP.
9. Vzhľadom na skutočnosť, že zastavenie konania napadnutým rozhodnutím svojimi účinkami odstraňuje procesnú vadu spočívajúcu v existencii dvoch začatých konaní, kasačný súd nepovažoval za účelné a hospodárne zrušiť napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátiť za účelom odmietnutia žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. b/ SSP. Zastavenie konania odstraňuje prekážku litispedencie rovnako ako odmietnutie žaloby. Absentuje tu materiálny dôvod. Takýto procesný postup by nebol hospodárny a podľa kasačného súdu ani ústavne konformný v zmysle § 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, keďže predlžovanie existencie dvoch začatých konaní v tej istej veci vnáša neistotu do práva na súdnu ochranu.
10. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanovením § 167 ods. 1 a § 175 ods. l SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok trovy konania nevznikli.
11. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.